Dobrý deň. Nájdu sa tu ženy, ktoré tak isto ako ja po dieťati netúžia teraz ani v budúcnosti?! Ako sa s tým vyrovnal váš partner a rodina?
Ja po deťoch netúžim aj keď kľudne neterku postrážim, ale vlastné mať nechcem. Partner si stále myslí, že sa vo mne niečo zlomí a dieťa príde aj keď sme sa o tom rozprávali už veľa krát stále nevieme nájsť spoločné riešenie
Nechcem dieťa
Purplepink s partnerom sme spolu 13 rokov. Milujem ho nadovšetko. Ak som správne pochopila ty si názoru, ze mam spravit ustupok cize mat dieta len aby bol priatel spokojny a ostal pri mne?! Nie je to sebecké? Hlavne, ze bude on spokojný ja už byť nemusím?
niesme zvierata aby sme sa museli mnozit lebo to od nas ocakava priroda. Mame vlastnu moznost volby!
dobre si to este porozmyslaj... mozno si teraz myslis, ze si definitivne rozhodnuta ale tvoj nazor sa moze este v priebehu zivota zmenit, mozno to bude o 10 rokov alebo neskor... vacsina muzov dieta chce, a hlada si taku partnerku, s ktorou bude mat dieta... neviem aky je tvoj vztah s priatelom, nakolko ho milujes... ale niekedy clovek musi v zivote urobit aj nejaky ustupok pre milovanu osobu, ak nechces milovanu osobu stratit. mozno to teraz nechapes ale ked budes mat 45 rokov a budes sama bez partnera, bez dietata, ti to zrazu dojde, ze si sa mala predsa len v zivote rozhodnut inak. mozno stretnes vtedy tvojho sucasneho priatela s inou a jeho rodinou a pride ti to vsetko luto... si zober vsetky tie zeny, modelky, herecky co sa nahanaju za karierou, a chcu iba peniaze a zrazu im po 40 dojde, ze si mali zivot zariadit inak... lenze priroda je neuprosna a rodit dieta po 40 - 45 uz sa vobec nemusi poradit. skus si nad to sadnut, popremyslat, ci ti zalezi na tebe alebo ta zaujima aj tvoj partner, pre ktoreho si mozno vsetkym
Čavko, ja mám 31 rokov a som natom rovnako ako ty. Nemám problém nejaké mále dieťa postrážiť, v pohode postrážim svoje neterky aj synovca ale vlastne deti nechcem mať. Mám frajera už 7 rokov, žijem spolu ale po deťo túži trochu on aj keď povedal že dieťa nieje všetko. Nažívame si spolu a je nám dobre. Nikdy som po deťoch netäžila ani keď som mala 17 či 25 rokov. Neťahá ma to nijak do materstva a nedokážim pochopiť čo tie ženy k tomu láka. Keď vidím ako sa potom trápia s nimi v obchodoch, na ihriskách keď nepočúvajú, nechcú ísť domov tak ďakujem neprosím. To radšej zvieratko, veď aj máme dvoch psíkoch. Ja neviem, mám pocit že nie každá žena má v sebe automaticky zasiaté semienko materstva, poznám baby ktoré ich nechú mať a nemajú.
že dieťa doma nepotrebuješ alebo že nemáš tú túžbu po ňom to viem pochopiť. Len neviem pochopiť to, že by si si k nemu nevytvorila vzťah ak by si dieťa mala. Že by si sa z neho netešila. Nie len že po ňom netúžiš, ale že ho vyslovene nechceš a odmietaš a aj keď by si otehotnela tak by si k nemu mala negatívny vzťah. To neviem pochopiť.
Že keď už by tam raz bolo, ako skutočný človek, nie len teoretická predstava.... Prijatie človeka je aj o rozhodnutí, nie len o citoch. Tie často nasledujú rozhodnutie. Čiže ak viem, že som tehotná, je to aj o vedomom rozhodnutí, či to dieťatko teda ľudskú bytosť prijímam alebo odmietam.
S tým ako opisuješ svoju povahu mi to nedáva zmysel. Že by si ho potom odmietala a neobjavila v ňom radosť - radosť z toho, že ho môžeš ľúbiť, že je obrazom vašej lásky...
Možno sa len podceňuješ, a keby si sa tomu raz s vedomím rozhodnutím otvorila, tak by si to dokázala a nemusíš sa báť toho, že by sa dieťatko cítilo nechcené.
No prajem vám úprimne aby ste našli jednotu s partnerom, či týmto alebo iným.
Zuzanka98 deti sú zlaté rada strážim malú neterku, ale po vlastnom netúžim. Mám k nim pozitívny vzťah, ale doma ho mať nepotrebujem.
Mädel rada ti na tvoje otázky odpoviem. Nemám ani s jednou vecou problém. Rada sa zoznamujem s novými/cudzími ľuďmi a nie som z toho vystrašená alebo frustrovaná. S rodičmi mám taktiež dobrý vzťah síce som jedináčik, ale nikdy som nebola rozmaznávaná ani nie som povýšenecká. Taktiež sa necítim byť nevyrovnaná alebo nezabezpečená. Len nemam pocit alebo túžbu byť matka. Nie som karieristka aj keď prácu mám dobrú a veľmi ma baví. Tiež rada trávim čas v domácnosti- varenie, pečenie, upratovanie, zveľaďovanie nášho domu. A vôbec mi v ňom nechýba dieťa. Som s partnerom spokojná aj keď sme len vo dvojici. Neviem kde by som mohla hladať príčinu resp. na čo sa zamerať alebo čo si ujasniť sama so sebou?!
dieta je krasne stvorenie a ja nechapem preco niektori ludia nechu o dietati ani pocut.. ale tak asi je to tak ze niekto neni nato urceny vychovavat deti
Že netúžiš po dieťati mi príde normálne. Ale ten strach či fakt toho, že si nevieš vytvoriť vzťah k niekomu neplánovanému mi nepríde v poriadku.
Ja mám z toho taký pocit, že niečo vo vnútri tomu prekáža, niečo čomu by sa dalo pomôcť. Nie preto, že každý musí mať dieťa, nemusí. Ale aby si neskôr neľutovala že si tomu nedala šancu, alebo kvôli partnerovi. Myslím tým zaoberať sa tým možno aj s odborníkom. Nemám na mysli, že sa máš napriek svojej vôli rozhodnúť pre dieťa.
Máš problém prijať lásku od iných? Máš problém celkovo sa naviazať na niekoho? Udržiavaš si väčšinou určitý emocionálny odstup? Máš nejakú vážnejšiu zlú skúsenosť s rodičmi? Potrebuješ mať veci pod kontrolou a často odmietaš veci, ktoré si nenaplánovala sama? Nerada ideš do niečoho nového? Vieš prijať pomoc od iných?
Nežiadam ťa o písomné odpovede, možno sa len zamyslieť.
No nechcem ťa otravovať, viem, že čo tu riešim nebola tvoja pôvodná starosť či otázka. Možno som svojimi úvahami mimo. Ale tak človek nikdy nevie...
nikde nie je chyba, nie vsetci ludia musia mat deti a nie vsetci su na to predurceni. ja tiez nechcem a nevidim na tom nic zle.