Čaute. Kde začať...mala som krásny vzťah, ktorý sa začalt kaziť v momente, ako prestal mať môj chlap ku mne úctu. Je toho viac. Prvý spoločný rok som nepočúvala nič iné, len sťažovanie sa na bývalú, ale zároveň túžbu ostať s ňou kamoš. To by sa dalo ešte prežiť. Aj keď mi to vadilo a ozvala som sa, bolo mi povedané, že ide len o žiarlivosť a mám sa uvedomiť. Začalo mi však vadiť ako sa správal ku mne v spoločnosti iných žien. Vždy sa tak slapil po každej, až prestával vnímať čo mu hovorím. Nie som blbá, viem,že každý muž sa pozerá na iné, ale mnohí to robia tak, že si to ani nevšimnete. Začal si zo mňa robievať srandu - šli sme po ulici, on zbadal dakú ženskú a zahlásil, že by ju pretiahol. Keď som sa ozvala, povedal, že to tak nemyslel. Začala som mať o ňom pochybnosti a neraz som sa pozrela na jeho pokec, o čom si píše s inými. Ja viem, nerobí sa to. Veľa ráz som sa ho opýtala s kým si píše a či vobec a najmá o čom. Všetko čo povedal, bola lož, lebo ja som tie spravy videla. Začala som mať teda o ňom pochybnosti a kedykoľvek som sa ozvala, bola som za žiarlivú. Často sme sa hadali, až to došlo tak ďaleko, že pred vianocami navrhol, že si dáme pauzu. Ale len takú naoko. Každý bude vedieť o tom, že sme spolu, ale v skutočnosti nebudeme. Že budeme spolu spávať, ale nie akože naozaj chodiť. Keď som to odmietla, povedal, že ho nechápem a uzavrel sa. Vraj kvôli mojej žiarlivosti potrebuje volnosť a tá sa dá dosiahnuť tým, že budeme akože od seba. Našiel si na socialnej sieti daku babu, o ktorej mi povedal len toľko, že si píšu a nechce, aby vedela, že je zadaný. Opäť a zas, nahliadla som do ich konverzacie a zistila som, že ju volá vonku, prehovára ju, by prišla k ním robiť do firmy, otázkam o partnerke sa vyhýbal, klamal v mnooych veciach...a tak som jej napísala. Bola veľmi prekvapena a hneď s ním prerušila konverzacie lebo sa cítila oklamaná. Ako som z toho vyšla ja? Ako hnusná žiarlivá stíhačka, ktorá mu hlboko zasiahla do jeho súkromia. Premýšlam nad psychologom, aby mi fakt povedal, či som ozaj mimo a žiarlim bezdôvodne, alebo je tu chorý môj priateľ. Momentalne so mnou odmieta komunikovať a nechce povedat či sa teda rozchadzame alebo nie. Navrhla som partnerského psychologa, to vsak odmieta. Už vyse dvoch týždňov neviem, či mám vzťah či nie a ani ako to riešiť...
Môj priateľ ma veľmi trápi
Dakujem za kazdy jeden prispevok.
Ano, mam pocit, ze som natolko zmanipulovana, ze si uz aj ja zacinam o sebe mysliet, ze som len ziarliva furia. Preco? Ked to pocuvate 5 rokov, tak nad tym premyslate a nechyba vela, aby ste tomu uverili. Ano, zrejme som "slabsia" osobnost..Ja uz mam v tom celkom jasno, no chcem. Len mi slo o ten rozchod, aby sme normalne dokazali spolu komunikovat, ale ako vidim, nepojde to, a tak kaslem na to....
Nech je aj tato tema vystrahou pre ine baby, ktore maju podobny problem. Ano, aj ja som kedysi odsudzovala zeny, co nevedeli odist od niekoho, kto ich trapil. Ale staci, ze prevazia pekne chvile nad tymi zlymi a ste nakopnute znova bojovat o to,aby to fungovalo...Len evidentne to nejde s hoc kym
na jednej strane obdivujem trpezlivosť takých žien, na druhej strane nechápem čo ich k tomu vedie (závislosť, nízke sebavedomie, úprimná ale aj naivná láska?)
Súhlasím s tým, že je ťažké posúdiť vzťah, kde človek počuje len jednu stranu. Napriek tomu sa mi nepáči správanie tvojho partnera, aj pokiaľ by si si to vo veľkej miere spôsobila sama. Ja osobne by som neostala s mužom, ktorý vyhľadáva iné ženy, hoc len na písanie, ale tuto aj očividne na flirt. Takto sa jednoducho k vzťahu človek nestavia. Je ľahšie ak uteká pred problémami k športu či kamarátom, ale pri ženách to môže ľahko skĺznuť inam...
Aby si ty išla do ďalšieho vzťahu s čistým štítom, na to stačí, aby si mu ty zo svojej strany odpustila a uzavrela to. Nie vždy sa dá rozlúčiť objatím. Pokúsiť sa o to samozrejme môžeš.
Môj názor je, nečakaj na jeho verdikt či ste spolu či nie, zavolaj mu, stretnite sa a ukonči to. Ospravedlni sa za svoje konanie (napr. žiarlivosť bez príčiny, alebo hoc aj príčina bola, to neznamená, že má človek automaticky právo k hocijakému neúctivému správaniu, takže aj za to správanie zo žiarlivosti). A rozíď sa s tým že mu nedokážeš dať čo on potrebuje (ten typ slobody ktorú hľadá). Povedz mu kľudne, že ho máš rada... a že naňho nemáš ťažké srdce a dúfaš, že ani on na teba a že mu praješ dobré dievča...
Mám pocit, že nemá veľmi zmysel sa snažiť s ním vydiskutovať, čo všetko bola jeho chyba. Keďže zapiera aj veci čo si videla na vlastné oči, tak asi proste nie je zatiaľ zrelý na to, aby si priznal chybu, možno ani sám pred sebou a teda možno žije naozaj v tom, že on robil všetko ok... Chápem, že ti je veľmi nepríjemné, že to v jeho očiach ostane na tom, že ty si chorobná žiarlivka a stíhačka. No ak to zažije dostatočne veľa krát, tak mu snáď dôjde, že chyba je zrejme aj na jeho strane.
Sorry. Rozist sa tak ako ty chces, sa da iba s niekym, kto je mentalne osobnostne IQ EQ ai na istom stupni intelektu, ma istu uroven. A to on nema. A zas kto ti kaze sa urazat, rozist v zlom?? Predsa mu povedz, ze kazdy z vas je inde, uz dlho vam to neklape nie je vo vztahu spokojnost ai takze najlepsie riesenie je rozchod. Lebo uprimne - nemas o co / o koho bojovat.
Jednoducho s nim uz nestracaj viac cas. Uz sa spamataj a zobud
podla mna si mala plne pravo jej pisat.
Rozmyslam, co jednu slobodnu (rozumej nie otrokynu) zenu vedie k tomu, aby mala v zivote takuto osobu. Masochizmus? Fakt uz si tak zmanipulovana, ze prestavas verit vlastnemu usudku? Poradim ti iba jedno - smelo ver vlastnemu usudku a rozhoduj sa podla neho. NIKDY toho neolutujes. Nestracaj uz cas.
Vies, praveze nikto nevie aky je....on sa uplne inak prezentuje pred kamaratmi. Akurat kamoska, co s nami bola obcas na chate, vonku, na turach, tak mi povedal, ze sa jej nepaci ako sa ku mne sprava, lebo videla rozne situacie. Ja viem, ze je to detinske, ale akosi potrebujem, aby pochopil, ze cokolvek som mu urobila zle, nebolo len preto, ze to nemam v hlave v poriadku. Chcem sa rozist v dobrom, tak ako v kazdom vztahu. To znamena, normalne si odpustit zle veci a ukoncit ten vztah obycajnym objatim, nie tym, ze ma na ulici ani nepozdravi...Ja si uvedomujem svoje chyby, viem, ze som nemala pravo pisat dakej jeho kamke, ale vidim, ze intuicia ma viedla spravne. Avsak on neustale tvrdi, ze on nic zle neurobil, ani s tou babou nic neplanoval a ja si vymyslam svoje pribehy o tom co sa stalo a neviem co...Asi vazne potrebujem psychologa, aby som sa z tohto dostala. Lenze uz som u jedneho bola a ten vtedy povedal aby prisiel so mnou nabuduce aj moj frajer, aby si mohol vypocut obe strany. Co vsak odmietol, lebo veeelmi dobre vie, co by psycholog povedal na jeho spravanie. Chcem sa rozist v dobrom, aby sme mali vsetko za sebou a mohli ist do dalsich vztahov s cistym stitom...nie takto rozhadani na zivot a na smrt
resp. skor preco ty vobec chces, aby nim bol. preco cakas, kym ti milostivo on oznami, ze je koniec, ked on je tu ten co klame a je s najvacsou pravdepodobnostou aj neverny?
opytam sa len jednu vec - preco je tento muz preboha este stale tvoj priatel?
Zuzana. Ty sa este pytas "Momentalne so mnou odmieta komunikovať a nechce povedat či sa teda rozchadzame alebo nie" ?? Co mas z takehoto chlapa ?! Daj mu dovi dopo a uz sa viac neobzeraj spat. Ty potrebujes byt s takymto magorom? Vyhladava ine, klame ta, chce pauzu ale spavat s tebou ano, mat volnost aby mohol ine obhanat oblbovat no na oko byt akoze s tebou vo vztahu ai ai. Ty si ho uz davno mala tam niekde kopnut. Toto nie je partner a muz do buducna, do vztahu rodiny zavazkov, muz do stastia nestastia, dobra ci zla, v zdravi chorobe. A nech ta nezaujima co si kto o tom ci o tebe pomysli. Reci sa hovoria a chlieb sa je. Tam si si mala tie jeho oblbovacky balenie inych zien pocas trvania vasho vztahu nafotit a rozposlat vsetkym ked uz ti tak na tom zalezi)) no skoda energie na toho blbca) co si myslis ze ini nevedia aky je? Dobre vedia co je zac, skor sa kazdy tebe cudoval ze s nim stracas cas roky ai
Oprava - SVOJE chyby
