Sociálny fobici ako fungujete v živote?

Aj ja som to mal. Uz je to lepsie ale bola to hroza. Kedysi som sa bal ist aj vyniest smeti pred dom. Striedal som prace jednu za druhou bal som sa ist na vysoku skolu bal som sa robit kurzy a teraz mam 32 som bez bytu bez auta zenam sa pacim ale zijem s predstavou ze ma kazda odmietne lebo dnes je to len o byte aute a dobre platenej praci. Ja by som uz prijal aj taky obchod ked slovenske zeny nedavaju na vyber ale jednak na to nemam a jednak tuzim po laske. Ja viem to uz patri do stareho zeleza ale tuzim po laske blizkosti. Teraz sa uz citim stary a zivot mi unika cez prsty. Nemam nic a nikoho okrem prace ktoru neznasam. Prestali ma bavit aj moje zaluby. Ludia sa snazia priblizit maju ma v oblube uz som sa medzi nimi ako tak otukal, ale ja to vzdy zabijem pretoze im neverim. Som presvedceny ze odo mna skor ci neskor odidu ze ich prestanem zaujimat. Jedine co mozem poradit je zacat riesit svoj problem skoro lebo inak po tridsiatke ste kazdemu na smiech. Hlavne od muzov su velke ocakavania a po tridsiatke bez vlastneho bytu a bez zaujimavej kariery su prakticky odpisani. Dobri ste mozno na sex ked tu zenu nic ine nezaujima. Jedna taka ma teraz zaujem ale iba o sex. Inak ma moc nepozna tak asi preto.
Nie je to idealne s prekonanim strachu pred ludmi ale mne pomohlo ze som sam seba nutil s nimi komunikovat. Takze na to som hrdy to sa mi podarilo ale uz je neskoro. Uz mozem ist do prdele.

Taktiež trpím fóbiou, ktorá mi už od školy ničí život. Niekedy je to lepšie niekedy horšie, ale súhlasím s niektorými názormi tuna, že najlepšie je robiť to, z čoho máme strach, teda ísť medzi ľudí. Ak napríklad dlhšiu dobu som sám, tak potom sa cítim nesvoj medzi cudzími ľuďmi.
Tiež nastupujem do novej práce, tak mám trocha obavy z toho, či ma zase premôže úzkosť a či tam zapadnem.

lieky tiez neuznávam... ja som zdravotna sestra, robila som 6 rokov v nemocnici,..ako som zmenila prácu a zacala robit v obchode kde je veeeela ludí... som zacala stresovat, saskovať, ruky sa mi triasli nevedela som čo mi je... som sa aj čudovala že si ma nechali po skušobnej dobe,..lebo fakt to bolo zlé... tak som sa rozhodla to riešiť, najprv ma napadlo že mám "syndrom vyhorenia" z nemocnice...
no ukazalo sa že mam sociofobiu... a žiadnymi liekmi som to neriešila..
psychologička mi povedala že som silná osobnosť a odporučila mi psychoterapiu,.. tak raz za mesiac som chodila ku nej... teraz som nebola už polroka,.. lepšie sa cítim.... ide hlavne o to aby človek zapadol do partie, aj teraz kde som v novej práci je super kolektív, hned si ma oblubili.... práca musí baviť,.. pozitivne myslenie... životospráva atd....
P.S lieky človeka len tlmia, pričinu neodstrania.. človek musi mať volu a sám chcieť....neopúšťať sa....

a mozno prave v tom je problem ze si nevies bez liekov predstavit fungovat. ze totiz az prilis si tomu uverila. mozno by bolo nacase to skusat inak bez liekov. nemusis hned naraz ale postupne po mensich krokoch

je sice pravda ze na liekoch moze vzniknut zavislost ale ja si bez nich neviem predstavit fungovat teda aspon nie teraz zo zaciatku... nam social. fobikom totiz robia problemy aj zdanlivo obycajne situacie ktore normalny clovek zvladne s prehladom ... tato diagnoza je premna ako trest ale tak snazim sa ako viem aj ked okolie to nechapem :( co uz snad bude lepsie..dufam..

presne tak xanax. lieky netreba uctievat ani ich uplne zavrhovat. a rovnako tak su aj napomocne no zaroven maju vedlajsie ucinky. cize opat kazda minca ma dve strany. preto s nimi treba zaobchadzat rozumne.

Ja si inak o tych liekoch na uzkost myslim ine veci. Bral som od jedneho psychiatra oxazepam na uzkost, novy psychiater to vysadil, ze tymi liekmi sa nic neriesi, akurat mozem ziskat zavislost. Ja si tiez myslim, ze to vela neriesi, ked to zoberiem z jednej strany, sice tym potlacite uzkost trosku, ale toto ten problem s uzkostou len zakryje a clovek ho bude riesit este menej, lebo sa bude spoliehat na liek. Dokonca moja prva doktorka mi na uzkost nedala ziadny liek a to som nevedel od uzkosti zajst ani do obchodu. Dostal som antidepresivum, ktore malo aj ciastocne ucinky na uzkost. Zalezi od doktora, niektori pristupuju k tomu tak, ze to predpisuju, ako na beziacom pase, ini sa tomu uplne vyhybaju, ako sa da, ako moja doktorka prva. A lieky su len taka barlicka, trosku pomozu, alebo najviac pomozu, ked je najhorsie cloveku, ale ako nahle sa ten stav zlepsi, uz tie pokroku napriek liecbe nie su take velke, lieky na uzkost su podla mna nic moc, ja som vystriedal viacero, citil som po nich iba unavu a minimalne zlepsenie, ale niekomu to mozno zaberie viac. Je to individualne, niekomu lieky nezaberaju, niekomu zase o dost viac.

ahoj socialna fobicka! ja mam tiez tuto diagnozu no pravdou je ze som zatial v takom stadiu ze beriem svoje tabletky na zmiernenie uzkosti i ked zo sebou velmi bojujem.. strasne mi pomahaju ani neviem co by som bez nich robila..

To áno...to je taká šoková terapia :D Myslím, že to je len a len dobre ...ja som teraz nútená tiež robiť to čo by som sama od seba asi nie .., zajtra musím ísť na niaké školenie kde bude strašne veľa ľudí ..to už len ta predstava ma zabíja ale musím ...

to o praci suviselo s odhodlanim sa do nej nastupit. ze ked je clovek nuteny do nej ist moze to pomoct pretoze si nemoze dovolit ten luxus cuvnut. je to ako ked chce clovek plavat ale boji sa, no niekto ho hodi do vody a on je tak prinuteny sa naucit plavat.