ahojte ludia strasne rada by som pocula od tych ktory viete o com hovorim ako fungujete v zivote napriklad ma zaujima konkretne v praci. Strasne sa bojim nastupit do novej prace tento mesiac :( Mam uplny strach ako si sadnem s ludmi tam ako sa mi bude darit s toho ze tam vobec nikoho nepoznam proste zo vsetkeho. Co pomohlo vam prekonat tento strach? dakujeem
Sociálny fobici ako fungujete v živote?
Meursault ...teraz som si prečítala tvoj príspevok a máš pravdu ...práca je naozaj dosť dobrá pomoc v týchto problémoch, lebo je človek stále s ludmi má povinnosti...neuzatvara sa pred svetom ..na začiatok niaký ten neurol, xanax ...určite potom si človek zvykne aj ten strach už opadne
myslim ze do tejto temy je zbytocne prispievat. tu si idu ludia svoje :-)
socialnafobicka1 ..viem ako sa cítiš aj ja som mala veľmi dobrú kamarátku dlhé roky, bola ako moja sestra fakt som jej verila vo všetkom a nakoniec som zistila, že je to iba vypočítava mrcha ...keď vidím ako si pridáva fotky na FB, vysmiata ak lečo ...sa mi chce grcať ..ju to asi vôbec netrápi, že stratila naj kamarátku ...ale na druhej strane ma to strašne štve lebo viem, že takého človeka už nespoznám ..my sme boli uplne ak telepatické dvojčata ..:) je mi z toho strašne smutno ...
ANGEL-DEMON ...zle si ma pochopil, netvrdím, že je to niaka vymyslená blbost a, že to neexistuje ..áno existuje ..sama som to zažila ...a zažívam ale vykresluje sa to ako niaka choroba ..najprv som nevedela čo sa mi to začalo diať ..spočiatku to bolo miernejšie ...ale ako som začala o tom hladat informácie na tom tvojom GOOGLI tak som sa dočítala, že mám SF ...a začala som sa toho bát ..že som neni vporiadku a v mojej mysli sa uložilo niečo ako : Si chorá ...nie si ako ostatný ...hladala som teda sposoby ako to liečit ..že farmakoterapia ..hahaha ..antidepresíva zlaté ...tie z ktorých mi bolo absolutne hrozne ...okrem problemov so "SF" som začala mat aj depresie a to také, že som iba cele dni ležala v postely ...nič sa mi nechcelo ani žit ..začala som mat blbé myšlienky že načo tu som vlastne atď... nenapadlo ma že to je koli tym tabletkam tak som ich uplne vysadila ( keď som si pozrela jedno skutočne video o tom aké je to neuveritelne svinstvo a iba biznis - tie tabletky nikdy nikomu nepomohli ) a potom si povedala, že sa postavím svojmu strachu ...začala som POSTUPNE chodit všade a konečne som sa začala cítit lepšie ...ten najhroznejší strach už opadol ešte to nie je idealne ..ale už som spravila obrovske pokroky od toho ako som bola na začiatku natom ...a som tomu rada ...uvedomila som si, že to všetko s nami zamätá iba naš vlastny strach ktorý sa dá zvládnuť ..preto som toho nazoru, že terapia je vhodná ...ale určite by si ludia ktorý trpia strachom a komplexami z ludmi nemali hovoriť že majú niakú "SF" ..proste sú nadpriemerne bojazlivý a hanblivý ..a to sa dá trénovať ..ja som tiež nemala ideálny život ..oco s nami nebol ,, matka ma ničila psychicky, každy deň hadky, nadavky, bitka ...v škole ma šikanovali ..a všade kam som prišla na mňa niekto niečo mal ..preto sa vytvoril ten strach ako obranny mechanizmus ..niesom chorá ..akurát mám zle spomienky a zažitky preto si už dopredu myslím že mi opäť niekto začne nadávať a ponižovať ma ...lenže povedať si že mám SF a žiť donekonečna v niakej bubline s pocitom, že mám niakú vymyslenú diagnozu tak to je shit ... tak mi tu nedávaj slovnú kázeň ...hladať si informacie na internete je to najhoršie ..
angel-demon dakujem ze to chapes ja som taka aka som preto pretoze nas jednak tyral v detstve otec a druha vec je ta ze som mala jednu kamaratku da sa povedat od detstva no popritom to moja kamaratka vobec nebola vyklula sa z nej strasna intriganka ktora mi v zivote velmi ublizila... takze ten kto mal stastie na rodinu a ludi v zivote moze byt ozaj rad ....
pomoct by mohlo napriklad keby si bola pod tlakom. to jest ze by si musela ist do tej prace a adaptovat sa. ked je clovek nuteny nema velmi na vyber tak nema ani take zajacie umysli a moze to aj znizovat jeho strach.
prinajhorsom by ti mohli pomoct nejake lieky aspon na tie prve dni. neviem ci mas s liekmi skusenost. ja ich moc neuznavam ale v tazkych chvilach mozu byt napomocne.
nieco ine je vsak zaujimavejsie z dlhodobeho hladiska a nesuvisi to len s nastupom do prace. tu hľa nedavno som sa docital o jednom malom vyskume. ja som to tusil uz davno ale ked clovek nema dáta tak si nie je istý.
www.washingtonpost.com
ten clanok je v anglictine ale pointa je asi taka ze ked clovek ktory trpi takym alebo podobnym problemom ako ty, robi drobne alebo aj vacsie nezistne laskavosti pre druhych, urobi im radost, tak mu to prospieva. a funguje to asi takym sposobom ze tymi cinmi posilnuje socialne vztahy, viac sa tym zapaja do socialnych vztahov, a zaroven ich rozsiruje. okrem ineho to zvysuje aj jeho optimizmus. nieco na tom je pretoze ludia ktori trpia socialnymi uzkostami, fobiami su silne introspektivni a tym padom sa menej zapajaju do socialnych vztahov. to ich izoluje. naopak taketo nezistne laskave cinnosti pre druhych ich otvaraju a zapajaju medzi ludi viac a kedze robia radost, tak to ma pozitivne vysledky. nie len ze ich druhi inak zacnu vnimat ale aj oni maju zo seba o dost lepsi pocit.
IwantBeHappy nemáš najlepšie informácie.. ked tvrdíš že sociofobia neexistuje.. to je teda dost trufale... predtym ako tresnem nejaku kravinu a neviem o tom nič, tak si pre istotu hodím do GOOGLE...
problem je ze o sociofobii sa este tak vela nevie...
viac sa hovori o fobii z pavukou, o klaustrofobii...
..
a na druhej strane pises o psychoterapii cim si protirecis....
**
a ano pomahaju aj mne citaty, clanky o pozitivnom myslení...
**
a pokial si od narodenia tyrana a sikanovana az po dospelost kym sa neosamostatnis tak ten strach ma realne opodstatnenie.. su ludia ktorý mozu dakovat vsetkym svetim, ci bohu, ci alahovi...komu chcu... ze su veci ktore zazit nemuseli!
Ahoj ...sociálna fóbia neexistuje ..to je len v tvojej hlave máš tam akýsi naozaj nereálny strach ...ja ho mám tiež ..a bolo to so mnou ťažké nemohla som vôbec nič ...nebola som schopná ísť ani do obchodu ..postupom času sa to ale začalo zlepšovať...pomáhalo mi čítanie o pozitívnom myslení, zdravá strava, pohyb a hlavne sa postupne vystavovať situáciam ktorých sa bojíš ..hoci najprv aj s niakými barličkami ale zakaždym už sa toho budeš bať menej a menej ...pomôže aj psychoterapia a velmi ...tiež musím teraz nastúpiť na miesto na ktoré by som dobrovolne nikdy nešla ..a bude to naozaj ťažké..ale určite ma to posunie ..
exorcistu?! to čo tu trepeš...? ..ale inak si akože uplne v poriadku?
Ja som prestal veriť na lieky. Je mi jedno, či scípnem alebo nie.
Som zdravší, lebo som prestal veriť ľuďom. To je celé umenie.