Dobrý večer, potrebovala by som poradiť od niekoho nezaujatého a najlepšie anonymne, tak volím túto formu =). Asi ma viacerí odsúdite za to, že ma niečo také vôbec napadlo, ale skúsim,pretože aj negatívna reakcia je svojím spôsobom rada. Mám 27 rokov s partnerom som 11. rok. On má 34. Po strednej škole som sa hneď zamestnala, a po troch rokoch v zamestnaní som išla na VŠ, vždy som po nej túžila, ale rodičia neboli ochotní živiť ma ďalších 5 rokov a tak som išla najskôr do práce našetriť nejaké peniaze na školné, prvý stupeň som študovala externe. A ako zamestnanej mi dali pôžičku a tak som druhý stupeň skúsila dennou formou a už ju končím. Momentálne som v poslednom ročníku a čakajú ma už len štátne skúšky. Tak jeden životný sen som si splnila, teda takmer. Mám ešte jeden nenaplnený sen, už asi 7 rokov túžim po dieťati. Partner o tom nechce ani počuť, hlavne kvôli peniazom - teda to tvrdí on, ja si skôr myslím, že si necháva stále zadné dvierka, mám pocit, že so mnou proste dieťa nechce, ťažko sa mi to priznáva, ale asi to tak je. Pred dvomi rokmi som náhodou otehotnela, strašne zúril, nechcel to dieťa, ja som sa veľmi tešila, prehováral ma na potrat aj on, aj moji rodičia, vraj či si chcem "pokaziť" život, že veď nemám školu hotovú a podobne, peniaze nie sú, ale postavila som si hlavu, že si dieťa nechám s ním, či bez neho, ale aj osud bol proti mne, potratila som v 8 týždni. Všetci mali "radosť", že dobre, že sa tak stalo. A tak som v tichosti trpela, navštevovala psychologičku, lebo iba tam som mala pocit, že sa môžem otvoriť. Poradila mi, aby som si zaobstarala niečo čomu budem dávať lásku a tak som si zaobstarala psíka, a venovala sa škole. Môj život sa nakoniec vrátil do starých koľají, dokončujem VŠ. V posledných mesiacoch je moja túžba po dieťati intenzívnejšia. Neviem, či je to tým, že končím školu, či tým, že už mám 27, alebo tým, že moje kamarátky kočíkujú a ja to stále vidím a myslím na svoje nenarodené bábo. Minule ma napadlo, že ak by sme sa aj rozišli, než nájdem niekoho, kto so mnou bude chcieť mať rodinu, môžu prejsť aj ďalšie tri roky a už trebárs nebudem môcť tie deti mať, vzhľadom na vek. A tak ma napadlo, urobiť na neho menší podraz, otehotnieť nejako za jeho chrbtom, viem je to hnusné, ale ja ho nebudem nútiť, aby bol s nami. Nech si žije teda svoj život. A ja si zo vzťahu s človekom, s ktorým som prežila 11 rokov odnesiem naše spoločné dieťa, po ktorom roky túžim, navždy v ňom budem vidieť svoju prvú jedinú životnú lásku, a ak nás nebude chcieť nemusím ho uviesť ani ako otca, a nebudem nič chcieť od neho. Nech je šťastný, nebudem mu priať nič zlé. Chcem iba bábo, svoje vlastné, s človekom, ktorého ja stále ľúbim, aj keď on mňa asi nie. Ocitol sa niekto v podobnej situácií, že túži po dieťati tak moc, že je ochotný ostať s ním sám, len aby ho mal. Prosím poraďte.
Partner nechce dieťa
Lenka. Neries rodicov neries tychto tu ludi ci svojho "priatela". V prvom rade sa riad vlastnym rozumom, co TY sama citis vnimas chces. Za teba a tvoje rozhodnutia budes znasat len ty jedina a sama nasledky a rozhodnutia. Postupuj chronologicky a logicky.
1. Ukonci skolu. Za chvilu mas statnice tak sa na ne sustred a skonci uspesne VS.
2. Uprac si vo svojom zivote. Ak to dieta chces a partner nie, tak neber ohlad na to ze ste spolu 11r. Daj mu dovi dopo. Na svete je stale dost normalnych muzov, ktori tuzia po tom po com aj ty. Si este mlada a ta genetika moze/nemusi sa prejavit. Na to su odbornici pokecaj s nimi no ani oni ti nic na 100% nezarucia
3. Najdi si pracu. Odporucam ti odist prec. V rodine oporu nemas, a si dost poznacena prostredim ludmi ai. Zacni niekde nanovo a odznova. Ak to dieta chces musis sa zabezpecit ako aj dieta. Vybuduj si vlastne hniezdo.
Vzdy lepsie nech ides za svojimi snami tuzbami ako hnit zaziva a potom kdesi cosi spachat samovrazdu lebo za 20-30r zistis ze nezijes svoj zivot podla seba ale podla inych a este takych co na teba zvysoka je..
A su chlapy kt sa boja zodpovednosti
su ludia co dieta nechcu, treba to akceptovat a neodsudzovat ich
musis verit
Mädel - ďakujem Ti, aj ostatným, ktorí zvolili citlivé a povzbudivé slová. =)
ja osobne som z toho postoja, že až keď na to budú peniaze, otrávená. Mnoho chudobných detí malo preto ťažké detstvo, ale poznám aj mnohých, ktorí by nemenili. Dieťa nepotrebuje kopu hračiek. Z toho sú akurát preťažení. Milióny rokov vyrastali deti bez typických hračiek a všetko bolo fajn. Viac ako najnovší výrobok či značkové oblečenie a mobil potrebuje dieťa pevnú rodinu. Rodiny kde sa rodičia deťom venujú (prechádzka či kopanie do lopty nič nestojí len čas), kde majú manželia stabilný a láskyplný vzťah, to pomôže dieťaťu prekonať aj to nejaké porovnávanie ktoré možno zažijú v škole...
Ale každopádne som zástancom toho, že dieťa sa má hlavne narodiť do rodiny - teda manželom. Aj priamo v mojej rodine máme prípady kde peniaze vždy vystačia ltt a aj sa obávali mať ďalšie dieťa. Ale Boh žehná lásku k životu a vždy to nejak zvládnu. A deti majú úžasné a šťastné.
A aj podľa mňa bolo necitlivé povedať ti, že je sebecké mať dieťa ak sú tam nejaké genetické predpoklady. možno budeš mať 5 deti a všetky budú zdravé. A možno budeš mať jedno choré a čo? To automaticky neznamená, že bude trpieť a bude nešťastné. A okrem toho, trpia a sú nešťastné aj zdravé deti, napríklad keď na nich rodičia nemajú čas. Život nie je čierno biely. Niekedy sa treba pozrieť na širšie súvislosti.
neviem11111 - súhlasím, s tým, že bola hlúposť rozmýšľať nad tým, že budem mať dieťa proti vôli partnera, bol to stav agónie, keď na mňa nakričal, aby som mu s tým raz a navždy dala pokoj. =(, bola som zúfalá, potrebovala som to niekomu povedať a nechcela som sa zhodiť, tak som to napísala takto, že mi sem určite niekto rozumný napíše aká som koza, a stalo sa a názory ľudí si vážim, ale čo sa týka toho genetického ochorenia, tvoja poznámka je dosť krutá nemyslíš? Aj keď samozrejme akceptujem tvoj názor, napísala som verejný status a teraz chodia ohlasy, niektoré sú nepríjemné, ale čo už. Len podľa teba ja nemám mať v živote deti, lebo v rodine je takéto niečo? Moje deti môžu byť úplne zdravé, vraj by to malo preskočiť niekoľko genrácií, aj keď 100 % istotu nemám nikdy, riziko stúpa vo vyššom veku, preto ak by som neotehotnela v rozumnom čase, tak už pokúšať osud nebudem. Niekedy ani nevieš aký genetický kód nesieš, moji rodičia vôbec napríklad nevedeli a súrodenec je poškodený. Preto sú proti, aby som mala deti, že či to chcem zažiť znovu na vlastnom dieťati. Ale ja som sa narodila zdaravá. Samozrejme nechcem, aby moje dieťa bolo choré, ale na čo mám potom žiť, keď vo svojom živote nič nesmiem, ani tú základné poslanie ženy, dať život niekomu inému... Ty by si zabudol/a a nechcel/a deti? Asi je zbytočné to rozoberať, osud to aj tak zariadi po svojom =(
Ak chceš die´ta mala by si v PRVOM rade myslieť na to dieťa nie na svoju túžbu mať dieťa.
Ako to myslím myslieť v prvom rade na to dieťa?
Či budete mať dosť peňazí na zaobstaranie všetkého potrebného pre jeho správny vývin/vývoj a rozvoj.
Nie že keď sa bude chcieť venovať nejakej oblasti ktorá ho naozaj baví a nadchýna, ale vy mu na to poviete: "Prepáč, ale na to nemáme peniaze musíš si vybrať niečo iné".
A lásku MINIMÁLNE počas celých jeho prvých 20 rokoch života, bez lásky jeho vyvíjajuca sa povaha charakter utrpí a URČITE sa to potom na ňom aj prejaví.
rovnako sebecke ako mat dieta bez suhlasu jeho otca je aj mat dieta s vedomim, ze nesies nejake geneticke ochorenie.
Podraz určite nerob, ten chlap si šírenie svojich génov nezaslúži, to mu neurob. Možno teraz nechce, ale po rokoch sa svojich práv bude domáhať a zbytočne ti komplikovať život. Ešte máš čas, čas na nájdenie toho pravého s kým si založíš rodinu a všetko ostatné.
