pred mesiacom sa so mnou rozisiel priatel. Bolo to ako blesk z jasneho neba, lebo tomu nepredchadzali ziadne indicie - ziadne ochladenie z jeho strany, ziadna strata zaujmu, tiez prejavy lasky boli stale ako vzdy, ziadne hadky. Mali sme pekny vztah, ktory nesklzol do rutiny, prave naopak, zlepsoval sa, silnel, menil sa. Boli sme spolu 2,5 roka a na zaciatku sme prekonali krizu - kvoli HAK som bola par mesiacov hrozna, nicila som seba, jeho , cely nas vztah. Chcel sa so mnou rozist. Podarilo sa mi ho presvedcit, ze to nie som ja, ze za to moze antikoncepcia, a ze partneri maju spolu drzat v dobrom aj v zlom. Dal nam este sancu a odvtedy sa nas vtazh naozaj zlepsil, travili sme spolu kazdu volnu chvilu, tesili sme sa na seba. Ked sme sa nemohli stretnut, aspon mi zavolal, aby ma pocul. Kazdy moj problem, bol aj jeho problemom - t.j. so vsetkymi sme si navzajom pomahali, vela sme sa spolu smiali, rozpravali, zaujimali sa navzajom o nase nazory, proste naozaj takto si predstavujem pekny harmonicky vztah. Akurat ze od tej prvej krizy kvoli HAK sme sa uz nerozpravali o spolocnej buducnosti (predtym ano).
A pred mesiacom prisiel a povedal, ze si so mnou nevie predstavit buducnost, ze je definitivny koniec. Pre mna to bol a doteraz je šok. LEbo od takeho zreleho, dobreho, inteligentneho cloveka by som necakala, ze zo dna na den zahodi nieco take pekne, co sa stale vyvija a co je stale lepsie a lepsie. V niektorych chvilach ale on vie byt extremne racionalny, vie si rozkazat a ked povedal, ze je definitivny koniec, tak to tak asi aj je. Kedze za mesiac sa mi neozval. Ja , moje srdce a moja hlava to nevedia pochopit. A teraz pre niekoho mozno hlupa otazka, budete gulat ocami a mysliet si ze som totalna krava (mozno aj som, som zufala krava, co sa chyta aj slamky)- on ma este stale na fb status "ze je so mnou vo vztahu", pritom viem, ze na fb chodieva. Neviem si to vysvetlit. Taktiez pred tyzdnom mi slubil, ze mi vrati este nejake veci, co som u neho mala, ze sa ozve, a neozval sa. Nechapem, on je maximalne zodpovedny clovek. Co to ma vsetko podla vas znamenat? aky mate nazor? prosim napiste mi, lebo ja to neviem vidiet objektivne, velmi by som potrebovala nazor niekoho. DAKUJEM
divny rozchod a fb
uz 2 x mi slubil, ze mi vrati moje veci, prvykrat sa neozval, tak som sa ozvala ja, povedal, ze je seknuty, ale ze koncom tyzdna mi to posle. Odvtedy ubehlo milion casu a nic. Navyse aj po mesiac je na fb"stale vo vztahu".
s vecami sa asi mozem rozlucit.
ano messje , mas pravdu :-(
ellieodchadzat treba ked uz nie je co opustit.To nemusis pisat nam.My mame svoje vztahy s Filipom vyriesene.
Len ty stale nejak nedokazes prijat fakt,ze on to tak nevidel.Odisiel,bez slova a nie prvykrat ten isty scenár. Slubovat dovolenky a robit si plany a potom len...klik.Vy nie ste vypinac ktorym len tak zhasnes svetlo.
Ty by si si mala uvedomit,ze niekedy mozes vidiet veci len ty ruzove a partner nie.Nemozes si predsa stale tapkat po pleci ake to bolo pekne,ked to ukoncil on s tebou ako s vecou.Prestne ma bavit...najdem si inu.To robia deti s hrackami.Mala by si i nom prestat rozmyslat ako o dokonalom muzovi ked takym vobec nebol.Vztah ktory fungoval ak fungoval a on v nom mal problem,ako poriadny chlap mal o tom rozpravat.On len zdupkal ako slaboch ktory sa nevie pozriet zene do oci.Zhod ruzove okuliare a o nom a zacni mysliet.
FilipTT a messje , vau. kiezby kazdy dokazal nad vecami takto PREMYSLAT, vidiet pod povrch, vazit si zivot, ludi, a ak aj nieco nie je dokonale, neznamena, ze to nie je krasne a nema to svoju hodnotu. Ak ma nieco pre mna hodnotu, snazim sa to opravit, hlavne ak je vela dovodov na zachranu. Odchadzat treba, ked uz nie je CO opustit, a nie nieco, kde toho tak vela zostalo.
Messje - úplne s tebou súhlasím. Ako som už písal, keď mal problém, mal ho skúsiť najprv riešiť. Ak nemal výhrady voči zakladateľke ale voči ich vzťahu - to sa dalo riešiť.
Lenže veľa ľudí nevie, že vzťahy sa dajú opravovať, že sa to dá, nikto im o tom nehovorí, ak počujú reči o nevydarených vzťahoch tak potom: nevyšlo nám to. To, že nevyjde vzťah vyzerá potom tak osudove, je to niečo dané, je to mimo nás, my s tým nič nemôžeme robiť, my sme obete.
Miesto "nevyšlo nám to" by ľudia mali hovoriť: pos.ali sme to, nestarali sme sa o vzťah, neboli sme schopní sa prispôsobovať, zraňovali sme sa a podobne. Z toho potom ale rezultujú otázky typu: a nemohli sme sa o vzťah starať?
Jedna zo starostí o vzťah je, že sa o tom vzťahu rozprávame: čo k sebe cítime a aké máme plány a túžby s našim vzťahom. Proste máme to pod kontrolou.
Myslím si, že tu by mal byť iniciatívnejší muž - on chce ženu získavať a získať. Žena by mala vyjadrovať aspoň neutrálne svoju túžbu byť matka a mať stabilnú rodinu, nech on vie že je na to objednávka. Aspoň ja mám takú predstavu že by to tak malo vyzerať medzi tridsiatnikmi.
Fillip
Ked aj ma tu diagnozu,jeden dospely clovek by mohol mat gule a podat vysvetlenie.Toto je nezodpovedny clovek ktory skace z kvietka na kvietok a lame srdcia.
niekedy mam pocit ze som na tom rovnako
Inak pred nedávnom tu niekto založil tému o tom, že je osobnostný typ INJF a aj keď všetko ide dobre, jemu to nestačí, lebo v tom nenachádza zmysel. Hoci je spokojný so zamestnaním, s ním sú tam spokojní, musí podať výpoveď a ísť inam, lebo mu chýba zmysel toho, čo robí, zdá sa mu, že je tam zbytočne. Možno je aj on takéto niečo...
