viem, ze sem prispieva vela ludi, ktori vedia napisat dobre rady, vysvetlit situaciu a nasmerovat k najdeniu riesenia, preto by som vas chcela poprosit, keby ste mi skusili pomoct s mojim problemom
mam uz skoro rok vztah, partner sa mi venuje, zoznamil ma s rodinou a kamaratmi, sprava sa ku mne milo a slusne, vsetko ok
v minulosti som vsak raz mala vztah, kde som partnerovi velmi verila, na 100% a nic zle som od neho necakala, bol to moj prvy vztah a dala som do toho cele svoje srdce a doveru
vztah trval vyse 6 rokov a ja som na konci zistila, ze uz rok sa stretava s inou, vsetko sa mi uplne rozbilo a myslela som, ze tym, ze som sa casom prestala tym koncom vztahu trapit, tak je vsetko v poriadku
ale uvedomujem si, ze nedokazem doverovat, strasne rada by som, ale vkuse ocakavam, kedy ma partner podrazi, velmi ma to nici
po tom prvom vztahu som mala este nejake dva kratkodobe vztahy, v ktorych som sa tiez stretla so sklonmi k podvadzaniu a klamaniu, az som dospela k zaveru, ze vernost v ludoch neexistuje a nie je mozna, co je tak trochu zvlastne, lebo ja si nedokazem predstavit, ze by som verna nebola, dokonca aj v myslienkach
ako vy dokazete doverovat? co vas vedie k tomu, ze sa nebojite podrazu? alebo sa iba nad tym nezamyslate? myslim si, ze na to, aby bol vztah stastny, tam ta dovera musi byt, takze asi ju vela z vas citi. ako je to mozne? skuste mi to vysvetlit, prosim, mozno to dokazem pochopit. ja jednoducho doverovat neviem, ale rada by som.
este na doplnenie, mame pekny vztah, urcite ho nezatazujem tym, ze by som mu davala najavo tento moj problem. moze robit, co chce a ani ho nespovedam ani nekontrolujem. je to len moj vnutorny boj.
