,,človek musí ten handicap vedome prekonať,, to prosím ťa o čom píšeš?
Koľko ľudí vyrástlo v kompletných rodinách a ak áno tak už nejestvujú rodiny, kde by to
bolo perfektné. Možno až na výnimky. Aj keď majú deti oboch rodičov, tak sú často týrané, či už
psychicky alebo fyzicky, sexuálne obťažované, rodičia sa nevenujú, deti vyrastajú napriek tomu, že majú rodičov buď len s jedným alebo ak majú oboch tak sa často potýkajú s neverou jedného s partnerov, s drogami, alkoholom, cudzím človekom, ktorého sa musia naučiť akceptovať a mohol
by som tu toho pííííísať....
Takže nikto to nemá ideálne ale nie je to žiadny ,,handicap,,. Skôr je to určitá predispozícia, ktorá dáva tomu dieťaťu určité návody. To, aké a čo si z toho dieťa vezme ale od toho veľakrát nezáleží ani trošku.
Ideálnych rodín, ktoré nemajú žiadne problémy je mizivé percento.
Ale nepochopil si jednu vec, človek často dokáže dať toľko lásky, koľko chce. Ktorú si sám vytvorí a koľko je sám ochotný dať. Láska ako taká sa nikdy nevyčerpá a napriek tomu, že nie je človek milovaný, tak dokáže niekomu dať pocítiť lásku. Dokáže to napriek tomu, že nikdy lásku nepoznal.
Aj tá tvoja známa je toho príkladom ale vezmi si takého bežného človiečika...ideálna rodina, všetci šťastní, úspešní, usmiati...a za zatvorenými dverami sa môže diať niečo veľmi, ale veľmi zlé. Takého človeka si často nikto nevšimne, pretože má pocit, že je všetko ok. Ale to len tak na okraj.
človek môže tomu druhému dať oveľa viac, ako má sám a v láske to platí dvojnásobne.
