Prečo, keď je niekto ukecaný je to normálne...

0vecka- pekný príklad si dal.

No myslím si, že aj ,,tichí,, ľudia sa vyjadria k PODSTATNÝM skutočnostiam :)

Pre mňa sú utečenci nepodstatní, presne tak ako naša vláda, voľby či čokoľvek iné, o čom nemá význam diskutovať. Možno tí ľudia nepovedia priamo to, čo chceš, aby povedali. nepovedia ani to negatívne a ani pozitívne, pretože ich tá téma jednoducho nezaujíma. jasné, že ľudia očakávajú reakciu ale....

všetko je to o tej hĺbke a o vyžarovaní tých ľudí. Je to o pochopení ,,majoritnej triedy a o tolerantnosti,,.

Vieš prečo sú ,,v pohode,, tí tichší ľudia ak ich bližšie spoznáme? No pretože sme sa ich nejak spoznať snažili. Ak ich ihneď zaškatuľkujeme, tak ich nikdy nespoznáme.

ja to vidim inak... ukecany clovek sa k vsetkemu vyjadri takze ostatni vedia aky ma na veci nazor aspon teda taky oficialny nazor pritom taky tichy clovek nepovie svoj nazor takze clovek nevie co od neho moze ocakavat...

napr niekto povie utecenci do plynu! a ukecanec povie bud jasne postrielat ich alebo hmm su to ludia co utekaju pred vojnou a potrebuju nasu pomoc... okamzite clovek vie na com je ... ak ale niekto ostane ticho a nepovie nic tak clovek nevie ako s nim ma komunikovat... ma sa tvarit pohorsene alebo agresivne??? a o tom to je.. ak niekto spozna ticheho cloveka blizsie tak s nim vecsinou nema problem lebo vie na com je ale ak je to uplen cudzi clovek tak sa clovek citi neisto...

"Často to vidím. Možno preto, že sú majoritnou skupinou ale ešte som nepočul, aby niekto z extrovertov chcel patriť do sveta introvertov a chcel by byť tichším."

tiež som toho názoru, že preto lebo sú vo väčšine a potom je to celé podobné tomu ako si aj iné menšiny vydobývajú svoje práva v spoločnosti...

tiež som ešte nepočula o takom prípade, že by extrovert bol radšej introvertom a naučil sa byť tichším .. možno ak by sa nejako zmenil ten pomer oboch skupín, tak by k tomu možno mohlo dôjsť ..

Ja by som to skôr "zvalila" na ľudskú zvedavosť. Ak vidíš nejaký predmet po prvý krát tak tiež si ho ohmatáš, ovoniaš a skúšaš načo je asi dobrý. A ak na nič neprídeš tiež si môžeš povedať, že je čudný, záleží na postoji. Len s človekom to tak neurobíš, preto máme slová a ak je niekto tichý tak si ho nevedia ľudia nejako zaradiť a pre niekoho kto to nepozná to je nekomfortné a považuje to za čudné- zase raz treba dodať záleží na postoji toho človeka =)
Ja to mám tiež tak, nerada moc komunikujem ak proste nie je o čom alebo ma proste nezaujíma daná téma, vtedy akurát môžeš počúvať alebo sa stratiť vo vlastných myšlienkach. Niekedy som to robila tiež tak, že ak som stretla ukecaného človeka tak o čom bude kecať asi najradšej, no predsa o sebe! Tak som smerovala otázky o tom aby hovoril o sebe a počúvala a usmievala sa potom som sa z čudnej stala- tá milá =D Len aj to má svoje neduhy pretože potom počúvaš príliš veľa problémov a to nie je moc dobré na psychiku. (Vidíš, aj aj teraz kecám len o sebe =D) A tak je dobré nájsť si ľudí, ktorí to majú podobne, takých ktorí pochopili, že tichom sa dá niekedy povedať oveľa viac ako slovami, ak nájdeš človeka s ktorým dokážeš byť potichu s tým, že to nebude to "trápne tivho" ale práveže príjemné ticho tak je to fakt výhra, len je ich trošku málo no =D Je to na Tebe ako sa rozhodneš stále môžeš povedať, že len proste nemáš čo povedať a radšej počúvaš a ak niečo príde tak nech sa neboja, že sa ozveš. Hlavne si nemyslím, že je dobre ak sa necítiš komfortne pri rozprávaní sa meniť. Ak si spokojná sama so sebou tak nie je čo riešiť. A neviem či si introvertka, ale ak jo tak toto môžeš poslať svojim priateľom a myslím, že potom pochopia: www.fastcocreate.com - Neviem či mi nezmaže linka a ak jo tak hoď do googlu: Your guide to interacting with an introvert =) Good luck ;) A také témy sa lepšie riešia pri pive...

Všetko je to o návodoch a tom, aké návody získame tesne po narodení. Samozrejme, vytvárame si aj vlastné ale je to presne tak, ako keď spoločnosť definuje, že pekné je väčšinou súmerné a schopnosť manipulácie je zlá a tí ľudia, ktorí touto schopnosťou disponujú sú menej cenní.

Ak je niekto ukecaný, tak sa vlastne učí, ale komunikuje skôr verbálnym prejavom, ale tichší človek je skôr pozorovateľom a často sa naučí oveľa viac, pretože pri rýchlosti si ukecaný človek často všíma len tie veci, ktoré sú naozaj markantné a drobné detaily prehliadne.

Ako sa hovorí ,, tichí ľudia nie sú ticho, pretože nemajú čo povedať. Rozprávajú ale len s tými, ktorí sú schopní ich počúvať a pochopiť,,

A prečo je to tak, že je takýto človek považovaný za čudáka?
No preto, pretože ľudia vedia komunikovať len s nimi podobnými a ak sa niekto odlišuje, tak je takýto vzorec správania považovaný za niečo čudné. A ak ľudia tomu nerozumejú, tak z toho majú strach a je pochopiteľné, že sa toho snažia zbaviť.

ale toto je na dlhú debatu.

Je zvláštne, že tí ukecaný a extrovertnejší učia tých druhých - tichších ako sa začleniť do tohoto sveta. Často to vidím. Možno preto, že sú majoritnou skupinou ale ešte som nepočul, aby niekto z extrovertov chcel patriť do sveta introvertov a chcel by byť tichším.

je to škoda, pretože hĺbka, emócie, myšlienky, pochopenie...a veľa ďalšieho majú títo tichší ľudia zastúpené v oveľa vyššej miere.

Je tiež pravda, že tichší človek dokáže byť extrovertom ak sa to od neho vyžaduje ale opačne to neplatí,

Možno by som to uviedol na správnu mieru. Ja si myslím, že ak je človek takýto, tak je to jeho prednosť a nie handicap. :)

Mňa to deptá, pretože dennodenne počúvam narážky na to, že som tichá/nekomunikatívna/nik o mne nevie že existuje/nikdy sa nezamestnám/ako chcem fungovať v budúcnosti v partnerskom vzťahu..
Trocha ma to ponižuje. Aj ja som človek, každý sme nejaký, prečo ma nikto neakceptuje takú aká som, ale chcú ma zmeniť???

Tak toto je zahada aj pre mna, budem cakat na prispevky, ci to niekto objasni