Ako mám umrieť??

Trebárs merač teplôt v jadre vulkánu alebo pokusný "králik" na lieky, je iná vec, keď aj to prežiješ a už keď, tak za všetkým môžeš urobiť hrubú čiaru. Sila ako medveď, oči ako orol, múdrosť sovy a sliny varana, po tom by si mala túžiť.

Lepšie by si spravila, keby že si nájdeš nejakú veľmi rizikovú profesiu, už keď umrieť, tak pre niečo a len tak hala bala kala bala...

Chlapov teraz nerieš, ale rieš financie. Ak máš takú silnú cukrovku a nepracuješ, potom si na ID? Ak nie, vybav si ho a ak by k rozvodu došlo, žiadaj na seba výživné! Potom si začni dávať do poriadku svoj život.

Monti sisa - a otec nic? Vzdialena rodina? Tvoj muz je pekny hajzel..... deti nemate? Ak ano tak sa snim dohodni aby ti nehal byt ked on pracuje a nech sa nastahuje k tej svojej cuze, ak je rozumny (o com silno pochybujem) tak by ste sa mohli o tom vazne porozpravat....... musi preboha pochopit ze si nemozes najst pracu a si chora..... boze kde to zijeme..... ked nepovoli, tak si pomaly zistuj centra pre socialne pripady, alebo pre matky s detmi ktorym sa stalo nieco podobne, tam ta urcite zoberu, len si to treba ist pozistovat.... aspon docasne, kym nieco vymyslis...... urcite oslov vdzialenu rodinu ak nejaku mas, napriklad maminina sestra, brat atd...... nevzdavaj sa prosim ta, si mlada zena, urcite je na svete niekto kto by stebou chcel stravit zvysok zivota, neboj sa........ skus aspon teraz mysliet logicky a riesit tvoju situaciu nie sa vzdavat.... vela stastia

Ahojte,stale pisete ze clovek nemoze rozhodovat o tom kedy zomriet a kedy nie..ja napriklad teraz som v takej situacii ze ozaj nic ine neviem urobit,len mam velky strach..pred piatimi rokami mi pred ocami zomrela maminka moja milovana..odvtedy sa mi ruca zivot..manzel ide podavat ziadostna rozvod,lebo si nasiel o desat rokov mladsiu babu..dobre kaslat na neho..ale je tu taky problem,som chora mam silnu cukrovku a vela vela zdravotnych problemov vdaka ktorym nemozem ist do prace..zijeme zatial v podnajme.ked nas rozvedu pojdem na ulicu..mambrata ktoreho ani nezaujima ci zijem a rodinu dalsiuuz nemam..tak akoze co mam urobit?...mam 32 rokovale proste mna uz by ziadny chlap nechcel..som obezna,skareda..a pomaly na ulici..ja chcem velmi zomriet len sa velmibojim :-( bojim sa zeked yskocim z nasho balkona ze prezijem..lebo.dolu su stromy ktore by stlmili pad..pod vlak sabojim ze nebudem mat odvahu..prosim poradte mi..som zufala..

Vies kolko ludi by zilo a nie je im to dane.Len pre tvoju zaujimavost po vianociach sme boli na pohrebe nasmu dobremu znamemu ,bol to manzel a otec troch deti.Vzala ho rodine akutna leukemia behom troch tyzdnov odisiel,vies ako chcel zit ?Nevies si ani predstavit co to urobilo s jeho rodinou ,to uz nie je rodina ,je mi ich strasne luto pomahame im ako sa len da ,ale chyba im otec a manzel,syn ,priatel......Preto nechapem ako mozes napisat ,ze chces zomriet co ti tak velmi ublizilo co sa neda zvladnut ,nehnevaj sa ale to uz suvisi s psychikou a mal by si sa dat liecit ,lebo mna ide rozhodit ,ked tu niektory mladi ludia vypisuju ze chcu umriet .

Filip pekne sa snažíš, ale zbytočne ten človek predsa len má jednu vec aj keď nemá ruky a nohy.
A to priateľov, známych.
Keď nemáš nikoho a každý na teba kašle aj keď sa neviem ako snažíš a si im ukradnutý, dovolím si povedať že to je pre mnohých ľudí horšie ako nemať nohy či ruky, pretože ak sú navyknutý mať vedľa seba ľudí a zrazu nemajú nikoho ich mozog je K.O.

Ano nemal nohy a ruky, premýšľa nad tým trápil sa nad tým že nemá nohy a ruky čo by mohol robiť.
Ale čo mal?
Mal ľudí okolo seba ktorý ho podržali, či už rodičia alebo ktokoľvek
Na opačnú stranu, keď ale máš ruky a nohy, ale ľudia na teba od mala kašľu nechcú mať s tebou nič spoločné, povieš svoj názor a je im jedno čo povieš a toto sa tiahne až do dospelosti, čo myslíš čo je horšie?
A ver tomu že aj také prípady sú.
Hoci poznám len jeden osobne.

Ten môj spôsob je tajný ale funguje na 1000% :D

A prečo, že chceš umrieť? Veď choď predtým aspoň vykradnúť banku či sprav niečo zakázané :D veď je tento život strašne primitívny a chorý, máš pravdu ale prečo sa hneď zabíjať? Nenarodila si sa zdravá, krásna a bohatá? Na tam máš sakra problém, no ešte väčší je ak nežiješ podľa pravidiel nastavených touto spoločnosťou a nie so taká, akú ťa chcú mať druhí. V tom prípade sa ocitneš osamelá a ak nemáš peniaze (možnosti), tak často aj na okraji spoločnosti.

Nie! Nedám ti návod, pretože do 1 minúty by si tu nebola ale ak chceš, tak si prečítaj toto

Môj pruhovaný život

Prišla za mnou vo chvíli, keď mi bolo najhoršie - drobné nezdary, nepríjemnosti a iné mrzutosti už dosiahli takú mieru, že sa spojili do jedného, nepriesvitného a nekonečného čierneho pruhu.
Nie nadarmo sa vraví, že nešťastie nikdy nechodí samo. Nešťastie sa totiž vždy nahromadí. Predstavujem si to tak, že jedna malá šlamastika vnikne do môjho osobného priestoru, rozhliadne sa a zistí, že je tu dosť miesta na šantenie, a tak začne nadšene hulákať: ,, Haló! Poďte všetci sem! je to tu super!,, Na jej volanie sa hneď objaví celé stádo s krikom a piskotom a všetci začnú obhrýzať mladú trávičku na mojej duši. Skúste ich odtiaľ dostať! Len čo všetko zožerú, poberú sa ďalej a namiesto zelenej trávičky po nich ostane len udupané pole a dymiace kopy čierneho hnoja... Skrátka sa na mňa všetko zosypalo. V práci zamračené, v osobnom živote absolútna tma a v peňaženke čierna diera. Kamkoľvek sa pohnem, všade na niečo narazím... je to čoraz horšie. Nech robím , čo robím, okolo mňa je len čierňava.
V Rusku sú rozšírené dva ľudové spôsoby na boj proti čierňave - buď môžete zapiť, alebo zajesť. Zapíjanie nebolo nič pre mňa, lebo nemám rada alkohol - jednoducho mi nechutí. Zajedanie som však praktizovala už druhý mesiac a nad rastúcim bruchom som iba mávla rukou. Čím iným sa mám utešiť, keď som taká sama a nešťastná, ak nie nejakou dobrotou? Bonbóny, čokolády a všelijaké cukrovinky sa stali mojím liekom na trpké myšlienky. A aby nebolo málo, susedka Valentína mi priniesla do svojej mamy neurologičky nejaké tabletky na spanie, lebo vinou všetkých tých hrôz sa mojou najlepšou priateľkou stala Nespavosť. Musím uznať, že tie lieky mi pomáhali. O plnohodnotnom spánku sa síce hovoriť nedalo, ale aspoň som z času na čas upadla do akéhosi stavu polozabudnutia. Takže som si osladila život polovicou bonboniéry Čierny zamat, dotlačila som sa čiernymi ríbezľami v čokoláde a zavŕšila som to pilulkou na spanie. Ľahla som si do postele a dúfala, že aspoň v spánku si trochu oddýchnem od svojich čiernych myšlienok. Práve vtedy ku mne prišla...
.. ležíš? Usiluješ sa zaspať? Aj tak sa ti to nepodarí,, oznámila mi s istou dávkou optimizmu zebra, ktorá sa znenazdajky objavila pri mojej posteli. ,,Ideš potvora,, uľavila som si skleslo a snažila som sa uvedomiť si, či sa mi to sníva, alebo mám vidiny.
,,Ty sama si potvora,, urazila sa zebra. ,,Akoby nestačilo, že mi už druhý mesiac nadávaš, ešte na mňa začneš pľuť. Odídem a až potom uvidíš!,, ,, Neodchádzaj,, vyhŕkla som. ,,Nechcem tu byť zase sama...Nemôžem zaspať. Neodchádzaj, ostaň tu so mnou... Nemyslela som to zle, to sa len tak hovorí,, ,, Že sa to hovorí?,, zarehtala sa zebra. ,, To je teda zúfalosť,, ,,A z čoho by som asi tak mala mať radosť?.. ozvala som sa. ,, Napríklad zo života?,, navrhla zebra. ,,Len dlhý čierny pruh,, hlesla som rozochvene, natiahla som ruku k stolíku a pokúšala sa nahmatať ďalší bonbón. ,,Panebože,, zatiahla zebra ironicky, ,,to som od teba počula už toľko ráz...,, ,,Ako počula? Čo si počula?,, nechápala som. ,,Že život je ako zebra. Chvíľu biely, potom čierny. Ty máš rada rozličné príslovia a porekadlá, však?,, ,,Ja?,, Voči tebe? Výhrady?,, Dočerta aj s halucináciami! ,,Mať výhrady voči cudzím zebrám? K tomu som sa ešte nedopracovala,, ,,Ja nie som cudzia!,, urazila sa zebra. ,,Len tak mimochodom, som tvoj život!,, ,, Život zebra...?,, došlo mi. ,,No dobre, iný život si nezaslúžim. Pruhovaný kôň je najvhodnejšia podoba.,, ,, Sama si pruhovaný kôň!,, zebra naštvane dupla kopytom. ,,Spamätaj sa! Naozaj som sa sem hnala zbytočne? Myslíš si, že by si ma mala zmeniť? Že by si mala zmeniť svoj život?,, ,,Teba nie. Život asi hej. Len neviem , ako to mám urobiť.,, posťažovala som si. ,,Tak využi svoju šancu, keď už som tu,, navrhla zebra. ,,Pýtaj sa, odpoviem ti. Aké máš výhrady voči svojmu životu, ty moja pozitívna žena?,, Tú pozitívnu ženu som odignorovala, lebo samota ma už unavovala a teraz sa schyľovalo k dôvernému rozhovoru.
,,No vraví sa, že život je čierno - biely. Môj život je však iba čierny!,, predniesla som svoju hlavnú výhradu. ,,Chceš povedať, že je to správne?,, ,,Nie je. Po čiernom pruhu vždy nasleduje biely,, ochotne súhlasila zebra. ,,Akurát, že ty, neviem prečo, si vždy šla proti všetkým prírodným zákonom,, ,,Vážne?,, spýtala som sa. ,,Dostala si sa na čierny pruh a vydala si sa po ňom pozdĺžne. Som predsa pruhovaná. Pozri sa pozorne na moju kožu a pochopíš.,, ,,Vyzerá to tak,, potvrdila som s pohľadom upretým na jej pruhovaný bok, ,,že si to šiniem pozdĺžne. A stále len samá čierna...,, ,, Páči sa ti to?,, ,,Samozrejme, že nie. Čo je to za život bez svetlých miest?,, ,,Tak zíď z toho čierneho pruhu!,, vyzvala ma zebra. ,, Už konečne niečo sprav!,, ,,Ale čo?,, znovu som sa zachmúrila. ,,V práci zamračené, v osobnom živote absolútna tma a v peňaženke iba čierna diera...,, ,,Aha! A na stole máš čierne ríbezle v čokoláde a Čierny zamat. A zajtra si do práce oblečieš džínsy a čierny rolák ako zvyčajne. Nechápem, prečo si si ešte nekúpila čierny rúž na pery. veď inak si už pre to, aby si zbavila svoj život farieb, urobila všetko.,, ,, Nič také som nespravila! To sa proste stalo!,, protestovala som. ,, Vari ja som vymyslela krízu a samotu?,, ,,Prezradím ti tajomstvo,, pohodila hlavou zebra. ,,Kríza a samota na optimistov nefungujú. Ty však nie si zvyknutá premýšľať o pozitívnych veciach. Radšej sa hrabeš vo svojich problémoch. A čím viac sa v nich hrabeš, tým súm väčšie. Dávaš im totiž svoju energiu,, ,, Super!,, Bola som taká rozrušená, že som si sadla na posteľ. ,,Takže všetko je moja vina?,, ,, A koho iného?,, uškrnula sa priateľsky zebra. ,,Je to tvoj život, tvoj čierny pruh, tvoja zodpovednosť.,, ,,S tým súhlasím,, obhajovala som sa. ,,usilujem sa z toho dostať, ale nič sa mi nedarí.,, ,,Výborne! len sa na ňu pozrime! Ona sa usiluje!,, zarehtala sarkasticky zebra. ,, Nehorázne sa napcháva bonbónmi a sedatívami, vyžíva sa v samote a premýšľa, prečo má taký spackaný život.,,

,,To nie je pravda,, oponovala som hrdým hlasom, hoci v podstate všetko, čo vravela , bola absolútna pravda. Do očí sa mi nahrnuli slzy. ,,Slzy trápenie nevyriešia,, napomenula ma prísne zebra. ,, Ak chceš zísť z čierneho pruhu, tak sa pohni. Niečo so sebou urob!,, ,,Čo mám urobiť?,, spýtala som sa s lícami mokrými od sĺz. ,, Aspoň si kúp iné bonbóny,, poradila mi zebra. ,,To naozaj musíš mať všetko čierne?,, ,,To tak nejako samo...,, pokrčila som plecami. ,, Veď práve. Tebe sa to všetko deje tak nejako samo,, vyčítala mi zebra. ,, Žiješ neuvedomele, v tom je ten problém. Podľa princípu: Nemám na ružiach ustlané. Tak si dočerta, ľahni inde! Nebuď obeťou okolností!,, ,, Počúvaj zebra, nenadávaj mi,, poprosila som. ,,Ja predsa nie som proti, chcem sa z toho čierneho pruhu nejako dostať... Radšej mi poraď, ako to mám urobiť.,, ,,Tak vstávaj!,, vyzvala ma zebra. ,,Je desať večer a ty ležíš v posteli.,, ,, Už som vstala. Čo teraz?,, spýtala som sa a zároveň som si obúvala papuče. ,, Nasleduje generálne upratovanie!,, zavelila zebra a kopytom šikovne otvorila moju skriňu. ,,Všetko odtiaľ vyhádž.,, Potom ma už zebra iba ponáňala. Donútila ma prejsť celý šatník a vyhodiť všetky staré veci. Nielen vyhodiť, dokonca som ich musela odniesť dom kontajnera. ,,Keby si to náhodou začala ľutovať. už ťa nepoznám,, objasnila zebra.
Musela som umyť všetok riad, rúru a upratať celý byt. Potom nasledovala revízia chladničky. A nakoniec prišla na rad moja kozmetika. Keď som o tretej nadránom vyliezla zo sprchy a znova uvidela zebru, bola som si stopercentne istá, že som sa zo všetkých problémov zbláznila. ,, Máš nejaké problémy?,, začudovala sa zebra, akoby mi čítala myšlienky. ,,Ja?,, bola som na rade, aby som sa začudovala. ,,Myslím, že som mala... včera... No teraz som taká akási svieža...celkom,, ,,Chceš bonbón?,, ponúkla mi zebra. ,,A ni nie,, počula som, že vravím , ,, dala by som si radšej jablko. Pre svieži dych...,, ,,Správne,, prikývla spokojne zebra. Tak vidíš, trochu si sa rozhýbala, vzala si z gruntu zopár starostí, a hneď sa ti zlepšila nálada.,, ,,A kých starostí? Veď som upratala byt, ,,zažmurkala som. ,, A ty si myslíš, že tvoje myšlienky sa neodrážajú v tvojom okolí? Mimochodom, platí to aj obrátene,, vyvracala mi zebra. ,,Uprac si byt a vyčisti si hlavu aj dušu!,,
,, A to je všetko?,, ,,Nie , nie je. Nesmieš lipnúť na zlých veciach, mysli na niečo pekné. Život predsa nepozná nijaké hodnotenia. V živote je každá udalosť prirodzená. Hodnotíš ich ty sama. A takisto ich sama maľuješ rozličnými farbami. Takže už nič nemaľuj na čierno!,, ,, Čo presne máš na mysli?,, nedala som sa uchlácholiť. ,, Daj mi nejaký konkrétny príklad,, ,, Vyhodili ťa z práce? Výborne! Znamená to, že niekde na teba čaká oveľa lepšia práca, len ju musíš nájsť. Si sama? Skvelé! Aspoň máš dostatok času sama na seba. Došli ti peniaze? To je úžasné! Začni držať diétu a zároveň hľadaj slušný zdroj príjmov. nechal ťa priateľ? To je šťastie, lebo tým konečne uvoľnil miesto tomu pravému! Inými slovami povedané, nech sa stane čokoľvek, vždy to ber z tej lepšej stránky. Nakoniec naozaj bude všetko perfektné. uvidíš.,,
,, Čo budeme robiť ďalej?,, spýtala som sa so záujmom. Cítila som potrebu niečo urobiť. ,, Odteraz všetko závisí len od teba,, Vyhlásila zebra. ,, Čierny pruh je za nami. neuškodilo by ti trochu sa vyspať.,, ,,Nechcem spať, chcem žiť. Počuj, a je možné, aby v živote neboli nijaké čierne pruhy?,, napadlo mi ,, Že by boli iba biele.,, ,,To nie je možné,, zarazila sa zebra. ,, Som predsa od prírody pruhovaná. Tak to má byť.,, ,, A čo keby som ťa nafarbila nejakou inou farbou? Vravela si, že si môj život... takže ja by som mala rozhodnúť, aké pruhy budeš mať, či nie?,, ,,To sú mi veci,, čudovala sa zebra. ,, Ty máš ale nápady... Nikdy som nič také nepočula, no znie to veľmi zaujímavo. Tak do toho! Nafarbi ma! A čím ma chceš natrieť?,, Na chvíľu som zaváhala. Nemala som ani temperové, ani vodové farby, dokonca ani nijaké iné výtvarné potreby. Potom som si všimla bonbóny.
,,Čokoládou,,
Rozhodla som sa. Zebra trochu zarehtala - očividne udivene. Rýchlo som v miske rozpustila čokoládové bonbóny - zásobila som sa nimi na zlé časy a tie sú teraz preč. Potom som vzala štetec na púder a spolu so zebrou sme usporiadali ozajstný body - art. Keď som skončila, kývla som hlavou smerom k zrkadlu. ,, Čo na to povieš?,, ,,Nemááááám slov,, uľavil si môj pruhovaný život a prezeral si hnedé boky. ,,Ke´d sa ma teraz bude niekto pýtať na život, budem vravieť: Je to ako zebra, chvíľu biely, chvíľu čokoládový,, sľúbila som jej. Ak som sa naozaj zbláznila, tentoraz výnimočne úspešne a možno povedať, že veselo.
...Ráno som sa zobudila svieža a odpočinutá, ani keby som polovicu noci nelietala s handrou a vedrom. Znova som si dala sprchu - tentoraz som si ju užila - a ponáhľala som sa do práce. Hoci autobus mi ušiel pre nosom, vôbec ma to nerozhodilo. ,,Výborne!,, povedala som si - ,,Aspoň mám dôvod ísť tri zastávky poklusom. To vždy zdvihne náladu.,, veselo som vykročila po chodníku. ,,Meškáte? Čo keby sme meškali spolu?,, ozvalo sa za mnou. Obzrela som sa - tá tvár mi bola povedomá, ale akoby z iného života. Myslím, že som toho mladíka zazrela v kancelárií... ,, Som Oleg Dmitrijev, váš nový programátor. A vy ste Marína. Už u vás týždeň pracujem, ale vy ste si ma ešte nevšimli. Stále ste mali kopu práce...,, ,,Som Marína,, potvrdila som. ,,Pamätám si vás. A tú prácu som už úspešne dokončila. Konečne môžem normálne žiť.,, ,,Znamená to, že by sme sa mohli prejsť aj cestou z práce?,, nyvrhol Oleg. ,,Spolu?,, To vždy zlepší náladu,, Prečo nie?,, súhlasila som bez rozmýšľania. ,,Keď ide o lepšiu náladu, som vždy za.,, nepochybne som práve vkročila do čokoládového pruhu svojho života.

,,Vyfarbite si život farbami dúhy! Už žiadne čierne pruhy - iba biele a čokoládové!,,

A nepride ti trosku drze az nevhodne ziadat po cudzich ludoch navod na samovrazdu? Nevies zit a nevies umriet.. Nikto nam neslubil, ze zivot bude lahky, jednodychy, stastny sam osebe. Tak sa daj do boja! To neznamena mat hned zajtra vsetko podla predstav, ale mozes za niecim ist, menit sa, prekonavat sa...alebo cokolvek chces.

Ako velmi je tvoj zivot naho.no na stupnici 1-10, ked 10 je smrt? Popremyslaj..

Ak by si chcela, môžme popísať cez mail, ak máš chuť, napíš mi na predator@centrum.sk Môžme to tam prebrať bližšie.