Mam taku dilemu, neviem ci sa pacim mojmu spoluziakovi alebo ma neznasa. Ked je dalej odo mna tak sa tvari tak ako by som mu vadila, ze mam pocit ze najradsej by ma nevidel.
Totiz ked ma vidi prichadzat z dialky odvrati tak znechutenu tvar inym smerom, rychlo sa otoci do druhej strany, otoci sa rychlo chrbtom ku mne. Alebo zmeni rychlo smer trasy ak ideme oproti sebe.
Ale ked je blizsie pri mne ze sa rozpravame tak sa usmieva alebo skery? Neviem ale akoby sa usmieval a rozprava len ked sa musime rozpravat ze sa ma nieco pyta alebo ja jeho. Alebo je zase ticho az podozrivo ticho lebo s nikym inym taky tichy nieje.
Takze co si mam o nom mysliet? Neznasa ma ci miluje?
Myslim tento problem vazne nesmejte sa mi ze co za debilinu riesim lebo mi to jeho spravanie vrta uz dlhsie v hlave odkedy som prestupila do tejto triedy. Cize uz viac ako pol roka.
Tak pacim sa mu ci nie?.... Som z toho na prasky..
Tak chod za nim a zisti.
Cojaviem, ked idete zo skoly napriklad..
Paci sa ti, ked to tolko riesis, nie?
Nemas co stratit, alebo ano?
Uz zajtra, je pondelok, skola.. nie?
ja mam 17, o par tydznov osemnast a on mal osemnast v jeseni.
No, ja keď som bola v 13 prvýkrát zamilovaná do spolužiaka z vedľajšej triedy, tak som sa správala rovnako, tak veľmi sa mi páčil, že som na neho musela stále pozerať, ale keď sa náhodou na mňa pozrel, tak som sa rýchlo odvrátila, lebo som sa ho hanbila, bála som sa, že sa mi bude vysmievať s kamarátmi. On bol vždy o level vyššie ako ja. Bol z bohatej rodiny a bol to veľký fešák a stále je, a bol obľúbený. Skrátka typ, ktorý si mohol vyberať. A keď na mňa rozprával, tak som sa škerila ako taký cvok a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Potom som na neho celý deň myslela, vlastne ja som na neho myslela nonstop. Nepamätám sa, že by som ešte k niekomu cítila niečo podobné, ako k nemu. Na prvý pohľad som sa do neho zamilovala, myslím, že niečo takéto vzniká iba medzi deťmi, teda dospievajúcimi deťmi (12-16). A príde to iba raz. Potom som samozrejme ako staršia mala vážnejšie vzťahy, už obojstranné, ale už zo žiadneho som nebola tak mimo. S tým chalanom sme zostali v kontakte dodnes. Vždy keď som s ním, tak to cítim podobne, už nie tak intenzívne, ale vždy bude moja prvá láska. Problém je, že to zostalo v jednostrannej rovine, on ma vníma ako fajn babu, peknú, s ktorou je sranda, ale do kolien zo mňa nejde. Je strašný sukničkár, má rád ženy a netají sa tým, a je nevhodný do vzťahu. Povedal mi, že so mnou bude mať rád taký voľný vzťah, že mu je so mnou fajn a aj ho priťahujem, takže sex a tak, ale nič viac, že on si chce život užívať a nechce sa viazať. Raz sme sa spolu bozkávali, a tak som sa namotala, že som potom prerevala mesiac, keď som zistila, že u neho je to inak. Takže to čo mi ponúkal mne nestačilo. Odvtedy som rozumná a držím si ho radšej od tela, ale vždy ho budem ľúbiť, mám už 26 rokov a tie emócie sú rovnaké. =) Čo som týmto chcela povedať...., že niektoré lásky vzniknú už medzi deťmi a trvajú celé roky a nikdy svojím spôsobom neprestanú. Ak sa ti spolužiak tiež páči, tak buď iniciatívna ty , možno z toho bude láska na celý život, a možno nie. A možno získaš kamaráta na celý život. Hlavne sa z neho a z jeho citov nikdy nesmej a nedovoľ to ani ostatným.
A kolko mate obaja rokov?
to myslíš vážne s tým že ,, ťa miluje ,, ??? :D
no ale ak je to ešte decko ako ty tak možné to je, asi tolko k tomu.....
