Obsedantno - kompulzívna porucha, som na dne, nezvládam to

Takze ozaj mam tie myslienky len ignorovat? A vobec ich nebrat vazne? Lebo preco potom tolki ludia chodia k vesticiam, a prosia o zrusenie prekliati? Prekliatie ma podla mna silu, aj ked nieje umyselne, nie?

Chcel som napísať "...s nadhľadom.". Hlboko sa ospravedlňujem slovenčinárom, vrátane mojej učiteľky zo ZŠ. Snáď mi to prepáči, ak ma pod mojími falošnými iniciálami spoznala.

Som v rovnakom veku a od rovnakého veku mám tiež mám vtieravé myšlienky celého spektra. Mne je to však narozdiel od teba úplne jedno a beriem to aj trochu z nadhľadom. Nikto nemôže skapať, prípadne ochorieť kvôli neprajným myšlienkám polochorých ľudí. Zo mňa by tak už dávno bola zdochlina, vyžratá červíkmi a baktériami.

nie naozaj sa neboj, su to len myslienky, nic viac. tie moje byvaju zamerane na choroby, takze kebyze sa myslienky plnili tak za poslednych asi 8 rokov mam vsetky mozne aj nemozne choroby co som si navymyslala :D a nic take sa nestalo ani raz. a hej, viem ze sa to hovori ze myslienky maju velku moc, ale podla mna sa to mysli skor na celkove nastavenie cloveka, ze ked sa snazi byt pozitivny a dobry k ostatnym, tak mu veci idu lepsie a tak, ak ma chapes. lebo myslienok ma clovek za den desat tisice..takze to vsetko by sa ani nemalo kedy stihnut stat. zle aj dobre veci sa proste deju, ale nie zato ze to privolame myslienkami. dolezite je spravanie, a sama pises ze sa snazis ludom pomahat a ze su ti tieto myslienky neprijemne a neprajes si to naozaj, takze si dobry clovek. a aj dobry clovek moze mat niekedy zle myslienky. no a s tym modlenim, chapem ze to funguje ako chvilkova pomoc, ale skus sa postupne modlit menej..este som pocula ze je dobre ked ta to napadne si povedat napr: hej, toto je len ocd, to uz poznam, nic to neznamena a venovat sa dacomu inemu. no a chapem ta, aj ja som sa tak citila obcas ze co uz mam so sebou robit nech mam pokoj od toho ale chcelo to len cas..proste prijat to, zvyknut si na to a postupne to odislo a sem tam sa to vrati v ovela slabsej forme. ale ak sa citis naozaj zle tak to povedz rodicom, mozno zareaguju ovela chapavejsie ako cakas a skus toho psychologa, aj ked si hanbliva, o to lepsie sa budes citit ze si to zvladla. alebo aspon cez net napr ipcko.

Dakujem za povzbudivy prispevok :)

Takze nemam vobec vykonavat ritualy vo forme modlitieb, atd..? Skutocne sa bojim ze sa ozaj niekomu daco stane, pretoze vsade ludia pisu a hovori sa ze myslienky maju veliku moc. Proste uz len ta istota,
napr.ze sa pomodlim,tak mi je o cosi lepsie, ale zas ma napadaju tie hlupe myslienky a uz napr.po 15 min.mam nutkanie sa ist zas modlit. Mam strach z tychto prekliati a roznych takychto kuziel, neni to sranda, fakt ma asi drbne ak kvoli tymto sk*rvenym myslienkam sa daco stane. Dost ze uz teraz som troska, fakt mam chut dakedy sa aj zabit, len nech mam od tych myslienok pokoj. Aj som si do mobilu stiahla modlitbu, ze aspon raz denne tento ritual urobim. Kiezby som sa nemusela furt modlit

ahoj, aj ja suhlasim, ze by si mala ist k psychologovi alebo psychoterapeutovi. Jednak ti odlahne pretoze svoj problem zacnes riesit s niekym, kto ma s takymito vecami skusenost a vie ti poskytnut rady, ako sa postavit k tym myslienkam bez ritualov, pretoze tie ich este viac podnecuju. Okrem toho si este mlada a mozno tym viac by ti ta terapia pomohla teraz ako potom neskor, ked to uz budes mat ozaj zafixovane a budes sa tym zbytocne trapit dlhsie ako je treba. Ja tiez obcas mavam obsedantne myslienky, aj ked asi nie v takej intenzite ako ty. Mne pomohlo si o tom vela citat hlavne na anglickych strankach, odbornejsie clanky alebo fora. To najdolezitejsie co som si zapamatala bolo, ze kazdy clovek mava obcas cudnu, nechutnu, zlu alebo neprajnu myslienku, pretoze myslienky su len myslienky, su to vyboje v mozgu a niekedy mozu byt uplne absurdne. Lenze ked sa ich zlaknes, zacnes ich riesit dokola, tak im akoby dodavas "silu" a zacnu sa tym viac opakovat a vracat, pretoze ich mozog akoby zacal povazovat za dolezite. a dalsia vec je ze myslienka sama o sebe predsa nema ziadnu schopnost niekomu ublizit. len zato ze si to myslis sa to nestane - vsak si to vezmi aj naopak, kolkokrat si clovek nieco dobre zela a stale nad tym rozmysla a dufa a aj tak sa to nesplni :D tak predsa len zato ze sa ti casto opakuju neprajne myslienky, neznamena to ze to privolas. Skus miesto modlitby radsej zacat pomaly a zhlboka dychat a povedat si ze vsetko je v poriadku, je to len myslienka, ktoru moze mat raz za cas kazdy. Alebo, co som raz skusila ja ked som sa tri dni vkuse nevedela zbavit tiez takejto obavnej myslienky (ktora bola uplne nepravdepodobna az paranoidna :D), povedala som si: Ok, tak nech sa to stane, mne je to uz jedno (samozrejme sa nic nestalo), ale kym som si to hovorila tak som citila strasnu uzkost, ktora ale postupne prechadzala. odvtedy ta myslienka stratila intenzitu a spomeniem si na nu ozaj len raz za cas. no a tiez nepodcenuj cvicenie, sport a hocijake cinnosti, ktore ta bavia a ti zamestnaju mozog tak, ze uplne zabudnes na ocd :) hocico napr dobry serial, omalovanky si malovat, lustit volaco... a neboj sa, postupne sa to zlepsi

A čo mám ešte pre svoje dobro urobiť? Čo mám urobiť keď ma prepadnú tie hrozné myšlienky? Ako sa mám tomu brániť?

Lekár je tam na to, aby ti pomohol. Zbytočne sa budeš trápiť kvôli nejakej nezmyselnej predstave o tom, že sa "musíš" prekonať, keď sa to evidentne nedá. Hanblivosť často úzko súvisí s úzkostnosťou. Ty trpíš úzkostnou poruchou už ťažkého stupňa, to sa môže preklopiť až do klasickej depresie. Nemám na mysli "depku", ale depresiu v klinickom význame slova.

Je to všetko ťažké, ja fakt neviem čo mám robiť. Mám strach z doktorov, z toho ako sa zase budem musieť niekde trápiť na terapiách, ľudia mi jednoducho spôsobujú doslova fóbiu, som hanblivá totálne, ako som bola v nemocnici na operácii slepého čreva, som sa zaprisahala, že sa ozaj nemôžem už nikdy zosypať až tak, aby som chodila po doktoroch.

prečo si myslíš, že sa nedostaneš?