Prosím vás, ako ste vedeli, že ste do niekoho zamilovaní? Mám 20r. už asi polroka poznám jedneho chalana, brala som to hneď ako kamarástvo a nič viac, no on zrazu prišiel s tým, že chce vzťah. Myslím, že tak trochu sa asi bojim vzťahu, pretože podla mna je to celkom vážna vec, rozhodne to neberiem na lahku váhu, pretože tu ide aj o toho druhého človeka a tak ked sa niečo pokazi, má to vplyv aj na toho druheho, nielen na mna a bola by som nerada, kebyže ten druhý si časom povie, že to bola strata času a energie...
Každopádne ked dal najavo to, že chce vzťah najprv to bola panika, prekvapenie a hroza, no neskôr sa mi to začalo pozdávať. Avšak keď sa nad tým celým zamyslim a logicky zvážim, je pár vecí, ktoré mi u neho vadia a určite sú veci, ktoré jemu budu vadiť na mne. Rozum teda hovori, aby som do toho nešla a hneď to stopla, pretože myslím, že keď už hned na začiatku má človek pochybnosti, je to zlé, no ked sme spolu je zrazu všetko fajn a cele sa mi to páči. Je mi s ním dobre, mám ho rada a fakt sa stará, keď sme spolu. A ja teda neviem čo s tým. Ja som absolútne zmätená, pretože "rozum" vraví nie, "srdce" áno. Je to normálne alebo len ja neviem čo chcem?
Nikdy som nič podobne nezažila, dokonca ja som tá, za ktorou chodievajú kamarátky po rady, no teraz som v koncoch. Vopred vám ďakujem, za všetky reakcie.
Rozum vravi nie, srdce ano, co s tym?
bola som v podobnej situacii a tiez som sla do toho a bola to chyba, po case sa on "odlubil" opadlo to a ja som sa prave naopak az fanaticky zalubila, skoncilo to po roku s tym ze som skoncila na antidepresivach, ale vsetko zalezi na tom ake mate povahy ja som zato ze laska musi ist z oboch spontanne, kazdopadne drzim palce aby tvoj pripad bol iny ako moj :)...
Presne tak, viem že rozhodnutie je len na mne a tak som sa rozhodla isť do toho. Ak to nevyjde, tak sa rozídeme a budem mudrejšia :) A ak vyjde, tak sa len budem smiať nad svojimi pochybnosťami, že prečo som toľko váhala. Asi som to len potrebovala povedať niekomu nezainteresovanému.
V prvom rade si ujasni či naozaj "rozum" vraví nie, alebo sú to tvoji rodičia, alebo prostredie v ktorom žiješ...
Ty sama môžeš rozhodnúť o tom či do vzťahu pojdeš, alebo nie. Už si dospelá, je načase prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Aj následky ponesieš len ty sama.
Ak to nevyjde, tak sa rozídete. Tebe by sa určite nepáčilo, ak by ťa dopredu odsúdil a nedal by ti šancu spoznať ho.
Vyzerá to byť férový chalan, ked ti to otvorene navrhol a bavili ste sa na túto tému...
lienkalenka4-ďakujem za povzbudenie :) ono aj ked som domov prišla s tým, že niečo by mohlo byť, skor som dostala vymenovanie všetkých zlých vecí a prečo nie a výsmech, žiadne konštruktivne riešenie ( áno doma to nie je po tejto stránke veľmi ružové), takže preto som sa rozhodla nakoniec napisať sem. A to, že mi sem napisalo viac ľudi, len mi to pomohlo pozrieť sa na to z trochu iného uhla a presvedčiť sa, že to naozaj treba skusiť. :)
nič - nie si na fóre sám, skús vynechať vulgarizmy
pre zakladateľku - neboj sa že niečo pokazíš, ak budeš mať strach ísť do toho tak sa niečo určite pokazí,
chod do vzťahu s tým, že to bude fajn - ber to pozitívne, nie ako niečo čo ti skomplikuje život
všímaj si jeho dobré, ale aj horšie vlastnosti - máš čas na to aby si ho spoznala a neskôr urobila záver, či s ním dalej áno alebo nie :)
Držím palce
Ďakujem vám, za reakcie. Tak ja teda idem do toho, ideme to skusiť, už som sa o tom aj s nim bavila :) Ono vyrastala som v rodine, kde take veci ako vzťahy boli považovane skôr za akúsi komplikáciu života alebo luxus, takže preto to veľmi rozoberám a rozmýšlam nad tým, lebo nie som naučená prejavovať sa po citovej stránke.
Len špekuluješ a vymyšlaš pičoviny až si chalan najde druhu a budeš obviňovať koho potom??
To je presne to, o čom hovorím... nikto nie je dokonalý a ani nikdy nebude...
s takymto pristupom z teba ostane stara panna... ono idealneho cloveka nenajdes nikdy....
Neviem co ti na nom vadi, ale sama si musis zvazit, ci je to natolko zavazne, ze sa to neda tolerovat. Ak nie, tak do toho radsej nechod.
