Ahojte! Ja by som sa chcela vyrozprávat pretože už mam toho plné zuby a velmi ma to trápi viete mám velmi níske sebavedomie no ,ale povedzte mi ked človek vyzerá tak ako ja tak ako by mohol nejaké sebavedomie? Mam hnustné male oči ,nosím strojček,široký krivý nos, pokožku bielu ako smrt,odporne velke znamienko na tvári , úske malé pery dost som schudla, malá výška no proste škrata a ked sa usmejem tak mám taký široký nos,že aj smiat sa hambím na tvarí mam výrážky.Som odporná proste hnus.Ja už neviem čo mam robit.Skusila som už tolko veci,ale nic nepomohlo.Skoro žiadnych kamarátov nemam.Som tichá hamblivá,hlúpa,nekomunikatívna.Ked idem po ulici a vidím tie pekné dievčata tak sa mi slzy tlačia do očí doma plačem pretože nikdy nikdy nebudem ako oni.Vela dievčat v mojom veku už malo frajera ja pochybujem,že nejaký o mna zakopne.Som asi taká atraktívna ako metla na zametanie.Žiaden chlapec mi nevenuje ani len pohlad a nie to ešte aby sa dal so mnou do rečí.Som nič a vždy budem.Pochybujem,že si niekoho najdem.Vždy ked sa sfotím tak chytím depresiu lebo na fotkách som hnustna naozaj som hrozne nefotogenický človek.V škole sa dievčata cez prestávky vždy fotia no ja nie pretože na fotkách vyzerám strašne proste široký usmev,široký nos ktomu malé oči occh.Prosím pomožte mi ja neviem čo mám robit takto sa nedá žit.
Nenavidím sa ,nízske sebavedomie ,prosím pomoc
achjaj,
čo s tým, no, nie si jediná. Mnoho dievčat sa cíti oproti ostatným škaredé. K sebe je človek vždy viac kritický. Pozná každú svoju chybu. Druhých ľudí neštudujeme tak detailne.
Ja som na základnej a strednej bola tiež skôr hanblivá a necítila som sa pekná. A poznala som zopár dievčat, ktoré tiež krásou neoplývali (napr. veľký krivý nos, nadváha) a predsa boli sebavedomé, spoločenské a obľúbené). Všímala som si to viac a viac a našla som mnoho takých príkladov. Neskôr som pochopila, že fyzická dokonalosť sa nerovná obľúbenosti či príťažlivosti daného človeka. V mediálnom svete možno, ale v realite nie. A vlastne aj tam, veď napr. taká Adela Banášová krásou neoplýva no napriek tomu je veľmi sympatická a obľúbená.
Nakoľko v seba človek verí je viac ovplyvnené výchovou a ľuďmi s ktorými človek vyrastal. Sebavedomé dievčatá a ženy majú často sebavedomé matky. Moja mama k sebe bola veľmi kritická čo sa vzhľadu týka a prenieslo sa to aj na mňa. Pritom ja som ju vždy vnímala ako veľmi peknú. No večne sa porovnávala s inými, na sebe vnímala každú nedokonalosť...
To ako sa ty vnímaš, ako sa vidíš v zrkadle nie je objektívna realita a zároveň to ako vyzeráme neurčuje našu hodnotu či príp. obľúbenosť.
Že chlapci neprejavujú záujem je určite z veľkej mieri jednoducho preto, že si taká hanblivá a to že sa považuješ za menejcennú a škaredú sa tiež odráža v tom čo zo seba vyžaruješ a je to skôr smútok a nešťastie a to nie je zrovna príťažlivé.
Ja som sa pri chlapcoch riadne hanbila a bola som ticho. Možno keby sa aj chceli porozprávať tak to nebolo možné. A ono tou hanblivosťou človek niekedy pôsobí ako keby s tým druhým nič mať nechcel a tak sa ani o to druhí nepokúšajú.
Začať dôverovať v svoju hodnotu a krásu sa nedeje zo dňa na deň. Potrebuješ si pripomínať pravdy a odháňať škaredé myšlienky. Potrebuješ tiež zanechať tvoj vysnívaný obraz krásy a učiť sa vidieť krásu, ktorá je v tebe.
Také bezpečné prostredie, kde sa človek učí svojej skutočnej hodnote sú napríklad aj kresťanské spoločenstvá. Často sa tam vytvárajú aj silné priateľstvá. Poobzeraj sa vo vašom meste či tam niečo také máte a vyskúšaj. Keď sa ti to nebude páčiť, môžeš odísť... Keď sa bojíš toho, že by si tam musela rozprávať, proste povedz, že by si najprv radšej počúvala, či je to ok... Určite by to nebol problém. Existujú alfa kurzy rpe mladých, to je také celosvetové, alebo možno majú niečo vlastné.
U mňa sa to začalo zlepšovať na vysokej škole a stále to takto pokračuje. Čím ďalej tým viac vnímam svoju hodnotu a že nie som o nič horšia než ostatní.
Po tej fyzickej stránke sa snažím pekne obliekať (nepreháňam to, žiadna najnovšia móda, ale snažím sa obliekať veci, ktoré mi pristanú a vktorých sa cítim dobre), nosím jemný makeup, vlasy si nejak upravím... Nie som žiaden stylista a niekedy by sa mi nejaký zišiel :D ale celkom sa to dá :) A učím sa od ostatných ľudí - všímam si ako reagujú, ako sa správajú... nie že všetko opakujem, ale snažím sa obkukať také zdravé sebavedomé správanie...
Inak, už netuším kde to bolo, ale bol to nejaký ostrov, kde relatívne dlho nebola telka a keď ju tam zaviedli tak sa časom zvýšil počet dievčat čo so sebou neboli spokojné. Pred tým radostné dievčatá mávali častejšie depresie... Jasné, že je pekné pozerať sa na krásne upravených ľudí, človek prirodzene inklinuje ku kráse (západ slnka, vodná hladina, kopce...) lenže to čo vidíme v telke nie je realita a keď sa o to človek začne pokúšať tak nájde akurát sklamanie. Ľudia sa porovnávali určite aj v časoch bez telky, ale myslím, že ten kult dokonalej krásy vtedy nebol taký silný ako dnes. Ľudia sa toho časom presýtia.
