Mám mulatku

Ja mám tiež 2 ročného mulatka a sme na tom rovnako. Ľudia sú sprostí a s tým jednoducho nepohneš. V SR akceptujeme Rómov, Vietnamcov, všetko možné, ale mulatov nie. Veľakrát sú tieto deti oveľa milšie, priateľskejšie ako biele, ale poniektorí rodičia sa vyžívajú v tom, že huckajú svoje deti proti mulatom. Vo väčšom meste sa rozdiely stierajú, ale v menšom meste budeš s týmto problémom zápasiť vždy. Náš malý ani nie je taký "čierny", prezradí ho len vysoké čielko a vlásky, takže si neviem predstaviť čo by bolo ak by bol čokoládový.

Hrozne veľa ľudí má nejakú poruchu. Za socializmu toľko depresívnych ľudí nebolo. Tiež si myslím, že euro nás tiež všetkých pekne položilo. Mali by sme sa vrátiť ku korune (skúste sa na to pozrieť v rámci voľného času a zistite čo by bolo keby bolo). Treba pozerať aj na reálny život ľudí a nielen na makroekonomické ukazovatele.
Čo Vám napr. pripomína slovné spojenie - hrubý domáci produkt?:-)))
Alebo čo vám pripomína kombinácia hnedej s bielou?:-)))
Idem si počúvať ďalej songy od mon amour.

Ja si myslím, že doma pokoja nenájdeš. Ja som zažil niečo podobné. Bolo to nepríjemné a priam odporné, proste hnus.
Ľudia tú špinu, ktorá je v nich, sa snažia vyliať na tých, ktorí sú ešte ako tak čistí a nezakomplexovaní.
O mne hovoria, že som gay a že mám vzťah s Rómkou. Neviem, ako to môže ísť dohromady, ale podľa nich to asi má nejakú logiku.
Áno, má, cvoknutú.
To, že doučujem grátis (angličtinu a hru na gitare) a že si už môžem pomaly zriadiť charitu (čo aj reálne robím), tak to nevidia, len proste kydať špinu a nadávať a ohovárať.
Ale človeka, ktorý je chorý a ktorý toho toľko spravil pre rodičov by najradšej videli ako skapíňa jak pes. A to vôbec nepreháňam.
I will probably vomit...
Neviem, čo sa každý stará do každého?
"Mlátiacemu volovi papuľu nezviažeš":-)

Na stastie deti vedia byt aj neprijemne, ale velmi rychlo si na situaciu privyknu.

Nemala si sa vôbec vrátiť do SR, mohla si vedieť ako to chodí. To je to keď deti majú deti a nevedia sa o ne postarať.

Ludia (Slovaci) hlavne z malych miest a dedin su neskutocne zabrzdeni. Vacsinou boli najdalej tak v Chorvatsku, vedia sa akurat tak opit a potom si zanadavat na politikov a imigrantov (ktorych nikdy nevideli). Tazko od nich cakat nieco ako rozumny a normalny pristup. Ja sa cudujem, ze si sa sem vobec vratila a tiez sa trosku cudujem, ze si z toho prekvapena. Ved musis vediet ako to tu chodi.

Takze odstahovanie sa zrejme kvoli mame neprichadza do uvahy. Ok. Tak zatial to ries pracou z domu a malu by som postupne zaclenovala do detskeho kolektivu v skolke. Ked bude teraz teplejsie budu sa hravat skor a viac vonku na ihrisku, alebo budu chodit na prechadzky. Tak sa dohodni s riaditelkou skolky, zeby si najskor len na hodinku prisla aj ty s malou a bola s nimi vonku ked sa tam budu deti spolocne hrat, alebo sa s nimi zucastnila prechadzky. Hra je najlepsou medzinarodnou spolocnou recou u deti) a potom ju uz aj samu postupne nechavaj na 2h potom na 4h no uz bez teba. Potom si uz lepsie zvykne aj dcerka keby tam bola uz aj na cely cas. Raz ked sa tam zacleni tak uz ju deti budu brat ako svoju sucast a jednu z nich. Deti nemavaju predsudky. To robia dospeli. Ich rodicia ai

V SR zrejme natrvalo nezostanem, ale musela som sa vrátiť domov, nakoľko moja mamina má vážne zdravotné problémy. Súrodencov nemám a ocino mi umrel pri dopravnej nehode pred 5 rokmi.
Zrejme to bude na dlhšie (možno aj 2 roky), takže malú by som chcela dať do MŠ. Ja mám viac ponúk na niekoľkohodinovú prácu, takže zvažujem. Som prekladateľka - tlmočníčka, takže nemusím nutne odchádzať z domu za prácou, ale malej už detský kolektív evidentne chýba.

Ahoj Leililinka.
Ak mozem, odporucila by som ti jednu vec. Ak planujes ostat zit trvalo na slovensku, tak sa odstahuj aspon do co najvacsieho mesta. Napriklad BA. Ja sa tu denne stretavam s roznymi narodnostami farbami pleti ai a ludia si ich tu vobec nevsimaju a beru ich v pohode. Lebo su uz zvyknuti. Kamarat robi v sukromnej MS-ZS a su tam deti roznych pristahovalcov, zmiesanych manzelstiev parov a plus nase deti aj hercov. Decka sa znasaju kamaratia. Ale co vidim tak chodia aj do klasickych skol bezne taketo deti a tiez ich decka akceptuju beru.

Zaroven si vsak viem predstavit, v akej si zlozitej situacii. Mne sa raz stalo, ze moja dobra priatelka nemohla ist z vaznych dovodov so svojim 2,5r syncekom na kontrolu do nemocnice. (maly je tiez mulat tmavsi a islo o mensie okresne mestecko). Tak reku ok, s malym pojdem ja. Boli vtedy velke zimy mrazy sneh, takze maleho som mala vo fusakli skafandri)) ci ako sa to vola zababuseneho. No a teraz ten zazitok. Dosla som do cakarne, bolo tam dost ludi. Ja som taka ženská. Kozuch cizmy saty nahodena upravena ako do divadla))) a v naruci som mala maleho. Ludia na mna okamzite usmevy, pokyvovanie hlav a zacali sa posuvat a zrazu som si mohla vyberat z volnych miest kam si sadnem. Zatial bolo vsetko v poriadku. Videli len zenu a dieta. Usmevy, pekne pohlady. No ako som si zlozila veci a zacala maleho zobliekat a zrazu ho zbadali ti isti ludia co sa dovtedy na nas usmievali, doslo k obratu. Ako ho zbadali, inak nadherne dieta no proste tmave - to si mala vidiet tie odsudzujuce pohlady, zrazu si ludia zacali od nas odsadzat akoby nam nieco bolo a klast medzi nas na lavicku tasky bundy, suskat si, zaporne pohorsene kyvat hlavami a zapocula som aj nieco take, ze asi musel byt jeho tatko dobre bohaty ked mam s takym decko)) Boli tam hlavne starsi a stari ludia.

Moja priatelka v mieste bydliska nemala az take problemy ako ty ale aj tak sa hlavne kvoli malemu odstahovala tiez do BA. A je to ovela lepsie. Hlavne pre jej syna

Tiež sa prihováram v záujme dieťaťa za zmenu bydliska. Buď do väčšieho mesta alebo do mesta, kde sú ľudia zvyknutí na rôzne inakosti v rasách a farbách pleti. Alebo si vyhľadať okruh tolerantnejších, inteligentnejších známych. Ja som relatívne z malého mesta, ale tým, že je tu veľká univerzita a strojárske podniky, už od detstva (pred polstoročím!) sme sa učili kamarátiť s potomkami Kubáncov, Vietnamcov, Kórejcov, Turkov, Nikaragujčanov a rôznych Afričanov. Isteže, zvedavosť tu bola, aj vtipy sa robili, ale nepresiahlo to bežné detské prekáranie, skôr sme takých ľudí brali ako atraktívnych. Kamarátiť sa neskôr s černochom či Arabom mi prišlo neskôr úplne normálne. Mám rovnako starú kamarátku ako ja, mulatku, narodila sa tu, a nemám pocit, že by nejako trpela svojou odlišnosťou, skôr bola pre ľudí zaujímavá. Ale viem, ako zničilo život známej z malej dediny, ktorá mala dieťa s Vietnamcom, a jej okolie jej to tak osladilo, že zatrpkla na celý svet a už sa z toho nedostala.

Mimochodom, učiteľka MŠ, ktorá sa správa tak, ako bolo spomenuté v príspevku nižšie, nemá na tejto pozícii čo hľadať.