Ahoj, mám obrovskú dilemu. V podstate môžem povedať, že daná situácia ma robí nešťastnou, jednám nefér a mám výčitky. Bola som 3 roky s mužom, ktorý nebol slobodný, ale jeho manželka žila v inom meste, teda boli sme prakticky stála spolu. Trávili sme spolu sviatky, poznala som jeho rodinu, on moju, dokonca o mne vedela aj jeho manželka. Myslím, že je každému jasné, že sme mali neskôr hádky a scény kvôli rozvodu na každodennom poriadku, až raz, keď ma naozaj nechutne oklamal prišlo aj k zúfalým fackám. Vtedy som si povedala koniec, nemôžem s takým človekom byť ďalej, toto nejde. Uzavrela som to, že majetky sú pre neho viac, ako vzťah založení na iných hodnotách. Bolo to ťažké, až tak, že som musela odísť z mesta... Strihnúť kontakt, začať žiť tu a teraz. Časom som spoznala muža, je naozaj skvelý.. ponúka mi všetko to, čo mi ten predtým ponúknuť nevedel, alebo nechcel. Lúbi ma tak veľmi, ma skvelú rodinu, je úprímný, otvorený, jedná so mnou rovno.. Vonia mi páči sa mi, smejeme sa spolu a chce rodinu, tak ako ju chcem ja... Ale nemilujem ho, neviem, asi nikdy ani nebudem ... moje city sú rezervované, sú v podstate chladné. ako keby necítim to, čo by si zaslúžil. navyše môj ex zabojoval,prišiel rozvedený s ponukou spoločného žvota a rodiny. S tým, že minulosť je uzavretá, že konečne všetko vysporiadal a môže mi dať plnohodnotný vzťah po ktorom som túžila. Prešlo po roka, čo som vo vzťahu s druhým mužom, vidím, že má ma stle radšej, že má stále väčšie plány so mnou a ja cítim, že mám čoraz väčšie city ex ktorý mi tak veľmi ublížil. Navýše s ním sa neuveitelne hádme, niekedy mám pocit, že sa pozabíjame, žirlivosť, nenáisť, vášeň, láska, hnev, zloba.. dá sa v takomto vzťahu žiť bez toho aby sme neskončili na psychiatrií, alebo mám na ex radšej úplne zabudnúť (čo som ešte nikdy neurobla)a oddať sa vzťahu s mužom, ktorého ľúbim, važim si hoviem, že by bol skvelý otec a dôverujem mu. Niekedy sa cítim,ako rozpoltená a neuverliteľne ma to zožiera... musim to seknúť....a to, čo najskôr...
žiť v obrovských emóciach (dobrých aj zlých), či žiť v krásnej istote
A nevidis to trosku prilis fatalisticky? musis sa rozhodnut hned, okamzite, pre jedneho, alebo pre druheho? chces byt uprimna k sebe, mala by si byt uprimna aj k nim. podla mna nepotrebujes rozhodnutie, ale odstup. mala by si sa s tym prvym o tento svoj vnutorny boj podelit. ano, zranis ho. ale bez toho nikdy nebudes v uprimnom vztahu, ale v skutocnosti vo vlastnej manipulacii. mal by o tychto Tvojich dilemach vediet a aj on mat pravo slobodne sa rozhodnut, ako zareaguje. co Ty vies, mozno odrazu stratis vsetko "fajn", prestanes si nim byt ista a zrazu pochopis, ze ho vlastne chces. ja si myslim, ze istu dobu by si nemala byt ani s jednym. mozes sa s nimi stretavat, ale dat si hranicu, ze nebudes spavat ani s jednym, budes sa ucit zit svoj vlastny zivot, aby si nelipla len na chlapovi. lebo podla vsetkeho Tvojmu zivotu kraluju emocie a nimi sa naplnas. potom samozrejme, ze hladas chlapa, ktory ich v Tebe burcuje vsetky. podla mna je v takomto pripade najzdravsie naucit sa vyplnat si ten cas aj inak, ako emociami a vasnami, lebo to je cesta k vyhoreniu a nestastiu, stale sa len hnat za pomyselnym stastim... pisem z vlastneho prikladu, som velmi podobna bytost Tebe a de facto tuto dilemu svojim sposobom v sebe riesim aj ja, az na to, ze tu nie je nik "druhy", len len "fajn" muz, ku ktoremu citim, ze sa nespravam ferovo. snazim sa ho o tychto svojich pohnutkoch informovat, no niektore veci povedat je nekonecne tazke. a citim, ze to budem musiet, lebo inak to nie je skutocne uprimny vztah.
Fei Yan ...pár rokov dozadu som riešila ten istý problém ako ty...na malé rozdieliky...a rozhodla som sa pre ten "taliansky" vzťah...vzťah s neistotou, so strachom, s plačom, ale aj vzťah s vášňou, s niečím čo ma vtedy lákalo...a poviem ti to tak...nie je deň aby som si nespomenula na toho "lepšieho"...často to rozhodnutie ľutujem a v kútiku duše dúfam, že snáď raz sa to zmení...stojí ma to veľa síl, veľa nervov, veľa vyhrotených situácií, veľa sĺz...keď je lepšie obdobie tak si poviem, že veď to nie je až také zlé, ale keď je zle tak by som s tým najradšej v momente skončila a začala od znova...vymazala všetko čo sa dá...začala hľadať niečo medzi nimi dvoma...za mňa osobne to nebolo správne rozhodnutie...
Držím Ti palce aby si sa rozhodla SPRÁVNE a hlavne podla ROZUMU...srdce je slepé...
Neponáhľaj sa a všetko si dobre premysli a zváž...lebo to rozhodnutie už nikdy nevrátiš späť...
Prajem pekný deň a verím, že sa rozhodneš správne :-)
Je to citát slávneho francúzskeho filozofa a spisovateľa, teraz už bez chyby, kt. sa volá VOLTAIRE!
Monogamia nie je pre nas prirodzena, tak co keby ste sa dohodli na polyamorii?
"LÁSKA je zo všetkých VÁŠNÍ najsilnejšia, lebo útočí zároveň na hlavu, srdce i telo.", Votaire
Presne tak.Akekolvek rozhodnutie urobis,viac ho nelutuj.V ten moment si ho videla ako to spravne.A verim ako si napisala,ze ta to mozno hecovalo,lebo vtedy nemohol byt tvoj uplne.Robil ti nervy a trapilo ta to.Teraz ho budes mat a moze sa to vsetko zmenit k opaku.On ta prestane tak pritahovat a zacnes neskutočne tuzit po tomto.No...nemas to lahke.Drzim ale vsetky palce.Daj nam vediet.
,,Fajn,, som uviedol len ako príklad. Vybrať si si už pravdepodobne vybrala, tak daj vedieť, ako to dopadlo.
Ak by ti to nevyšlo s tým, ktorý ti ,,vonia,, a kde je vášeň, tak s ním predsa nemusíš ostať navždy. zase byť s niekým len kvôli tomu, že je to stelesnené dobro a je mi s ním fajn nebude podľa mňa naj a v budúcnosti sa budeš cítiť nenaplnená. Aj keď láska nie je vášeň a ani zamilovanosť. Láska prichádza postupne a možno sa to ,,fajn,, pri tom druhom premení na ,,lásku,, no nikdy sa nepremení na vášeň a nikdy ti nebude voňať.
je to dvojsečná zbraň ale rozhodnutie tu za teba nespraví nikto. Vždy sa rozhodujeme správne, pretože v momente kedy sme sa rozhodli to bolo pre našu myseľ to najsprávnejšie rozhodnutie. preto nech sa rozhodneš akokoľvek tak to nikdy neľutuj, pretože ak by ti to aj nevyšlo, tak ťa to aspoň niečo naučí :)
veľa šťastia ti želám
Deti budu neurotici v tej domacnosti.
Ona vylepila jemu, nie on jej.
