Som v koncoch uz !!!!!

mesačny princ ako sa autorka zariadi je len jej vec ja si len pisem svoj nazor... prezila som si velmi podobnu situaciu vo vztahu a rada by som ju zachranila pretoze je vidno ze ona sa trapi a nie malo a je v koncoch. K nicomu to nevedie len k tomu ze bude nonstop na nervy pri takom muzovi. Proste ona ho nemoze neustale zachranovat on sam musi chciet nieco zmeit v zivote nie len nadavat. Zivot nieje lahky ale tym ze sa budeme stazovat si nic nepomozeme. Napriklad by si chalan mohol hladat aspon robotu ci brigadu a nie len plakat nad tym ako sa nic neda. Autorka plnohodnotne funguje v zivote bojuje chodi do prace snazi sa. On jej nieje oporou len pritazou sproste ale pravdivo povedane. neda sa proste dlho zit s takym clovekom. Jedneho takeho som pri sebe mala aj ja a stiahol aj mna. Takze zato tie starosti

denisaf. -napísala si to celkom dobre a súhlasím aj s tebou.

Len jedno jediné mi na tom tvojom príspevku trošku vadí, ale možno to vadí len mne. To, že máme len jeden život a máme ho prežiť radšej s niekým iným, tak, aby sme boli šťastní...

Pripomína mi to našich novodobých stavbárov a to, postavíme budovu, ukradneme peniaze, dáme menej betónu, veď vydrží takých 10 rokov, veď život máme len jeden a nás to už nemusí zaujímať. Hlavne, že sme si zarobili.

Ale celkovo takto funguje ten svet. namiesto toho, aby sa ľudia snažili niečo robiť dobre či zdokonaľovať, tak si vyberú niečo dokonalé a majú pokoj. veď čo, život máme len jeden.

veľmi mi toto na dnešnej dobe vadí...nemôžem si pomôcť.

theend1 ako dlho to uz trva a ako dlho ste spolu??

Ahoj autorka témy. Nechcem robiť zlé zvesti ale ty sa pri tomto frajerovi zničíš. Ked to tak sledujem je až neuveriteľné ako sa vie človek pre druhého obetovať. Ja som sa tiež obetovala a odvtedy som si povedala nikdy viac. Mala som frajera ktorý bol nonstop v sračkách a dotiahol do tých sračiek aj mňa. Tiež som bola tvrdohlavá že mu pomôžem že ho neopustím atd atd. A nakoniec som dopadla ako tá najposlednejšia chudera. Ja som sa pri ňom zničila a on ma potom len tak odkopol. Obetovala som mu neskutočne veľa človeku ktorý si to vôbec nezaslúžil a nevážil. Rozchodu sa netreba báť je oveľa lepší hrozný koniec ako hrôza bez konca. Do takých ľudí ako tvoj frajer len investuješ investuješ čas energiu nervy a vôbec sa ti to nevráti viem to lebo som to zažila. Jediné čo sa stane je to že sa jedného dňa zblázniš už teraz to je cítiť ako to nezvládaš vieš ako by sa ti ulavilo keby ste spolu už neboli? Každá bolesť raz prebolí a každý je nahraditeľný. Načo sa trápiť ked môžeš mať niekoho oveľa lepšieho a žiť ako šťastná žena. Život je veľmi krátky nato aby sme sa v ňom len pretrápili do staroby. Pouvažuj nad mojimi slovami .Snád urobíš to čo je pre teba naj. držím palce

Napadla ma ešte jedna skutočnosť, ktorá by mohla pomôcť. Ak niečo podniknete, tak to vždy robte spoločne. Ale nie také veci, ktoré bavia len jedného alebo druhého, ale spoločne musíte chcieť niečo vykonávať, spoločne niekde ísť a spoločne uveriť jeden druhému. Musíte začať používať slovíčko ,,MY,, :)

Ak mu povieš, že ťa zaťažuje svojim trápením, tak váš vzťah skončil. Nikdy to neurob. je to to isté, ako keby si mu povedala, že ťa jeho problémy nezaujímajú. Uzavrie sa ešte viac do seba a nepohneš s ním.

theend1 - písalo ti tu veľa ľudí ale napíšem ti z pohľadu niekoho, kto takéto stavy zažíval a zažíva.

To, že ti pomôže fyzická aktivita, šport, alebo nejaký koníček sú úplné kecY!!!

Vy sa potrebujete rozprávať, musíš prísť na to, prečo je taký, aký je a on musí pochopiť sám seba. Ako to kto je, prečo ho ovláda minulosť, tak aj to, že teba ničí keď taký je. Ak na nič z toho nepríde, tak s ním nepohneš. Tuto si bohužiaľ musí pomôcť on sám. Preto píšem, že to budeš mať ťažké.

On potrebuje vytesniť minulosť, potrebuje niekoho, kto s ním nepôjde spať o 8 - 9 ale pri kom na to všetko zlé čo jeho myseľ zožiera zabudne. No ty to rozhodne nie si, aspoň v tomto momente nie. Nesmie však zabudnúť ale musí pochopiť. No lenže nik iný za neho nepochopí, kým je on.

Podľa mňa by si nemala čítať tieto rady a ani tú moju. Ak niekto niečo robí násilím, tak k tomu získa ešte väčší odpor ako mal predtým.
Takže v prvom rade musí chcieť. V druhom rade potrebuje pri sebe chápavého a milujúceho človiečika. A silného! A to t očividne nie si, pretože ťa tento život vyčerpáva a keďže ťa to vyčerpáva už teraz, tak mu nedokážeš pomôcť. Možno by si mu aj pomôcť vedela ale to by ťa dostalo opäť tam, kde si bola predtým.

Jeho myseľ musí uveriť tomu, kto je, kam kráča a aj tomu športu, či záľubám. Pokiaľ jeho myseľ verí len tomu, že musí ísť o 8 - 9 spať, tak tomu bude veriť aj naďalej.
Čo sa týka ,,opakovania,, niečoho. Je naivné myslieť si, že čím viac bude človek v takomto stave niečo opakovať či na niečo iné myslieť, že sa mu to vryje do mysle a bude to robiť automaticky. je to utópia!

Tabletky ktore berie len pomozu, ale ak sa nepricini on sa tak akoby jedol cukriky. Okej, kedze sa nechces rozist a chces mu pomoct, musis zistit pricinu jeho depiek. Robi nieco? Bavi ho nieco? Lebo ak len sedi doma na zadku a lutuje sa tak ma ohromne vela casu rozmyslat nad somarinami. Ako tu uz bolo spominane, musi robit nejaku aktivitu. Nieco co ho bude bavit, naplnat, na co sa bude tesit. A take veci ze ty si moj zmysel zivota, ja chcem byt len s tebou atd, to je sice pekne ale to mu nezozer. Musi si najst nieco co bude v realnom zivote robit. Mozno ale strielam vedla, mozno ma naozaj nejaky problem, komplex z minulosti alebo nieco podobne. Musis sa s nim narovinu porozpravat a zistit jeho problem. Razne mu vystvetli ze to musi riesit lebo to nevedie k nicomu dobremu jednak pre teba, pre vas ale hlavne pre neho a jeho buducnost.

Nemusíš ho hneď opustiť, ale musíš jasne zmeniť pravidlá. Inak sa z toho zcvokneš aj ty sama. Stiahne ťa ku dnu, môžeš stratiť prácu. V prvom rade by mu mali zmeniť lieky, keď tieto berie už mesiace a neúčinkujú, tak už mu ani nezačnú. Keď psychiatri predpisujú lieky, vždy je to lotéria, lebo jednému zabere to, druhému ono. Každému niečo iné a niekedy musia skúšať na viac krát. No a potom, musíš mu jasne povedať, že už proste nevládzeš. Bola si tu pre neho mnoho mesiacov, stojíš pri ňom, si mu oporou ale už je toho na teba priveľa a nezvládaš to. Nech ťa so svojimi trápeniami menej zaťažuje. Nech si svoje negatívne myšlienky nechá pre seba. A ďalej, skús ho vytiahnuť, von, do prírody, alebo si choďte zabehať, alebo choďte do fitka, vytiahni ho na nejaký šport. Šport vyplavuje do tela endorfíny. Ak nebude chcieť, trvaj na tom, nejak ho prinúť, že proste robíš pre neho už dlhý čas hrozne veľa a on by niekedy tiež mohol urobiť niečo pre teba. Musíš byť na neho tvrdšia, lebo sama vidíš, že obetou a podriadením celého života jeho potrebám k ničomu nevedie a aj tak to jeho stav nezlepšilo a ani nezlepší.

Ach ludia. Mate pravdu
Ked proste ja ho mam rada..nedokazem si predstavit zivot bez neho. Ajked mi je teraz z toho uplne na... Zacala som pocitovat nenormalny vnutorny hnev, zlost, uzkost dokopy ale nie konkretne na nho. Celkovo. Neustale je unaveny, spat,nevie..... S toho som na prasky,ked polku dna je super-cez vikend a potom druhu je totalne dole.
Som mlada,a mam chodit spat o 8-9 ako seniior?
No zufala som neskutocne. Mam dojem ze ja sa s toho scvoknem uz..... Prosim, ako sa obrnit? Rozchod nie.....len toto mi nepiste.