Dobrý večer, potrebovala by som poradiť od niekoho nezaujatého a najlepšie anonymne, tak volím túto formu =). Asi ma viacerí odsúdite za to, že ma niečo také vôbec napadlo, ale skúsim,pretože aj negatívna reakcia je svojím spôsobom rada. Mám 27 rokov s partnerom som 11. rok. On má 34. Po strednej škole som sa hneď zamestnala, a po troch rokoch v zamestnaní som išla na VŠ, vždy som po nej túžila, ale rodičia neboli ochotní živiť ma ďalších 5 rokov a tak som išla najskôr do práce našetriť nejaké peniaze na školné, prvý stupeň som študovala externe. A ako zamestnanej mi dali pôžičku a tak som druhý stupeň skúsila dennou formou a už ju končím. Momentálne som v poslednom ročníku a čakajú ma už len štátne skúšky. Tak jeden životný sen som si splnila, teda takmer. Mám ešte jeden nenaplnený sen, už asi 7 rokov túžim po dieťati. Partner o tom nechce ani počuť, hlavne kvôli peniazom - teda to tvrdí on, ja si skôr myslím, že si necháva stále zadné dvierka, mám pocit, že so mnou proste dieťa nechce, ťažko sa mi to priznáva, ale asi to tak je. Pred dvomi rokmi som náhodou otehotnela, strašne zúril, nechcel to dieťa, ja som sa veľmi tešila, prehováral ma na potrat aj on, aj moji rodičia, vraj či si chcem "pokaziť" život, že veď nemám školu hotovú a podobne, peniaze nie sú, ale postavila som si hlavu, že si dieťa nechám s ním, či bez neho, ale aj osud bol proti mne, potratila som v 8 týždni. Všetci mali "radosť", že dobre, že sa tak stalo. A tak som v tichosti trpela, navštevovala psychologičku, lebo iba tam som mala pocit, že sa môžem otvoriť. Poradila mi, aby som si zaobstarala niečo čomu budem dávať lásku a tak som si zaobstarala psíka, a venovala sa škole. Môj život sa nakoniec vrátil do starých koľají, dokončujem VŠ. V posledných mesiacoch je moja túžba po dieťati intenzívnejšia. Neviem, či je to tým, že končím školu, či tým, že už mám 27, alebo tým, že moje kamarátky kočíkujú a ja to stále vidím a myslím na svoje nenarodené bábo. Minule ma napadlo, že ak by sme sa aj rozišli, než nájdem niekoho, kto so mnou bude chcieť mať rodinu, môžu prejsť aj ďalšie tri roky a už trebárs nebudem môcť tie deti mať, vzhľadom na vek. A tak ma napadlo, urobiť na neho menší podraz, otehotnieť nejako za jeho chrbtom, viem je to hnusné, ale ja ho nebudem nútiť, aby bol s nami. Nech si žije teda svoj život. A ja si zo vzťahu s človekom, s ktorým som prežila 11 rokov odnesiem naše spoločné dieťa, po ktorom roky túžim, navždy v ňom budem vidieť svoju prvú jedinú životnú lásku, a ak nás nebude chcieť nemusím ho uviesť ani ako otca, a nebudem nič chcieť od neho. Nech je šťastný, nebudem mu priať nič zlé. Chcem iba bábo, svoje vlastné, s človekom, ktorého ja stále ľúbim, aj keď on mňa asi nie. Ocitol sa niekto v podobnej situácií, že túži po dieťati tak moc, že je ochotný ostať s ním sám, len aby ho mal. Prosím poraďte.
Partner nechce dieťa
a čo to dieťa? Myslíš, že ono nechce mať mamu a otca? Vieš o čo všetko to dieťa ukrátiš, keď ho chceš sebecky, ako kus nábytku, len mať a nič iné ťa nezaujíma? Že mu dáš svoju lásku je málo. To dieťa má tiež svoje potreby, byť milované mamou I OTCOM, vyrastať v RODINE! Strašne veľa mu vezmeš, ak ho takto PLÁNOVANE pripravíš o otca a rodinu. Je to akokeby si ho pripravila o ruky alebo o zrak, len preto, že proste sebecky CHCEŠ MAŤ dieťa a je ti jedno akým spôsobom.
.
Viem si predstaviť, že pre teba je to veľmi pohodlné: spraviť podraz. Máš zabehnutý život, prečo by si sa namáhala a ukončovala vzťah, hľadala si iného partnera.. to je veľa práce, veľa zmien a dlho to trvá. A tebe sa nechce. A pritom máš ešte dlhých 15 rokov, chceš povedať že za takýto čas neni možné nájsť chlapa čo chce rodinu? Môžeš mať kľudne aj tri-štyri deti, nie jedno a môžeš sa PLNE realizovať. Môžeš mať všetko, prečo si vyberáš tú krepejšiu alternatívu, horšiu pre dieťa i pre teba?
.
Prečo si sa s partnerom nerozišla, keď si vedela, že sa nezhodnete v takejto dôležitej veci? Ty si berieš zo vzťahu to čo ti vyhovuje (a očividne ten vzťah bol fajn, keď vydržal tak dlho) a partnerove túžby sú ti ukradnuté. To, že nechce dieťa je normálne a vôbec to neznamená, že ťa neľúbi. Je ako vegetarián, čo proste mäso k svojmu životu nepotrebuje. Mala si sa už dávno poobzerať po "mäsožravcovi". Čo už.
Do tejto blbej situácie si sa dostala sama, ideš ju riešiť dosť hlúpo, podľa mňa a nedopadne to inak ako debilne. Ale máš slobodu, zariaď si život, prípadne ho pokaz iným tak, ako sa ti páči. Furt to môže vypáliť aj inak - priateľ sa z decula bude nakoniec tešiť. Aj to je možné.
Ako moze byt on zivotna laska a ako ho mozes milovat ked ta prinútil k potratu a ked s tebou nechce mat deti? Neboj ty si este mlada 27 ja mam 36 a este ziadne deti a tuzim x krat viacej ako ty!
Radsej si hladaj ineho chlapa pre dieta. Ked si uz bola tehotná a on to nechcel a si potratila ( je minto luto ) tak sa s nim radsej rozid a najdi si chlapa kt bude tuzit s tebou MAT DETI .
Pekne sebecky rozmýšľaš ale tak ľudia takí sú. Nevadí mi možno ani ten podraz na partnerovi, ktorý chceš spraviť ale to, že chceš priviesť dieťa do sveta, ktorý si predtým nezabezpečila. Sama píšeš, že nemáš peniaze a končíš výšku. Z čoho chceš to dieťa živiť? Necháš ho na krku rodičom keď sa narodí? Dieťa nie je pes a ešte viac ma irituje, že tvoje kamarátky ,,kočíkujú,,. A čo keď kočíkujú, možno aj ty budeš ale prečo musíte všetky kočíkovať naraz či spoločne chodiť na toaletu...omg
Kľudne sprav na partnerovi podraz ale skús popremýšľať nad tým ostatným.
Čo poradiť. Vzťah ste dávno prechodili, rodina z toho nebude, možno maximálne dieťa bez otca. Nekaz si s ním život, nájdi si niekoho, kto túži po rodine a dieťati. Ten muž za to nestojí aby si mu dávala jeho dieťa. S dieťaťom si výrazne znížiš šance na normálnu rodinu s niekým iným
