Dobrý večer!
Po 9 rokoch som sa prisťahovala späť na Slovensko aj so svojou 3 ročnou dcérkou, ktorá je mimochodom mulatka. Doteraz som žila v GB, kde mulatov ľudia až tak nevnímajú a teraz ako som sa vrátila do rodného mesto (malé okresné mesto) sa stretávam s dosť blbými poznámkami a pohľadmi.
Mnohé mamičky doslova zakazujú svojim deťom, aby sa hrali s malou, len preto, lebo je "iná" ako ostatné deti. Už som zúfalá s tých pohľadov a poznámok a neviem ako ich mám riešiť.
Malá je popritom v pohode, akurát je tmavšia a má typické kučeravé vlásky. Hovorí síce lámavou slovenčinou, lebo doteraz sme doma komunikovali len v angličtine. Mám obavy ako dieťa zapíšem do MŠ, nakoľko v septembri sa chcem ísť do práce.
Čo by ste robili na mojom mieste? Máte niekto podobné skúsenosti, resp. ako by ste riešili situáciu vy?
Mám mulatku
Ja som tiež maminou takmer 2 ročného mulatka a problémy s tým spojené som mala možnosť spoznať aj ja. Môjmu synovi žiaľ, ubližuje aj moja vlastná rodina, tak potom neviem čo by som mala čakať od cudzích ľudí?!
My žijeme v Prahe, ale pochádzam z južného Slovenska, kde žijú aj moji rodičia a moja sestra. Domov chodíme len na sviatky, príp. na 2 týždne cez leto a to je všetko. Ľudia v mojom rodnom meste na nás zazerajú, mnohí neznámi ľudia mi už uštedrili pár poznámok typu, prečo mám mulatka, maminky ťahajú preč deti z pieskoviska od môjho synčeka, pokladničky v obchode vyťahujú nos .... . Moja sestra bežne ovoniava malému hlavičku, lebo podľa nej mulati smrdia, jej vlastný syn sa mu vysmieva, že je iný ako jeho kamaráti a mám to šťastie, že malý ešte urážkam nerozumie.
V Prahe je to celkom iné. Mulatov tam behá až - až, maminky držia pokope, lebo nás je tam viac a ľudia sú tolerantnejší ako tu na Slovensku. Tam sa mi ešte našťastie zatiaľ nestalo, že by malého niekto sotil len zato, že je "iný", príp. by maminky odťahovali vlastné deti.
Ak má niekto možnosť, tak naozaj preč zo Slovenska, hoci aj na Slovensku sú ľudia, ktorí malého prijali.
som matkou mulata, dnes už 35 ročného. nemala som v pláne ostať na Slovensku, bohužiaľ jeho otec rozhodol inak a časom som zistila že asi to bolo tak lepšie lebo zomrel ke´d mal syn 9 rokov a neviem ako by som pochodila v afrike sama s dieťaťom. Ale Vy keď ste už v UK žili, máte tam nejakých známich a viete reč tak sa berte odtiaľ. Aj keď sa zdalo že môj syn nemá nejaké problémy, tak verím že občas niečo schytal aj keď sa mi nikdy nesťažoval. Mne sa pár krát tiež ušlo od úplne cudzích ľudí ktorí nás videli prvý krát. No musím povedať že obyvatelia nášho sídliska ho poznali a mali radi a doteraz sa naňho vypytujú. My však žijeme v Košiciach a myslím si že Košice sú na tom trošku lepšie ako Bratislava. Ľudia sú tu tolerantnejší ako zbytok Slovenska smerom na západ. A myslím že najhoršie sú na tom na severe Slovenska. Pre Vaše dieťa bude najlepšie ak odtiaľ odídete, ja doteraz ľutujem že som tak neurobila keď som mala možnosť žiť v USA. Brala som ohľad na matku, no synovi som tým veľmi poškodila. Myslím že slováci sa nikdy nezmenia a navždy ostanú zakomplexovaní. S pocitom že náš národ je ten naj. Je zaujímavé že mulatom upierajú ich polovičný podiel "bielejô rasy a sú to pre nich "negri". A hocijaký hlupák sa bude vyvyšovať hoci aj nad amerického prezidenta - lebo však to je neger. Čo na tom že je polovicou beloch, podstatná je farba pleti. Fakt mi je z tohoto národa občas na vracanie. No mám už skoro 60 rokov a vidím že skoro nič sa tu nezmenilo. Preto si myslím že vezmite svoj poklad a zmiznite. Veď tie naše prekrásne hnedé deti stoja za to. Ja som nemala odvahu a zomrel môj jediný brat tak som obetovala svoj život a život svojho syna mojej matke. Dodnes to ľutujem, preto si dobre premyslite čo a ako ďalej. Ale myslite v prvom rade na dcéru. Hlupáci ostanú navždy hlupákmi. Držte sa, prajem veľa šťastia.
M_ia, prepáčte ale ja tak neznasam ked niekto začne zo slovami nic proti nim nemám, ale.... to je také milé ospravedlnenie sameho pred sebou ze niesom rasista len ľudí inej národnosti nedajbože rasy, veľmi nemusím lebo oni sú predsa urcite vsetci takí alebo taki a neviem ani akí, no ale co ak by mi náhodou z nosa odkusli, nie nie to radšej nebudem riskovať a radšej ich preventívne odsutim všetkých. Je na našu vlastnú škodu ze na Slovensku je množstvo ľudí takto zadubenych...
Vo svojom okolí sa dosť často stretávam s deťmi - mulatmi, nemám nič proti nim, ale jednoducho si ich obzerám inak ako "naše" deti a nemám k nim dôveru. Mám 26 mesačného synčeka, raz k nám prišiel na pieskovisko malý mulat a bral mu hračky hlava nehlava. Nechcem povedať, že sú všetci rovnaký, ale čo som sa s nimi stretla, tak boli ako z divých vajec a to isté mi povedala aj učiteľka v MŠ. Tie deti sú pekné, hoci aj "naše" sú krásne, ale žiadali by si kus výchovy.
my mame tiez chlapca mulata v rodine, je to ozaj krasny chlapec :) a v skole ho prijali vsetci s velkou radostou :)
Neostáva mi nič iné ako súhlasiť s názorom podo mnou. Je to v ľuďoch... Keď chodila moja dcéra do ZŠ, bránila jedna učiteľka - matka jej spolužiačky priateľstvu medzi ňou a svojou dcérou. A vieš čo? Nepomohlo! Baby majú už svoje rodiny, žijú od seba veľmi ďaleko, kontakt neustále udržiavajú a mala by si videť ich dcéry! Tie sa tak ľúbia, že sa nevedia od seba odtrhnúť. Objímajú sa pri stretnutí a keď sa lúčia je to nekonečné... To dievčatko je utešené, vyzerá ako anjelik, je beloška, tmavší typ ako jej mama, čierne vlásky a má také isté problémy... Môj anjelik s rožkami je zasa blonďavý...
Ahoj, velmi vam drzim palce nech sa vam podari co najskor to zariadit. Zasluzite si nieco lepsie ako zivot tu.
Ďakujem za príspevky a aj Tebe "Justme" zato, že si mi otvorene napísala, ako si prežívala aj Ty svoje detstvo ako mulatka.
Je mi ľúto, že si si aj Ty odtrpela za svoj pôvod a taktiež mi je ľúto, že veľa ľudí na SK sa stavia k mulatom, akoby mali nejakú infekčnú chorobu. Ja dennodenne zápasím s názorom mnohých ľudí a s čudnými poznámkami a čím ďalej, tým viac uvažujem, že akonáhle budem môcť odídem opäť z SK. Je mi to ľúto, lebo tu som doma, ale jednoducho to musím spraviť kvôli svojmu dieťaťu.
Tie komentare typu ze si nemas z toho nic robit ma zacinaju uz dost vytacat. Ako si z niecoho takeho vazneho ako rasisticke chovanie voci dcere nic nerobit? A ze ludia si zvyknu? No zaujimave, na romov si doteraz nezvykli a odsudzovanie a zovseobecnovanie je tu stale. Na to aby sa toto zmenilo by sa muselo zmenit vzdelavanie, kultura, media ale to tu nehrozi.
Ja som tiez mulatka a presla som si svojim pocas mojho detstva a aj v dospelosti. So svojej skusenosti mozem povedat ze sa nic nezmenilo. Ludia su stale takisto drzi, agresivny a nemaju respekt ako predtym. Mnohi ludia co ti tu pisu maju na ociach ruzove okuliare. Zila som na roznych miestach a ani v tej Bratislave to nie je zas take ruzove, tam ma tiez osocovali. Aj mladsi, aj starsi, na tom skratka nezalezi. Vzhladom na to ze tam sa ale koncentruje najviac cudzincov a farebnych ludi by asi bolo lepsie keby sa vam tam dalo presunut.
Co sa tyka dlhodobeho pobytu na Slovensku dobre by som si to premyslela. Slovenska spolocnost je zaostala a nevraziva. Ludia si radi lieca svoje mindraky na inych a vy nebudete vynimkou. Tu si tvoja dcera tazko najde ozajstnych priatelov, lebo niekedy aj ti dobri ludia vedia velmi prekvapit a sklamat. Viem o com hovorim. Dobre ti tu radia aby si to riesila odchodom za hranice. Drzim palce aby sa ti raz tato moznost znovu otvorila.