Čaute. Kde začať...mala som krásny vzťah, ktorý sa začalt kaziť v momente, ako prestal mať môj chlap ku mne úctu. Je toho viac. Prvý spoločný rok som nepočúvala nič iné, len sťažovanie sa na bývalú, ale zároveň túžbu ostať s ňou kamoš. To by sa dalo ešte prežiť. Aj keď mi to vadilo a ozvala som sa, bolo mi povedané, že ide len o žiarlivosť a mám sa uvedomiť. Začalo mi však vadiť ako sa správal ku mne v spoločnosti iných žien. Vždy sa tak slapil po každej, až prestával vnímať čo mu hovorím. Nie som blbá, viem,že každý muž sa pozerá na iné, ale mnohí to robia tak, že si to ani nevšimnete. Začal si zo mňa robievať srandu - šli sme po ulici, on zbadal dakú ženskú a zahlásil, že by ju pretiahol. Keď som sa ozvala, povedal, že to tak nemyslel. Začala som mať o ňom pochybnosti a neraz som sa pozrela na jeho pokec, o čom si píše s inými. Ja viem, nerobí sa to. Veľa ráz som sa ho opýtala s kým si píše a či vobec a najmá o čom. Všetko čo povedal, bola lož, lebo ja som tie spravy videla. Začala som mať teda o ňom pochybnosti a kedykoľvek som sa ozvala, bola som za žiarlivú. Často sme sa hadali, až to došlo tak ďaleko, že pred vianocami navrhol, že si dáme pauzu. Ale len takú naoko. Každý bude vedieť o tom, že sme spolu, ale v skutočnosti nebudeme. Že budeme spolu spávať, ale nie akože naozaj chodiť. Keď som to odmietla, povedal, že ho nechápem a uzavrel sa. Vraj kvôli mojej žiarlivosti potrebuje volnosť a tá sa dá dosiahnuť tým, že budeme akože od seba. Našiel si na socialnej sieti daku babu, o ktorej mi povedal len toľko, že si píšu a nechce, aby vedela, že je zadaný. Opäť a zas, nahliadla som do ich konverzacie a zistila som, že ju volá vonku, prehovára ju, by prišla k ním robiť do firmy, otázkam o partnerke sa vyhýbal, klamal v mnooych veciach...a tak som jej napísala. Bola veľmi prekvapena a hneď s ním prerušila konverzacie lebo sa cítila oklamaná. Ako som z toho vyšla ja? Ako hnusná žiarlivá stíhačka, ktorá mu hlboko zasiahla do jeho súkromia. Premýšlam nad psychologom, aby mi fakt povedal, či som ozaj mimo a žiarlim bezdôvodne, alebo je tu chorý môj priateľ. Momentalne so mnou odmieta komunikovať a nechce povedat či sa teda rozchadzame alebo nie. Navrhla som partnerského psychologa, to vsak odmieta. Už vyse dvoch týždňov neviem, či mám vzťah či nie a ani ako to riešiť...
Môj priateľ ma veľmi trápi
To je výborné ako dokážeš niekoho odsudzovať bez toho aby si vedela všetky detaily... ja som mojich rodičov na tú svadbu nevyužila, bol to nápad mojej mamy, pretože si mylne myslela že máme dobrý vzťah a že takto by sa mohol posunúť do dalšej roviny (pre neho hľadať si normálne zamestnanie, bývanie - nie garzónku v tmavej podzemnej diere baráku ktorú si on prenajímal od jednej lokálnej Češky - zdravotné poistenie, rodinu, deti). Teraz už viem že on rodinu, deti ani spoločný život nikdy so mnou neplánoval, že ma jednoducho využil a zneužil na zlegalizovanie si statusu tu a ešte ma za to neznáša, že sa musel so mnou kvôli tomu oženiť (a dal mi to pekne vyžrať v štýle "každý dobrý skutok bude po zásluhe potrestaný"). Jeho brat žil predtým v Amerike načierno a tiež si vybavil papiere tak že sa oženil s Američankou s ktorou sa neskôr rozviedli, ale oni majú spolu synčeka. Je zaujímavé že keď mi ju on (nie jeho brat) opisoval (tiež vo viac-menej negatívnom svetle) tak sa mi zdá že ona mala na niečo podobné reakcie ako ja, takže tiež ju asi ten vzťah trápil, aj keď možno menej ako mňa, ktovie. No ale späť k mojej svadbe, nebola to až taká nákladná záležitosť, šaty som mala kúpené na tunajšie pomery veľmi lacne aj keď boli pekné (až sa ľudia čudovali) a odkedy som začala pracovať tak som ich mojej mame zaplatila naspäť dokonca bez toho aby si tie peniaye odo mňa pýtala, sama som jej ich ponúkla. Make-up a vlasy mi robila mojej kamarátky švagriná za symbolickú super nízku sumu čo som jej dala zo svojich úspor, svadobnú pozvánku urobil on (stiahol nejaký obrázok z Internetu a upravil ho v Adobe Acrobat a dali sme ho vytlačiť niekde v business centre kde to stálo oveľa menej ako klasické svadobné pozvánky vytlačené cez služnu), svoj oblek a svadobnú licenciu zaplatil on a svadobnú hostinu (ktorá tiež nebola drahá) sme vyplatili s polovice len z peňazí čo sme dostali od hostí. A môžem ťa uistit že ja sa vôbec nechvastám s tým že toto musím zažívať a znášať, pretože ma to neskutočne psychicky ničí (aj zdravotne) a nemôžem si pomôcť. Oveľa radšej by som žila v peknom, normálnom, skutočnom vzťahu kde to partner myslí úprimne a vážne. On o mne verejne, už potom ako sme sa zosobášili a ako som podpísala za neho to podanie na immigračný úrad, rozprával našim spoločným známym že "jediné o čo mi ide je aby ho vyhodili z tejto krajiny" (hoci to vôbec nebola pravda), a mne povedal, že ak sa opovážim mu zrušiť to podanie tak že mi vybaví "doživotný trestný záznam", a potom mi povedal že mám vyhlásiť na immigračnom úrade že problémy v našom manželstve som spôsobila ja "lebo čo ak im ja poviem že si chcela po mne peniaze". A myslíš že jeho kamaráti a kamarátky mu povedia aby sa ku mne tak nechoval? Napríklad jedna ktorá s ním doslova flirtovala pred našimi známymi a predo mnou, mi napísala keď ma to trápilo, že ona s ním flirtovať môže lebo je to jej dávny kamarát a že ona už rok chodí s chlapom ktorý "ma 1.9 m/ ma vlasy/ je IT a vlastni restauraciu na Bahamas - okrem ineho" ako keby to malo ospravedlniť to, že ona sa mi snažila úmyselne ublížiť tým že s ním flirtovala v čase, keď on sa už ku mne správal zle a keď mňa to deptalo a bola som kvôli tomu v depresiách a nešťastná. A ešte mi k tomu ona nezabudla pridať poučnú radu "Prajem Ti, aby si nasla, kde je pes zakopany. Skus to ale najprv u seba". Taže asi tak. A ešte by som mala dopísať, že ona je najlepšia kamarátka tej ženskej, ktorú som spomínala v tom predošlom príspevku (jeho bývalej vydatej milenky) a ona sama je celkom obľubená a obdivovaná v tunajšej česko-slovenskej komunite a okrem toho že je odo mňa asi o desať rokov staršia má aj oveľa vyššie sebavedomie, pretože jej všetci známi píšu aká je úžasná. Takže tak, ono sa vždy už nájde nejaká tá Adrianka, ktorá sa pousiluje aby jej kamarátovi ktorý ubližuje vlastnej manželke pomohla legimitovať jeho chovanie.
Niesi žiadna žiarliva stihačka , len chodiš s idiotom ktorý si ta nezaslúži :)
Zuzka, rozumiem tvojim pocitom uplne. Viem ake to je ukoncit kontakt bez akehokolvek vysvetlenia a ten pocit ta potom dusi. Lenze musim ti povedat, ze tvoj priatel je jeden velky manipulator a jemu to vyhovuje, ze takto sa snazis. Na hlavu je tu on, nie ty. Vôbec sa ti nedivim, ze si tej babe napisala alebo si sa mu naburala do sukromia. On len bol prichyteny pri cine a ako inak sa mal obranit? Len tym, ze ti zas povedal aka si ziarliva. A kazda by v tej situacii bola ;)
Vztah sa da ukoncit aj z tvojej strany, zial niekedy sa to neda tak ako si to predstavujeme. Ako tu bolo spomenute, musel by byt inteligencne aj emocionalne na rovnakej vlnovej dlzke. A to on nie je. Preto ak si odhodlana ten krok urobit a nechcel by sa ani stretnut..tak by som mu to len napisala. Ale ukoncene by to bolo z tvojej strany a to ako by sa citil on ti uz môze byt jedno ak on doteraz neprejavil zaujem si nijak veci vyriesit.
S manipulatormi je to tazke, ale oni utrpia sok jedine vtedy ak sa druha strana voci nim vzburi. Vtedy je to pre nich nepredstavitelna facka. Ja som sa par rokov tiez natahovala s jednym idiotom az jedneho dna uprostred debaty som ho poslala do haja a ukoncila vsetky spojenia s nim. Ostal ako vyorana mys a mne sa neskutocne ulavilo ;). Doteraz sa obdivujem za to kolko sil som nabrala a ze preco som toho nebola schopna ovela skôr.
A presne to pochopi len ten kto to zazije. Zeny, ktore nemali docinenia s manipulatorom sa vzdy budu divit.
Messje, skutocne, kym nezazijes, toto nepochopis nikdy :) Myslim teraz moj pripad. Ja som tiez odsudzovala zeny a klepala si po cele, ak zili s niekym kto ich trapil. A vidis, sama som do toho spadla. Preco? Lebo toto co opisujem nebolo na dennom poriadku. Nedialo sa denne, 5 rokov v kuse, zeby sa ku mne takto spraval....Prave naopak, mali sme krasny vztah a lubili sme sa. Len vo mne ostavali aj tie veci, za ktore sa ospravedlnil, ktore vraj nemyslel vazne a robil si len srandu. Tu nastala moja chyba, ze som stale na to myslela, dusila to v sebe, vybuchovala kvoli prkotinam a on potom nemal zaujem vo vztahu sa snazit. Takze to nebolo tak, ze 5 rokov som cusala a drzala ako vos pod chrastou...
Preco sa chcem rozist v dobrom, respektive to mat "ukoncene"? Lebo som taky clovek. Lebo je pre mna dolezite mat vztahy vyriesene a nerozchadzat sa v zlom. Lebo neviem ako ty, ale ja nedokazem od niekoho odist bez absolutneho vysvetlenia si, co sa udialo a co si z toho mame vziat. Nepotrebujem mu posielat pohladnice z dovolenky. Potrebujem mat bodku za tym. To je cele o co mi islo. Ak sa s niekym nerozidete s tym, ze si vsetko ujasnite, potiahne sa to s vami do dalsieho vztahu....
Napisala som mu, ze ak sa nechce so mnou porozpravat, napisem mu list, kde mu vsetko vypisem, co mam na srdci a ze tymto to ukoncime. Ze ak bude chciet aj on, som ochotna ho vypocut, ak nie, budem akceptovat
Ja to uz naozaj musim napisat...
Ja nerozumiem,ako mozte pisat o buranoch s ktorymi zijete,ci sa uz chvalite ake ste dobre,ze s nimi aj napriek tomu ste,alebo sa stazujete,stale s nimi ste.Uz som to raz napisala,ze niekedy sa hanbim zato,ze som zena.Lebo toto normalny clovek nedovoli.Este si aj zneuzila rodicov,aby zaplatili svadbu a mama mu behala vybavovat.Fakt mi rozum stoji.
Človeče, ako keby som čítala o sebe. S malými variáciami. Žijem v zahraničí a ten "môj" (Čech) tu žil načierno asi sedem rokov, predtým ako sme sa zosobášili aby som ho mohla ja akožto osoba ktorá tu má trvalý pobyt aj občianstvo mohla sponzorovať cez manželstvo aby si tu on mohol zlegalizovať pobyt. Asi tak zhruba prvý mesiac čo sme spolu chodili (to ešte sa o svadbe neuvažovalo, bolo to hneď na začiatku) sa ku mne (s nejakými výnimkami) choval slušne, potom to už išlo dolu vodou. Predo mnou on ešte mal vzťah s nejakou vydatou ženskou (Slovenkou čo tu žije), tá sa naňho vykašlala a vrátila sa k svojmu manželovi, ktorý ju samozrejme mohol zabezpečiť lepšie ako tento. Takže sa de facto naňho vykašlala, čo mu ale vôbec nebránilo v tom, aby mi napríklad spomínal, že aká bola ona dobrá, pretože ona sa údajne chcela rozviesť aby sa zaňho mohla vydať a sponzorovať ho ona (hoci tak neurobila a zostala celý ten čas žiť so svojím manželom) a mne povedal že mu "nechcem s ničím pomôcť" pretože som mu odmietla podať moje tunajšie číslo do sociálnej poistovne, aby mohol akože na moje meno pracovať (z čoho by som ja potom musela platiť dane a navyše je to ešte nezákonné). Podotýkam, že túto jeho vetičku o tom aku mu v ničom nechcem pomôcť mi povedal potom, čo moji rodičia pripravili celú svadbu (ktorá sa konala hlavne preto aby sa ja mohla zaňho oficiálne zaručiť ako sponzor), potom čo mu moja mama navrhla že u nás môže bývať, po tom, čo mu vypracovala celé to podanie na tunajší immigračný úrad ktorý ešte musela odniesť do stredu mesta aby sa to dalo poslať špeciálnou kuriérovou poštou pretože celý ten spis vážil niekoľko kíl, a po tom, čo som mu ja ešte dávno predtým pomáhala s istým jeho koníčkom (ktorý síce nie je môj koníček ale tak brala som to ako príležitosť mu s tým pomôcť a zároveň s ním tráviť čas, pretože on sa spoločne tráviť čas so mnou moc nesažil). Jáj, a ešte jeden bonmotík, tá jeho bývalá vydatá frajerka, ktorú on dodnes obdivuje a ktorá je samozrejme vo všetkom lepšia ako ja, a ktorá bola mimochodom tá čo sa hrnula do vzťahu s ním a potom ho odkopla (podľa nejakých jeho neposlaných listov jej čo som u neho našla), tak tá sa potom keď už on chodil so mnou urazila že vraj on ju len využíval a pridala sa do slovenskej Facebookovej skupiny s názvom "Neznášam ľudí, ktori si spomenú len keď niečo potrebujú", a to preto, že on sa jej dovolil opýtať sa, či náhodou v zamestnaní kde ona pracuje nemajú voľné miesta (pretože ja som bola v tom čase bohužiaľ nezamestnaná). Ale je to jedno teraz mám prácu v podobnom prostredí ako ona, ale myslím že technicky náročnejšom, a dosiahla som to normálnym výberovým procesom, nie cez nejaké kontakty. Môj "manžel" sa dokáže vždy roztrhať keď ide o to pomáhať niekomu inému, ale za keď išlo o to pomôcť mne (napríklad nájsť mi v zime elektrický ohrievač keď na mňa išla choroba, odviezť ma do lekárne aby som si mohla kúpiť nejaké lieky potom čo som prekonala chorobu a mala som ťažký deň v práci, odviezť ma na letisko alebo prísť pre mňa z letiska keď som išla na návštevu na Slovensko a prišla naspäť... tak to všetko bol pre neho problém).
Asi by som už nemala viacej písať ale pocit zatrpknutosti neprejde a
existujú typy ľudí ktorí síce takúto situáciu ako máš ty alebo ja sami neprežívajú, ale zato veľmi radi sa obúvajú a kritizujú do nás, tých neštastných partneriek.
Zuzka,ak mi niekde usla odpoved na moju otazku,ak si to uz spomenula,tak sa omluvam,ale citala som vsetko fakt v rychlosti,lebo som mala chuti nie kricat,ale revat od nervov ako mozes este...
A teraz otazka...
Pisala si...mala som krasny vztah...Mala,je kolko???Pretoze mne podla toho co pises,to vychadza na len par tyzdnov z tych piatich rokov,kym si ta neomotal a nezmanipuloval.A ked si mu zacala s prepacenim zobkat z ruky a byt poslusna,tak konecne zavesil chrbtovu kost na vesiak,charakter spalil a zacal sa chovat prirodzene...tak,aky je v skutocnosti.Ja neverim,ze krasny vztah s takymto clovekom mohol trvat napr roky...(co by som potom pochopila),a zrazu ho nieco,zlomilo,zmenilo.
Je to len obycajny buran,pre ktoreho zena neznamena nic.
Nerozumiem,preco este rozmyslas,sa rozist v dobrom.Naco?Nie je to jedno?Potrebujes mu este potom pisat pohladnice z dovolenky?On nemal k tebe uctu,tak ty zabudni na dobry rozchod.Zacni sa mat rada a ukonci to.Hned.Inak budes trpiet.
Nie si slabsia osobnost. To sa moze stat fakt komukolvek. Manipulatori vo vztahu to maju velmi lahke, pretoze vo vztahu je clovek v podstate nechraneny, pokial to mysli uprimne.
zuzka obdivujem ťa že si s ním. Je sila aké sme my ženy niekedy sprosté takže on si bude žiť ako voľný chlap ale budete spolu len spávať, bude si písať s inými.. tebe to fakt stojí zato ? čo ti dáva to byť s ním ??fakt to nechápem ved on ťa má dievča úplne na háku robí si čo chce aj si robiť bude..rozchod by bol pre vás najlepšie riešenie inak sa zničíš
On je dost komplikovana osobnost, rodicia sa k nemu spravali vselijak...z extremu do extremu. Mama by mu jedlo vopchala aj do ust keby mohla, vybavovala za neho vsetko, lebo ho povazovala za nie dostatocne schopneho, aby si zariadoval svoje veci. Otec naopak na neho cely zivot kaslal. Vedel sa nim len chvalit, napriklad predo mnou, ale jeho nikdy nepochvalil, len zhadzoval. Nikdy mu nic pekne nepovedal, nikdy nemali dobry vztah. Jeho otec nikdy neprejavoval svojej zene uctu, ziadne kvety, bozk, ci objatie...Naopak, moj priatel bol velmi ku mne mily zo zaciatku, velmi sa snazil, zalezalo mu na mojom dobre. Ale ako to uz byva, prevazila vychova a to co videl doma. Zacal si robit zo mna"srandu", ako opisujem vyssie. Zo straaasnej srandy hovoril akoby chcel pretiahut ine zeny a ked videl, ze som sa nechytila na jeho "humor", nazval ma ziarlivou. Doma videl opak. Videl ako otec urazal matku a mamka mu len odvrkovala, ale nechala si to. U mna prvy raz videl, ze sa zena buri proti tomu, ak ju chlap uraza....ale to uz idem do prilisnych detailov. Dakujem vam za vas cas a slova. Myslim, ze niet viac co riesit
