Rozum vravi nie, srdce ano, co s tym?

Príspevok v téme: Rozum vravi nie, srdce ano, co s tym?
andra2

Prosím vás, ako ste vedeli, že ste do niekoho zamilovaní? Mám 20r. už asi polroka poznám jedneho chalana, brala som to hneď ako kamarástvo a nič viac, no on zrazu prišiel s tým, že chce vzťah. Myslím, že tak trochu sa asi bojim vzťahu, pretože podla mna je to celkom vážna vec, rozhodne to neberiem na lahku váhu, pretože tu ide aj o toho druhého človeka a tak ked sa niečo pokazi, má to vplyv aj na toho druheho, nielen na mna a bola by som nerada, kebyže ten druhý si časom povie, že to bola strata času a energie...
Každopádne ked dal najavo to, že chce vzťah najprv to bola panika, prekvapenie a hroza, no neskôr sa mi to začalo pozdávať. Avšak keď sa nad tým celým zamyslim a logicky zvážim, je pár vecí, ktoré mi u neho vadia a určite sú veci, ktoré jemu budu vadiť na mne. Rozum teda hovori, aby som do toho nešla a hneď to stopla, pretože myslím, že keď už hned na začiatku má človek pochybnosti, je to zlé, no ked sme spolu je zrazu všetko fajn a cele sa mi to páči. Je mi s ním dobre, mám ho rada a fakt sa stará, keď sme spolu. A ja teda neviem čo s tým. Ja som absolútne zmätená, pretože "rozum" vraví nie, "srdce" áno. Je to normálne alebo len ja neviem čo chcem?
Nikdy som nič podobne nezažila, dokonca ja som tá, za ktorou chodievajú kamarátky po rady, no teraz som v koncoch. Vopred vám ďakujem, za všetky reakcie.

Mam21

Mam 21 a tiez zazivam nieco podobne az na to ze som to jednoducho stopla! Lebo ked som sa pozrela okolo videla som vela inych muzov, ktori by si ma vazili. On bohuzial prejavoval znaky, ktore by som nedokazala akceptovat. Mas 20 roznysli si, ci sa chces viazat. Lebo fakt to nie je sranda, je to velka zodpovednost. Zmeni sa vela veci....skus sa s nim porozpravat

Jefitto

OMFG, u každého človeka ti bude niečo vadiť, nikto nie je dokonalý. Umenie a láska je to vtedy, keď viete nájsť spoločnú reč, prispôsobiť sa jeden druhému

kafe

neboj sa a choď do toho. Presne takto to má byť: "ked sme spolu je zrazu všetko fajn a cele sa mi to páči. Je mi s ním dobre, mám ho rada a fakt sa stará..." Láska neni o logike. Rozum máš používať na to, aby si si nezačala so zadaným, agresívnym debilom, opilcom a pod. "že keď už hned na začiatku má človek pochybnosti, je to zlé" Na to, aby si človeka spoznala a rozhodla sa - ano, ľúbim ho a chcem s ním žiť, zostarnúť, mať deti - potrebuješ ísť do vzťahu. Prvé 2-3 roky sa aj tak spoznávate navzájom, kto aký je, ako pasujete k sebe, ako sa správate keď ste unavení, v ťažkých situáciách, či sa viete zladiť voľnočasovými aktivitami, či máte zhruba rovnakú predstavu o živote.. a až po nejakom čase sa rozhoduješ, či chceš takýto vzťah a tohto človeka aj s jeho negatívami alebo sa zladiť nedokážete a viac sa zraňujete, prípadne sympatie opadli a sú fuč.
Takže užívaj si to pekné a vážne sa zamysli nad vzťahom o tie tri roky.