Ahoj, mám obrovskú dilemu. V podstate môžem povedať, že daná situácia ma robí nešťastnou, jednám nefér a mám výčitky. Bola som 3 roky s mužom, ktorý nebol slobodný, ale jeho manželka žila v inom meste, teda boli sme prakticky stála spolu. Trávili sme spolu sviatky, poznala som jeho rodinu, on moju, dokonca o mne vedela aj jeho manželka. Myslím, že je každému jasné, že sme mali neskôr hádky a scény kvôli rozvodu na každodennom poriadku, až raz, keď ma naozaj nechutne oklamal prišlo aj k zúfalým fackám. Vtedy som si povedala koniec, nemôžem s takým človekom byť ďalej, toto nejde. Uzavrela som to, že majetky sú pre neho viac, ako vzťah založení na iných hodnotách. Bolo to ťažké, až tak, že som musela odísť z mesta... Strihnúť kontakt, začať žiť tu a teraz. Časom som spoznala muža, je naozaj skvelý.. ponúka mi všetko to, čo mi ten predtým ponúknuť nevedel, alebo nechcel. Lúbi ma tak veľmi, ma skvelú rodinu, je úprímný, otvorený, jedná so mnou rovno.. Vonia mi páči sa mi, smejeme sa spolu a chce rodinu, tak ako ju chcem ja... Ale nemilujem ho, neviem, asi nikdy ani nebudem ... moje city sú rezervované, sú v podstate chladné. ako keby necítim to, čo by si zaslúžil. navyše môj ex zabojoval,prišiel rozvedený s ponukou spoločného žvota a rodiny. S tým, že minulosť je uzavretá, že konečne všetko vysporiadal a môže mi dať plnohodnotný vzťah po ktorom som túžila. Prešlo po roka, čo som vo vzťahu s druhým mužom, vidím, že má ma stle radšej, že má stále väčšie plány so mnou a ja cítim, že mám čoraz väčšie city ex ktorý mi tak veľmi ublížil. Navýše s ním sa neuveitelne hádme, niekedy mám pocit, že sa pozabíjame, žirlivosť, nenáisť, vášeň, láska, hnev, zloba.. dá sa v takomto vzťahu žiť bez toho aby sme neskončili na psychiatrií, alebo mám na ex radšej úplne zabudnúť (čo som ešte nikdy neurobla)a oddať sa vzťahu s mužom, ktorého ľúbim, važim si hoviem, že by bol skvelý otec a dôverujem mu. Niekedy sa cítim,ako rozpoltená a neuverliteľne ma to zožiera... musim to seknúť....a to, čo najskôr...
žiť v obrovských emóciach (dobrých aj zlých), či žiť v krásnej istote
Radšej s tým, ktorý ťa ľúbi ako s tým, ktorý ti vylepil. Normálna žena predsa nebude trpieť vo vzťahu s primitívnym agresívnym hovädom - ťažkým zakomplexovancom, ktorý si svoje sebavedomie buduje na ponižovaní ženy a aj tým, že ju bije. Ale ktorá si neváži, čo pre ňu robí ten dobrý, tá si práve, že len a len toho zlého zaslúži. Kto odvrhne dobro, dostane zlo. A tak je to aj spravodlivé a tak to má byť. Motýle v bruchu nie sú všetko. Oni vlastne nie sú vôbec, ale absolútne nič, iba jedno veľké zlo, ktoré robí človeka slepým, neschopným riešiť veci podľa rozumu. Šťastný bude ten, kto sa vo veciach lásky riadi rozumom. Ja som sa neriadil a tak som aj dopadol, ale nabudúce si už na také veci dám pozor. Muselo sa mi stať zlo, aby som pochopil, čo je dobro. A už som pochopil, už som si to v hlave rozanalyzoval a rozriešil a nabudúce aspoň budem vedieť, že vo veciach lásky treba používať rozum a nie len oči vidiace krásnu zlatú a diamantami vykladanú truhlicu plnú hovna, obrazne povedané.
Ani jeden z tych uvedenych vztahov by som nechcela. Podvodom oba zacali, podvodom oba skaredo skoncia. Ale to je asi osud niektorych ludi.
ako moze niekto vobec tuzit po vztahu, v ktorom su neskutocne hadky, ziarlivost, nenavist, hnev a zloba? ako taky vztah moze niekto vobec zvazovat?
Ak si naozaj taky typ osobnosti ako si napisala,tak sa rozhodnes pre vasen a silne city.
Mesacny Ti pekne napisal metodu s mincou. Kym je minca vo vzduchu musis povedat co si zelas...
Daj vediet ako to dopadlo...
peter_BA_33 .. Ale to sú pre mňa základné atribúty akéhokoľvek partnerského vzťahu... ten sa však skladá z miliónov maličkostí, ktoré utvárajú jeden celok.. vždy niečo absentuje, no podstatné je, čo to vyvažuje..
Ak by mi nevoňal a nesmiala by som sa s ním, nikdy s ním nevleziem do postele nie ešte do vzťahu.
Len tomu chýba tá "iskra", na druhej strane možno vzťahu predtým dodávalo iskru práve to, že som hneď nemala to.. čo chcem... a teraz ak by som to mala, by to bolo úplne iné. Možno by som si uvedomila, že je to už zabité, že mi chýba práve ten druhý človek..
K tomuto poznaniu však nechcem prísť, keď bude neskoro, a keď mu ublížim...
Ach... vždy som tvrdila, že sa nedá mať v srdci dvoch ľudí... Nechápem ako som sa ocitla v tejto situácií navyše.. keď si uvedomujem plusy a mínusy...
Fei Yan> mna zaujala jedna cast, ktoru si napisala a ani si si to mozno neuvedomila "Vonia mi páči sa mi, smejeme sa spolu" ... skus porozmyslat :), napisat nieco velakrat pomaha a medzi nase riadky nam nase podvedomie vnuti napisat aj riesenie. Nemoze to byt ono?
Mesačný princ - mne nikdy "FAJN" nestačilo....
Ale už by som chcela rodinu, a neviem to fajn je asi na to fajn :/
Messje, nezmanipuloval a nikoho nedonútil klamať.
.
Fei Yan, ak ex pochybil vo vážnych veciach (neviem čoho sa týka to klamstvo okrem toho že ti zatajil manželku, čoho sa týka nenávisť a hnev), je zbytočné sa k nemu vracať. Pokiaľ svojho súčasného ľúbiš, len to neni také zraňujúce, tak je to fajn. Proste sa len musíš rozhodnúť. Čo chceš? Aký život ti viac vyhovuje? Skúsila si si oboje, tak by namalo byť ťažké sa rozhodnúť.
Ver si, že sa dobre rozhodneš. A ak aj časom zistíš, že si sa rozhodla zle :D tak to tak malo byť. Neboj sa.
Fei Yam - ak ti stačí ,,fajn,, tak si už rozhodnutá.
Skús ten trik s mincou. Vyhoď ju do vzduchu. Nie je dôležité na ktorú stranu minca spadne ale dôležitejšie je to na ktorú stranu túžiš aby spadla, kým je minca vo vzduchu.
Mne by fajn nestačilo, preto ostávam sám. Ale sme rozdielni :)
Kafe.. ja som presne ten človek, čo miluje spoločnosť, senzácie, v podstate extrémista, ktorý robí všetko na plno, užíva si život, pracuje preto, aby si ho užívať mohol a nie žije preto aby robil...
Stereotyp ma zabíja, ale musím povedať, že momentálny partner je tiež taký.. nie je to žiaden suchár..
Len tie vášne nie sú.. sex je fajn, debaty sú fajn, spí sa mi vedľa neho fajn, predstava, že s ním zostanem je fajn, všetko je fajn..
Pri tom druhom je sex vesmírny, motýle v bruchu aj po skoro 4 rokoch a tak to bolo vždy, smiech úprimný od srdca, plač taktiež... Ten prvý by ma rozplakať nedokázal..
No dnes sa mam s ním stretnúť a nejak sa dohodnúť, buď alebo.. už teraz mam neurózu :/
