Mozno si poviete, ved co kazdy niekedy zaspi, každému sa nechce rano vstávať, ale u mna je to nadpriemerne.
Som v maturitnom rocniku a mam vymeskanych viac ako 300hodin za polrok iba z toho ze stale zaspavam , presnejšie rano ked mu zvoní budík si vzdy poviem v hlave nejak podvedome v polospanku ze "vsak dnes mi v skole nic neujde" a radšej spim dalej , a nakoniec nejdem do skoly vobec , co si potom neskutocne vyčítam , na druhy den je to to iste.
Pýtate sa, ako môžu moji rodičia a učitelia toto dopustiť ? Jednoducho, rodičia su z toho na nervy kričia nevedia si dat so mnou rady rano ale ja to mam vtedy na haku, a rano idu do prace tak nevedia, a ked sa to dozvedia, tak uz ich nebaví stale dookola opakovať to iste ..
A moja triedna je taka ze ospravedlní vsetko ale uz ked zistila kolko mam vymeskanych hodin zacala sa vyhrážat ze ma nepustia k maturitam ..
Nejde len o skolu , aby ste to nepochopili zle ale o ten moj subjektívny pocit. ze aj ked mam veľmi dôležitú úlohu a mam rano vstať vecer si hovorim ze vstanem rano je to vzdy to iste, a potom výčitky, voči sebe ze sa nedokážem premôcť.
Neviem ci to je lenivosť, alebo slabá vôľa, motivácia , viem len ze rano sa cítim ako zabita a nedokážem sa niekedy ani pohnúť cítim sa na úmretie..a moje podvedomie ma vzdy donúti este spat aj ked ja uz nechcem ale v tom polospanku tomu vzdy podľahněm, ak viete co myslim ...
Co by ste mi poradili ? Prosim :((
