Dobrý večer, potrebovala by som poradiť od niekoho nezaujatého a najlepšie anonymne, tak volím túto formu =). Asi ma viacerí odsúdite za to, že ma niečo také vôbec napadlo, ale skúsim,pretože aj negatívna reakcia je svojím spôsobom rada. Mám 27 rokov s partnerom som 11. rok. On má 34. Po strednej škole som sa hneď zamestnala, a po troch rokoch v zamestnaní som išla na VŠ, vždy som po nej túžila, ale rodičia neboli ochotní živiť ma ďalších 5 rokov a tak som išla najskôr do práce našetriť nejaké peniaze na školné, prvý stupeň som študovala externe. A ako zamestnanej mi dali pôžičku a tak som druhý stupeň skúsila dennou formou a už ju končím. Momentálne som v poslednom ročníku a čakajú ma už len štátne skúšky. Tak jeden životný sen som si splnila, teda takmer. Mám ešte jeden nenaplnený sen, už asi 7 rokov túžim po dieťati. Partner o tom nechce ani počuť, hlavne kvôli peniazom - teda to tvrdí on, ja si skôr myslím, že si necháva stále zadné dvierka, mám pocit, že so mnou proste dieťa nechce, ťažko sa mi to priznáva, ale asi to tak je. Pred dvomi rokmi som náhodou otehotnela, strašne zúril, nechcel to dieťa, ja som sa veľmi tešila, prehováral ma na potrat aj on, aj moji rodičia, vraj či si chcem "pokaziť" život, že veď nemám školu hotovú a podobne, peniaze nie sú, ale postavila som si hlavu, že si dieťa nechám s ním, či bez neho, ale aj osud bol proti mne, potratila som v 8 týždni. Všetci mali "radosť", že dobre, že sa tak stalo. A tak som v tichosti trpela, navštevovala psychologičku, lebo iba tam som mala pocit, že sa môžem otvoriť. Poradila mi, aby som si zaobstarala niečo čomu budem dávať lásku a tak som si zaobstarala psíka, a venovala sa škole. Môj život sa nakoniec vrátil do starých koľají, dokončujem VŠ. V posledných mesiacoch je moja túžba po dieťati intenzívnejšia. Neviem, či je to tým, že končím školu, či tým, že už mám 27, alebo tým, že moje kamarátky kočíkujú a ja to stále vidím a myslím na svoje nenarodené bábo. Minule ma napadlo, že ak by sme sa aj rozišli, než nájdem niekoho, kto so mnou bude chcieť mať rodinu, môžu prejsť aj ďalšie tri roky a už trebárs nebudem môcť tie deti mať, vzhľadom na vek. A tak ma napadlo, urobiť na neho menší podraz, otehotnieť nejako za jeho chrbtom, viem je to hnusné, ale ja ho nebudem nútiť, aby bol s nami. Nech si žije teda svoj život. A ja si zo vzťahu s človekom, s ktorým som prežila 11 rokov odnesiem naše spoločné dieťa, po ktorom roky túžim, navždy v ňom budem vidieť svoju prvú jedinú životnú lásku, a ak nás nebude chcieť nemusím ho uviesť ani ako otca, a nebudem nič chcieť od neho. Nech je šťastný, nebudem mu priať nič zlé. Chcem iba bábo, svoje vlastné, s človekom, ktorého ja stále ľúbim, aj keď on mňa asi nie. Ocitol sa niekto v podobnej situácií, že túži po dieťati tak moc, že je ochotný ostať s ním sám, len aby ho mal. Prosím poraďte.
Partner nechce dieťa
Co by si robila keby si teraz po potrate nemohla mat deti? Kolko zien je kt nemozu mat deti normalnou cestou! Bolo by na case sa zobudit a nie tk rozmyslat ako ty rozmýšľas
ale 27 tiez nie je malo rokov to si treba uveomit
Pises ako keby si mala uz 39 r boze zobid sa uz mas este len 27 a casu dost aj ked geneticke veci su v rodine boze
Lenka66666 - je to frustrujúce ale niektorým ľuďom nie je dieťatko dopriate a iní ho majú a nechcú ho. Je to paradox života. No vždy si môžeš dieťa adoptovať, alebo byť mamou nejakému dieťatku, ktoré potrebuje lásku. Ak tento partner odmieta dieťa a ty po ňom túžiš, tak je koniec. Podľa mňa už koniec je, ale spýtam sa ťa jednu otázku. Prečo si si na toto spomenula teraz, keď si vedela, že ti ostáva len jeden rok nato, aby si mohla otehotnieť?
No bolo to tvoje rozhodnutie a teraz máš dve možnosti. Buď ostať s ,,dobrým,, partnerom ale bez detí alebo hľadať inde. Ak nájdeš do roka, tak si dieťa sprav a ak nie, tak už len adopcia ale šťastná byť môžeš.
toto urcite nerob, bol by to hnusny a odporny podraz z tvojej strany... radsej sa narovinu porozpravajte, otvorene ako on vidi vas vztah do buducna, ci chce mat s tebou rodinu a niekedy aj dieta... ak ti povie, ze dieta nechce ani neskor, a ty si zivot bez dietatka predstavis nevies, radsej vztah ukoncite... si mlada baba, dnes sa predsa rodi jedna radost aj po 40, takze casu mas habadej... nerob unahlene kroky, ktore sa mozu raz obratit proti tebe samej... partnera ineho mozes stretnut zo dna na den a tehotna detto
Ďakujem za Vaše nazory, máte pravdu. Pisala som ten prispevok, keď som bola veľmi smutna, človeka napadaju hluposti, keď je bezradny. Chcela by som len dodat na niektore reakcie: nechcem kocikovat, preto, ze kocikuju kamaratky, myslela som to tak, ze ma boli ked ich vidim s detmi, lebo mi to pripomina, to o ktore som prisla, a ked na to myslim, tak o to viac chcem svoje. Doteraz v mojom okoli nebolo tolko deti, tak sa na to dalo nemysliet, musim to prekonat. Máte pravdu nemám peniaze, a v urcitych momentoch na to zabúdam. Súhlasim s tým, ze som mala odist od človeka, ktorý nechcel naše dieťa, ale bolo to tak bolestive, že som si tu skutočnosť ani nepripušťala a dúfala som, že raz spolu to dieťa mať budeme. Asi teda nie, a je čas priznat si to. Co sa tyka deti po 30., to v mojom pripade asi mozne nebude, cim neskor budem dieta mat, tym je vyssia sanca, že bude poškodene. Mame v rodine važne geneticke ochorenie. Nebojim sa hladat noveho partnera, nie som pohodlna, len viem, ze ak neotehotniem do roka, svoj čas som zmeškala. So svojim som ostala, lebo vztah ozaj funguje a dufala som, že zatúži po dieťati rovnako ako ja. Tak ja proste svoje dieta mať nikdy nebudem. A viem, že dieťa nie je pes, a ano občas uvažujem sebecky. Ďakujem ešte raz za Vaše nazory, pomohli mi.
nie, v takej situácii som nikdy nebola, a ani neviem si predstaviť, že by mi niečo také napadlo.
Súhlasím s tým čo tu bolo napísané, že tým ublížiš svojmu dieťaťu. Určite nechceš mať dieťa len pre svoje potešenie, ale chceš aby aj to dieťa malo dobrý život. Na to potrebuje dvoch milujúcich rodičov, ktorí sú spolu. Vieš si predstaviť, že by sa raz dozvedelo, že jeho otec chcel tvoje prvé tehotenstvo ukončiť a rovnako aj druhé a keďže si to ty nechcela tak ťa nechal? Celý život by bojovalo s týmto hlbokým zranením, že vlastný otec ho opustil. Hociaká by bola tvoja láska, otca by mu nenahradila. Keď sa to prihodí, to je iné, ale plánovať to takto je ozaj veľmi veľmi sebecké. Dúfam, že to začínaš vnímať.
Ďalší problém je, že sa potrebuješ naučiť oddeliť lásku s dobrým rozhodnutím. Že niekoho ľúbime, neznamená, že robíme dobre, ak sa toho človeka nechceme vzdať. Ľúbiť ho môžeš aj nadalej. Aj ja som mala vzťah, ktorý nemal budúcnosť. Ukončila som to, ale stále je v mojom srdci a prajem mu všetko dobré. No potrebovali sme ísť rôznymi cestami.
A nedokázala by som zostať ani s niekým, kto by ma presviedčal na potrat, je to hrozné.
Si mladá baba. Mám nie jednu kamarátku čo si našli manžela po tridsiatke a majú aj deťúrence. Aj pred štyridsiatkou môžeš mať dieťaťko. Staraj sa o seba, aby si bola zdravá - fyzicky a duševne, a nemaj strach z toho, že by bolo potom už neskoro.
Tomuto priateľovi by som zaželala všetko dobré a vzdala sa ho... Bola by som vďačná za tých 11 rokov, za to dobré aj zlé, veď človek sa učí a rastie pri všetkom. A s dôverou by som začala odznova.
Nech Pán vedie tvoje kroky. Prajem všetko dobré.
Dieťa môžeš mať kľudne aj po tridsiatke, z toho nemaj strach. Nepanikár, nájdi si niekoho, kto za to bude stáť a nemárni svoje roky s niekým, kto si to nezaslúži. Životná láska nebude svoju partnerku nikdy nútiť k potratu.
Jojoj, cele zle.. "Chcem mat svoje babo"... Vies, ono ta to mozno prekvapi, ale to, co ty volas "svoje babo", nie je psik.Psika vlastnis a moze byt iba tvoj. Babo je clovek. A ten clovek ma nezavislu osobnost a rozum. A bude si cely zivot niest so sebou aj svoje detstvo. A vsetky otazky, na ktore bude potrebovat odpovede. A myslis si, ze co asi urobi s nim vedomie, ze preto, lebo sa malo narodit, jeho otec opustil jeho aj jeho matku? Tebe to pripada ta, ze ak ty si s tym vyrovnana, tak he to vsetko vyriesene. Nie pre to dieta, ktore s tym pojde cely zivot. Vdaka sebeckej matke, ktora si chcela iba splnit sen. Ty to dieta radsej nemaj, aspon zatial. Este si na to osobnostne nedozrela.
keby priateľ urobil takýto podraz na teba, len úplne opačne (dal ťa sterilizovať aby si nemohla mať deti), aký by to bol pocit? Určite skvelý.
