Pekny vecer zelam.
Zaujimalo by ma, ako ludia dokazu zit na tomto svete plnom nenavisti, falose a lzi. Prechovavate vobec k niekomu doveru? Myslim taku 100%tnu. Lebo mam pocit, ze nikomu sa neda verit, ze clovek je odkazany len na seba.
Alebo ste obklopeni ludmi, za ktorych by ste dali ruku do ohna?
Ako dokazete zit na tomto svete?
SVET - lidí s psychickým onemocněním je v pře-civilizované společností bohužel příliš mnoho.Mnoho myšlenek - málo pohybu.Máš problém - vem si prášek. Většina lidí s psychickým onemocněním, nejsou skutečně fyzicky nemocní a dalo by se to jednoduše řešit. Ale to by se muselo hodně změnit ve společnosti a to je nepřípustné! Schizofrenie, jako jediná je skutečná nemoc na kterou doposud není pořádný lék, všechny ostatní neduhy, mají svoji příčinu a neduh je jen jejich následkem. O tom, že životní styl je řízený tím způsobem,PRACUJ, NAKUPUJ , A UMŘI OTROKU ti toho moc nikde neřeknou a i když se to dovíš, není jednoduché se z toho vymanit.
Svět se šílený a doba s ním.To ale neznamená, že se s tím nedá nic dělat.Chce to sebrat odvahu a chuť,poprat se s tím.Z.Troška to velmi pěkně říká : kdo se bojí, sere v síni .
Ja teraz citam o reinkarnacii od Cayceho. Zaujimave citanie, je tam aj trosku opisane, ako je to vlastne s bibliou a reinkarnaciou. Cloveka to prinuti premyslat. Ak je to pravda a clovek ma napriklad po 6 tazkych zivotoch oddychovy zivot, tak dufam, ze tento je uz moj 6. tazky. :))))
Skúste sa zamyslieť napr. aký je tento svet ťažký pre psychicky chorých, viem, takých nás môže byť veľa, stačí depresia a už môžete byť vedený, ako pacient, ale rôzne schizofrénie, ktoré sú fakt niektoré extra ťažké, tí ľudia ostávajú nepochopení a všetci sa im smejú, buď za to, akí sú,alebo ako vyzerajú, lebo na niektorých je to bohužiaľ aj vidieť. Žiadna šanca na zarobenie mnohokrát, závislosť od rodičov. A často sa stretávam s tým, že títo ľudia sa napriek tomu nesťažujú, žijú život možno tak trochu mimo ostatných,ale majú vlastnú partiu a svet, v ktorej sú možno šťastnejší, ako väčšina zdravých. Častejšie a častejšie sa stretávam, že ľudia s hendikepom, sú vyrovnanejší a možno aj šťastnejší, ako ľudia, čo majú život omnoho ľahší. Pohybujem sa medzi týmito ľuďmi často, aj keď paradoxne, sám, ako pacient.
iggzik - suhlasim, ze clovek nemoze doverovat na 100% ani len sam sebe. Ale zila som v takej naivnej predstave ze raz mozno najdem cloveka, ktoremu budem moct verit minimalne na tych 99%. Viem, asi naivita riadna :D
Ten prispevok od Denisky je bohuzial pravda, ludia sa raz na niecom popalia alebo im niekto ublizi a uz zostanu "zlomeni".
Mna tiez nieco neustale zraza dolu, asi take podobne okolnosti ako aj teba. (Mimochodom to s maminou robotou mi je luto.)
Kamaratov mam pomenej - za to skutocnych - ale to je nielen podmienene (ne)doverou ale aj tym ze som introvert.
Nakoniec len dodam, ze ak by som nebrala minimalne polovicu veci a problemov s nadhladom, tak by som tu uz radsej nebola :)
Ludsky06 - u mna to praveze takto nefunguje. Ja sa mozem naopak zdoverit len cloveku, ktory mi je blizky a ktoremu verim. Myslim si, ze moj vek, aj napriek tomu, ze som mlada, nehra ulohu v tom, ze doveru v ludi alebo v konkretneho cloveka povazujem za dolezitu a nie za nepodstatnu, narozdiel od teba.
To ze nemam zaklady sebavedomia, je pravda, pretoze moje sebavedomie je na bode mrazu.
Samozrejme si uvedomujem, ze su dolezitejsie veci, ktore nas ovplyvnuju a ktore sa okolo nas deju. Ale ja som toho nazoru, ze to je najma vec psychiky kazdeho jedinca. Cize je dost individualne co ako pocitujeme a co povazujeme za podstatne.
To s tou dokonalostou - ja vobec od ludi nevyzadujem dokonalost, uvedomujem si ze sme omylni, ved to je uplne prirodzene. A ja mam od dokonalosti neskutocne daleko, ale aj napriek tomu sa snazim byt dobrym clovekom.
Jedine co by som chcela je vidiet trochu ludskosti (vzajomnej), ale ta sa tazko dnes hlada.
To ze by si o mne niekto myslel ze som zly clovek je jeho nazor a ja mu ho neberiem, ale to je to o co sa snazim - aby som nim nebola.
Tolko "optimizmu" pokope som uz dlho nevidel =)
Clovek nemoze verit na 100% ani sam sebe,, aj ked tu niekto pisal opak,,, skus sa fakt zamysliet, ci mozes.. totiz niekolkokrat denne si kazdy klame aj ked niektore su "male" lzi,, a mozog s tymto sam vydrbava... proste nic nieje dokonale a ako uz chvilu dozadu bolo napisane, zivot nieje fer..
dam dalsi priklad preco je to v takych srackach,, prispevok z 11.02.2016 06:12:29 od denisky -> dost ludi sa snazilo, ale nieco ich "zlomilo" niekoho v detstve, niekoho "kamarati", ineho "rodina".. niekto sam seba aaatttdd
sam som v zivote videl dost ludi co boli dobri a snazili sa az ich to po par rokov "prestalo bavit"..
moj zivot stal aj stoji za .. vzdy ked som sa uz dako "vypracoval" trosku blizsie k spokojnosti tak ma zas nieco zrazilo dolu, ci neopetovana laska, zdravie, posledne vcera matku vyhodili z roboty..
Moireal 10.02 22:46 nie je to "vraj" ked za nieco dobre co "urobis" nieco ocakvas uz to v podstate nemozes chapat tak, ze si daco dobre urobil,, dalej tym sytis "ego" .. ak na to prides ako a zacnes realizovat dobre srdecne skutky bez alter motive tak sa automaticky aspon chvilu po tom budes dobre citit, uz to je v podstate "odmena" ..
k topicu, ci verit ludom, aano drviva vacsina si to fakt nezasluzi, ale nikdy nevies, ci a kto ta prekvapi,, takze asi tak by som povedal, pokial ta clovek nesklamal, zasluzi si prvotnu doveru,, zit s "filtrom" byt v pozore kazdeho aj tak psychicky vycerpava, a na "stastny" zivot nepotrebujes 99,7 "kamaratov" staci ich par, ktori stoja za to, aj ked ja som aktualne saaam o:))
netreba davat podnety na to aby vas niekto sklamal, a tiez aj ked niekto nieco posere, nieje to koniec sveta ani vasho zivota, robit chyby je ludske, a odpustat mame tiez schopnost.. a ako uz tiez bolo pisane kusok dozadu, je len na nas ako na to zareagujeme, nemusime vsetko brat vztahovacne, kriticky, definitivne daky nadhlad a zasmiat sa nad pakarnami tiez pomaha..
Ens - zdoverit sa mozes v podstate hocikomu, ide o to, dostat to zo seba von. Co take povies, ze ti niekto nejakym zneuzitim moze ublizit? Spovedas sa snad z vrazdy, ci nejakeho trestneho cinu? Praveze mnohokrat problemu pomoze, ked vyplava na povrch, ako ked sa niekto zdoveri a ostane to medzi nimi - bude sa to tutlat, problem bude pod povrchom vriet. Zmen postoj k takymto zabo-mysim veciam. A este si uvedom, ze ked niekomu povies nejake svoje trapenie, tak ta zla energia ostane na nom a je velmi prirodzene pustit ju dalej, nech sa roznesie medzi viac ludi, resp. ako som pisal, moze velmi pomoct s riesenim problemu. Si este asi prilis mlada, nemas pevne zaklady sebavedomia. Neboj to casom prejde ;)
No a ludia nie su az taki zli ako to vnimas, ved by si nemohla vyjst na ulicu bez toho, aby ta niekto neznasilnil, neokradol alebo nezabil. A ked su vsetci taki zli, tak mi vysvetli, ako to, ze tu napr. este ziadny bezdomovec neumrel na to, ze nemal co jest alebo musel behat nahy po ulici. porovnaj to napr. s Nigeriou... Vsetko je vecou pohladu. Sme ludia, nie sme dokonali, mame svoje chyby, musime si odpustat a hladat k sebe cestu. Ty tiez nie si taka dokonala a urcite by vela ludi o tebe prehlasila, ze si zla, lenze to by bola ich optika - vies toto pochopit? :)
Ludsky006 - ano, je pekne povedat aby sme si podobne veci nepripustali.. lenze ked ta takyto ludia obklopuju? Ked nemozes doverovat ani vlastnej rodine?
A nie je to len o najblizsich ludoch, je to aj celkovo o spolocnosti.
Ja si myslim ze je smutne, ked sa nikomu nemozes zdoverit, ked radsej nikomu na svete neveris len aby ti znovu niekto neublizil.
ako dokazeme zit? ze ho menime :) usmievame sa na ludi, mame dobru naladu a podob ne. Musi byt na svete niekto kto to tu bude robit krasnym