Ahojte, trpím takým panickým až nenormálnym strachom že si nikoho nenájdem a neviem sa z toho silou vôle dostať. Prežila som 2 neúspené vzťahy a od posledného rozchodu som presvedčená že nemám šancu.... Chodím medzi ľudí, na hocijaké akcie snažím sa usmievať nadväzovať kamarátstva s chalanmi. ale buď zistím že sú všetci zadaní alebo ich odplašujem svojou prehnanou snahou si niekoho nájsť. Myslím ,že to zo mňa vyžaruje že som vystresovaná že nikoho nemám....
Mám taký panický strach že ostanem sama, že som už stará a že proste...no celé zle...
V škole ani v bezprostrednom okolí nemám veľmi chalanov a možnosti nadviazania vzťahu a zoznamky neviem..príde mi to také že človek cez to nemôže dobre spoznať partnera a málokedy to fakt vyjde..
Panický strach z nenájdenia partnera
kikimbura
Filip TT
kikimbura - vela veci sa vyriesi vo chvili, ked sa s nimi clovek zmieri. Ked som mal 24 prechadzal som depresiou. Nie z niecoho ale ciste psychickou. Jeden den, na jednej kulturnej akcii, kde bolo mnozstvo dievcat som si povedal, ze dievcata si nebudem vsimat, lebo v takomto psychickom stave sa neda mat vztah. Zmieril som sa tym. Zobral som to ako fakt bez nejakej hysterie. Budem sam. Cca o hodinu na to som prvy krat uvidel svoju manzelku.
Nechaj zivot plynut - ak ma pre teba manzela, On ti ho v spravny cas priveje. Ak nema, ma pre teba nieco ine. Maj od zivota velke ocakavania, ale nie konkretne.. nechaj to na neho :)
Toto by ti mohlo pomoct doverovat Zivotu:
sestrysvkriza.sk
kikimbura
Budem mať 24....Ako nie som ten typ čo by chalanov otravoval alebo ich volal vonku..snažím sa držať decentný odstup nebyť ani chladná ale ani nejako nasilu vyhľadávať..Teda navonok mám takúto stratégiu..ale vnútri zúfalo túžim a trpím..
Moji ex mi vraveli že som krásna baba (ale tak to hovoria všetci frajeri frajerkám aj ked nepatria medzi no ved vieme)..ale myslím, že keby to tak ozaj bolo aspoň niekomu by som sa páčila..ale opak je skôr pravdou..nemám žiadnych nápadníkov a to ma ubíja..
A tak viem, že asi ako ani neviem akú radu čakám...také prázdne neboj niekoho si nájdeš alebo tak..neviem či to chcem počuť..možno áno..je trápne takto písať na forum..ale neviem sa z toho vymotkať...
kikimbura
Budem mať 24....Ako nie som ten typ čo by chalanov otravoval alebo ich volal vonku..snažím sa držať decentný odstup nebyť ani chladná ale ani nejako nasilu vyhľadávať..Teda navonok mám takúto stratégiu..ale vnútri zúfalo túžim a trpím..
Moji ex mi vraveli že som krásna baba (ale tak to hovoria všetci frajeri frajerkám aj ked nepatria medzi no ved vieme)..ale myslím, že keby to tak ozaj bolo aspoň niekomu by som sa páčila..ale opak je skôr pravdou..nemám žiadnych nápadníkov a to ma ubíja..
A tak viem, že asi ako ani neviem akú radu čakám...také prázdne neboj niekoho si nájdeš alebo tak..neviem či to chcem počuť..možno áno..je trápne takto písať na forum..ale neviem sa z toho vymotkať...
michal555
Kolko mas rokov? Sama si si povedala ale dovod, ked niekoho velmi chces tak to odplasi. A celkovo my chlapi mame radsej ked si nieco vybudujeme a ziskame, ako ked nam to skoci do naruce same. Ja som tiez mohol mat zopar kamosiek, ktore sa mi zo zaciatku aj pacili alebo som im aspon daval sancu ale ked mi neustale pisala, volala ma stale niekam a nedala pokoj a nemusel som sa ani snazit tak som to zavrhol. A zas take ktore mi ani spat nedali, a stale som na ne myslel a nebol som v istote a nakoniec to nevyslo tak z tych som bol uplne zroneny. A pritom vyzorovo aj povahovo to boli horsie baby.
Ale chapem ta, ja mam tiez tieto pocity tiez. Mam 28 rokov a vo vztahoch som si presiel presne tym co pocitujes ty. Teraz som sa to naucil uz brat viac chilloutovo. Ale nevychadza mi to stale a najma ked som sam tak ma prepadne taky panicky strach ze si nenajem nikoho, alebo nejaku potvoru. A pritom zo vsetkych stran pocuvam ze aj vyzor mam super, aj povahu, aj spravanie. Niekto ma proste smolu na to.
