Ahojte, chcela by som sa tu poradiť, či mal niekto podobný problém. Ide o moju najlepšiu kamarátku. Poznáme sa od základky a až doteraz sme nemali spolu žiadne problémy, trávili sme spolu čas v škole aj pomimo nej, preberali všetko možné, svet gombička.. Na vysokú sme išli každá niekde inde, ale snažili sme sa stretávať tak často, ako sa dalo, volali sme si, emailovali.. Problém nastal až teraz po VŠ, keď si začíname žiť svoje životy a riešia sa reálne veci ako práca, svadba, hypotéky.. A proste mám pocit, akoby sme už zrazu nemali nič spoločné, veľmi mi vadí jej prístup "všade som bola všetko viem" a nech napíšem čokoľvek, ona má k tomu milión komentárov, ale v negatívnom zmysle slova. Je proste ten typ človeka, ktorému keď poviete "Bola som včera v reštaurácii", tak sa neopýta "Čo si si dala?" alebo "Ako bolo?", ale napíše niečo v tom slova zmysle, že aj ona tam bola, ale boli hrozné ceny aj obsluha; prípadne že dostala potom otravu jedlom (toto je len čistý príklad, aby ste si vedeli domyslieť jej reakciu). Keď sa stretneme, stále rozpráva o sebe, všetko neustále rieši, a mám pocit, že sa iba motáme okolo v nejakom bludnom kruhu. Viem, že ľudia sa časom menia a bojím sa, že my sme sa už zmenili natoľko, že naše cesty sa skôr či neskôr rozídu. Rada by som sa vrátila tam, kde sme boli, pretože zase až tak veľa kamarátok nemám, má aj dobré vlastnosti a nerada by som o ňu ako o priateľku prišla. Myslíte si, že toto naše kamarátstvo ešte niekam speje a je možné ho zachrániť? Ďakujem za odpovede.
Kamarátime sa už len zo zvyku?
Lásky, priatelia i nepriatelia prichádzajú a odchádzajú.
Najlepšej kamarátke by si mala vedieť povedať presne to, čo si tu napísala. Ak nevieš, tak vaše kamarátstvo za veľa aj tak nestojí. To, že pokvákate nad kávou predsa nie je skutočné priateľstvo, nie?
www.youtube.com
Ešte že existuje hudba a gitara. To je skutočná láska: nepovie mi nič, zahrá ako chcem, neopýta sa ma, kde som bol:-)
Sorry, I went crazy:-)
Ja si myslím, že naša mentalita nám dovoľuje mať len povrchné a plytké medziľudské vzťahy.
Ja už nemám vzťah k ničomu, ani k synovi, ani rodičom, tak mi je lepšie. Kašlem na všetkých. Nič ma nebaví a ešte aj ten posledný kontakt s ľuďmi ma len deprimuje.
Už ma to fakt všetko nebaví. Prajem si, aby som o nedlho robil niečo iné, lebo mi fakt prepne, kompletne:-)
Akurát, že v dnešnej dobe už ani nikto nechce a nepotrebuje nič normálne, čo som zistil.
Môžem ovládať aj desať odborov, to nie je vôbec podstatné.
A čo sa týka komentárov, tak dočkať sa môžeš len tých negatívnych.
Treba si zvyknúť:-)))
