Som v koncoch uz !!!!!

Príspevok v téme: Som v koncoch uz !!!!!
theend1

Prosim Vas, poradte mi niekto co mam s tymto robit. Zblaznim sa s toho
Priatel ma psych.problemy, uz viac mesiacov berie lieky, ok je raz hore raz dole - uzkosti nema, len depky a zmeny nalad. Je neustale unaveny, ale spat nevie. Ci uz v noci abo cez den. Nie je nicoho schopny, len sa poflakuje po byte a do roboty netusim ako chce nastupit ked si najde nejaku. Lutuje sa, nic zosebou netobi, absolutne! Ja som neustale oporou, butlavou vrbou kt vsetko moze povedat- pocity,emocie,myslienky no komplet vsetko. Dotetaz som to zvladala, ale uz nastava u mna stagnacia. Nevladzem !!! Podotykam ze sama som mala vazne psych problemy zapricinene traumou a dotetaz beriem lieky-ale plnohodnotne fungujem v zivote.
On sa nikam neposuva, ako som pisala - len sa utapa vo svojch myslienkach atd. Niekedy mu je dobre ale tak to neni vyhra lebo tak ci tak je unaveny.
Lekari mu nedokazu pomoct, terapie bez uspechov...a ja som v koncoch zo silami......

Ludia, co mam robit aby som sa nezblaznila?????? Ja potrebujem tiez od neho ked mam stres alebo ma nieco trapy aby bol tu pre mna. Lubim ho, niesom hovedo aby som ho nechala kvoli tomuto......Ale ja chcem zit plnohodnotny partnersky zivot.... Nie toto :-((((

Mesačný princ

denisaf. - aj ja som zažil niečo podobné, ale z opačnej strany ako ty.

Nebolo to to isté a preto jej radím skôr z opačnej strany a z pozície depresívneho priateľa :)

betuskamuska

to mas pravdu, ked sme nahnevany tak robime prchke rozhodnutia ktore by sme za normalnych okolnosti urcite neurobili

theend1

Rozchod ma už napadol ked som bola najviac v koncoch. Ale človek keď je zlostný, frustrovaný s toho všetkeho napadajú ho kadejaké bludy. Ide o to, že on je veľmi citlivej povahy - čo u chlapoch je ojedinené (predtým som mala napichaného k... egoistu bezcitneho a toto je opak o 180°). Možno to bude znieť trochu zvlášne ale takéhoto chlapa jak je moj priatel, som vždy chcela. Čo sa nebojí ukazať svoje emocie, pocity, je romantický a gentleman. Ok je to teraz také ake to je.... ale keď si spomeniem na to ako som natom bola ja ! Doslova zdrogovaná z liekov a bol pri mne.
Musí sa vzchopiť, ja za neho ten boj nevyhrám, preto rozmýšlam že teraz poľavím vo svojom úsili, a budem sa venovať iným veciam.

theend1

Viem čo napričinilo jeho depresie a psychicke problemy. Je to vec ktora velmi ovplyvnila jeho život, osobnosť a bude to spracovavať veľmi dlho (s pomocou psychologičky).
Som dosť silna na to aby som to spracovala a išla ďalej... Ako napr dnes, je nový deň a zas sa snažím zle veci zahnať preč a pozerať sa na všetko s toho lepšieho uhla a nestracať nadej že všetko ajtak dopadne dobre. Možno som nasilu pozitivna ale to preto lebo dlhy čas som žila v predchadzajucom vzťahu vo večnom negativizme, bol uhundrany lenivy človek pri ktorom som stratila 5 rokov svojho života a ľutujem to.

theend1

Ďakujem za každý názor - máte pravdu ale s niektorymi sa nestotožňujem. Keď ja som bola na dne, a on bol hore - v práci je vysokopostavený človek, len teraz nie je plne schopný pracovať kvoli tym problém + únava (kt. pramení aj s problemov ako štitna atd, čo momentalne aj rieši aby ste si nemysleli že to nechava len tak). Druhá vec je že su dni kedy nič nerobi preto aby mu bolo lepšie. No ale k veci - On daval mňa dokopy, bol mi oporou veľkou - neopustil ma len za to že sombola v P a mala som panicke zachvaty,uzkosti, depresie, nebola som schopna ničoho. Len chodiaca mrtvola. Takže k tomu asi toľko.
Neviem, či je to liekmi že sa ma takto, toľko ich už vyskušali s lekarkou a tieto asi najlepšie funguju lebo nemusi brať ukludnovaky. Ktore ja doteraz musim brať. Viem veľmi dobre pričiny jeho depiek, a musim poznamenať že také veci mi hovorí čo ešte v žiadnom vzťahu som nevidela ani nepočula o tom! Pritom známych mam až až (on už skoro nikoho nemá, možno aj preto je taký aký je-izoluje sa). Jeho myšlienky, uplne take najtemnejšie mi hovorí, pocity, emocie no všetko - mne toto neprekáža viem to spracovať a poradiť veľmi dobre aby zmenil to pesimisticke myslenie a nevidel všetko tak bezvychodiskovo. Možno som trochu blbá že až tak sa mu venujem a už si pripadám niekedy ako jeho partnerka niekedy ako psychologička :-) ale nevadí mi to, ked vidim že mu to pomáha
Ach, ale ked ma obdobie ako teraz cca 3 tyždne že je to ako sinusoida mna všetko to prestava bavit. Je to len dočasne viem, asi vazne by som mala sa teraz venovat praci, rodine, konickom, kamaratkam a neriesit tolko jeho.

pytu

Ja mam z autorky skor pocit ze sa nechce rozist, ze ho ma rada a chce mu nejako pomoct ale je z toho zufala ze nevie ako. Ono kazda rada je v niecom dobra, akurat ze mi nevieme aka je presne situacia medzi vami a ake ste osobnosti takze takzo nieco konkretne poradit. Ak mu chces pomoct tak musis ho donutit aby nieco so sebou robil. Vsetky psychycke problemy su o tom ze clovek rozmysla nad somarinami a potom sa citi zle. Musis ho nejak dokopat aby si nasiel aktivitu kde nebude rozmyslat nad negativnymi vecami ale bude sa bavit. Je mi jasne ze zaciatky su takze a donutit depresivneho cloveka nieco robit je naramne tazke ale ked ti na nom zalezi skus to. Mozno by som na tvojom mieste ak skusil pohorozit rozchodom kvoli "vyssiemu dobru". Vysvetli mu ze aj tebe to robi zle a ked ta ma naozaj rad tak nieco zo sebou spravi.