Dobry deň, nechcem ani tak radu ako zopár nezainteresovaných názorov na situáciu... ide o to, že mám priateľa, ktorý sa začal po nejakých konfliktoch vo vzťahu (ktoré sa už nestavajú) správať čudne. Trvá to mesiac. Tvrdí, že ma ľúbi, ale zároveň si nie je istý či so mnou chce byť lebo údajne nechce byt zlý ak to nevyjde a city mi vyjadrí iba keď to spravím ja. Ja nerozumiem, proste ked niekoho ľúbim tak s nim aj chcem byť a jednoducho viem, čo chcem. Ak to nevyjde, tak čo už, stáva sa, ale aspoň viem čo chcem a snažím sa o to. On ale tvrdí že je to komplikovanejšie, ale nikdy nevie povedať, v čom. Lipne na každej hlúposti, čo poviem a aj ked to vôbec tak nemyslím, on si to vysvetlí po svojom a tvrdohlavo tomu verí. Zároveň mi tvrdí, že iba potrebuje čas. Ja sa mu ho snažím dať, ale neviem byť milujúca a spokojná, ked neviem, či sa to niekedy zlepší. Preto občas zvyknem na neho zatlačiť aby mi city vyjadril občas aj sám lebo to proste potrebujem. Týmto ho samozrejme ešte viac odstrašujem, ale väčšinou mi prasknú nervy a nezvladnem byť v konštantnom smútku a neistote. Pripadá mi ako neistý sám sebou lebo ak náhodou poviem, že toto som od neho nečakala tak začne vyvadzat akoby som poprela všetko dobré vo vzťahu. Nevie sa preniesť cez konflikty, aj keď sú v medziľudských vzťahoch normálne. Proste typ človeka, ktorý môže všetko ale ja nemôžem nič. Za iných okolností by som toho už mala plné zuby a rozišla sa, ale je to človek, ktorý mi absolútne vyhovoval predtym ako začal byť takýto, nikdy mi nikto tak nesadol ako on a nikdy ku mne nikto nebol lepší a nedal mi zo seba samej tak dobry pocit a bojím sa, že ked som za 25 rokov niekoho takého stretla prvýkrát, tak je to veľmi ojedinelé a už sa to nezopakuje. Predvčerom sme znova spadli do toho, že som už nevydržala že si stále o nejaké milé slová musím žiadať a povedala som mu to. Že sa snažím, že som k nemu dobrá a milujúca a nejak necítim že by sa to zlepšovalo. Jeho odpovede sú bohužiaľ také pasívne ako napr "ja neviem, v poriadku" prípadne ak je niečo, čoho sa môže chytiť a urobit zo seba "nie dost dobrého" tak to spraví. Vždy keď mu niečo take poviem, je to krok späť, ale neviem žiť v neistote a absolútne nerozumiem ako niekto môže nevediet. Ja vždy proste človeka bezvýhradne chcem alebo nechcem. Bodka. Nič medzi. Dokonca aj po tomto, keby sa začal správať ako predtým, tak toto hodím za hlavu a idem dalej. Keby som to ale spravila ja tak ma asi dávno opustí. Mám pocit že jeho láska sú skôr slová ako činy ale tie dobré veci ma proste nepustia. Musim dodať že veľkou komplikáciou je že nie je zo slovenska takže sa navštevujeme vždy ked to ide, asi tak po každých 6 týždňoch na týždeň. Myslim si že keby som mohla s nim byt stále tak má vo veci jasnejšie ale to zatiaľ nejde...strávili sme spolu minulé leto a plánovali sme aj budúce, ale kvôli tomu musime ísť obaja pracovať na pár mesiacov do zahraničia a on od toho cúva. Pritom tvrdí že minulé leto bol našťastnejší v živote a hrozne mu to chýba. Všetkým ma úplne pletie, dáva nádej a drží pri sebe a zároveň mi nádej nedáva žiadnu. Tvrdí že ho niektoré veci odo mňa zranili a preto je to také ale každý občas povie niečo zlé, vrátane neho, a zas nikdy som nič neodpustitelne nepovedala ani neurobila. To čo robí on je ďaleko horšie. Viem, asi by som sa na to mala vykašľať ale nemám na to silu. Možno ma niekto z vás niekam posunie. Šťastný nový rok prajem a pozdravujem všetkých čo dnes pracujú...
Čo s takým vzťahom...
Konfliktnú situáciu sme nakoniec proste prediskutovali a nechali tak. V ňom to zanechalo stopy, ja som si uvedomila, že niektoré veci proste nesmiem spájať a už to nerobím. Myslím, že viac sa z mojej strany urobiť nedá, ako uvedomiť si chybu a už ju neopakovať.
Áno vždy mi prejaví city ako druhý, ale nie je to pre mňa OK, pretože keby som to neurobila ja , tak ani on. Aj keď tvrdí, že potrebuje len čas, ale nemám dojem, že by sa to zlepšovalo...no pred tými konfiktmi prejavil city ako prvý úplne bežne a bez problémov kedykoľvek, neviem povedať situácie a viedlo ho asi to,že to cítil a bol si tým istý..teraz nie je..
No možno áno, možno potrebuje čas..ale neviem, zjavne nie som schopná žiť v strachu, že mu dám čas a aj tak sa v ňom nič nezmení...Áno som schopná byť vo vzťahu na ďiaľku dlho, ak narážaš na to, stojí mi to za to, kým to bolo v pohode tak to isté tvrdil aj on a bol ochotný prísť za mnou žiť akonáhle doštuduje..
Čo by som chcela na ňom zmeniť? To, aby si nedomýšľal. Ak ide von s kamarátmi a ja sa opýtam čo robí a kde vlastne je tak to nie je kontrola ale úprimný záujem..A aby akceptoval, že ked niečo poviem, tak je to tak. A netvrdil, že je to tak, ako si myslí on. Ja lepšie viem, čo ako myslím, čo je v mojej hlave, ako on.
Áno veľa sa bavíme o tom, čo sa nám páči, čo si vážime, čo chceme, čo sme zažili a čo bolo super. Vtedy úplne zmäkkne a je milý..keď mu poviem, že mi chýba leto a tie dni ked som sa každý večer tešila za ním tak on povie že jemu to tiež chýba..ale keby som v tej chvíli povedala, aby sa teda vzchopil a išiel za tým, aby sme to prežívali znova, tak začne, že on nevieee a už cúva, už ma zastavuje aby som o tom nehovorila..
Presne nad tým som uvažovala, že ja už na to asi kašlem a nejdem sa toľko snažiť, ak som naozaj pre neho to čo tvrdil, tak to nenechá len tak...ale ide o to, že ak chceme spolu v lete byť tie 4 mesiace vkuse, tak to budeme musieť riešiť v priebehu mesiaca, max do konca februára...a dosť na tom trvám, aby sme spolu boli, aby sme si viac prežívali každodenný život spolu, nech vieme, že TOTO naozaj chceme..a sakra zas, dohodli sme sa na tom..že to tak urobíme, aby sme videli ako ďalej..a sakra, zas, dohodli sme sa na tom..tak potom sa čuduje, že ma to štve, že nedodrží slovo? veď toto je už vec čo sa týka výlučne mňa a nášho vzťahu..a on mi na to povie, že sa to zmenilo..no tak hej, díky, zmenilo, ale fakt si nemyslím, že som urobila niečo až tak zlé, aby to totálne zničilo vzťah..absolútne sa nevie preniesť cez problémy..
Mesačný princ, nemyslím to tak, že teraz budem k partnerovi ľahostajná a budem na neho kašľať. *Je dôležité, aby ten "time-out" vykryla aj dotyčná činnosťou, ktorá jej prospeje. Dá tým čas sebe aj partnerovi. Proste tak, že daný problém nebude istý čas riešiť.
A ak by to nepomohlo, stále to nemusí byť koniec vzťahu.
veď áno, ja len nechcem aby bol môj partner vo vzťahu jednou nohou..
Ahoj
Je obdivuhodné, že chceš váš vzťah zlepšiť, že ho chceš posunúť ďalej a riešiť napäté situácie. Pri čítaí mi napadli nasledujúce otázky, možno by ti pomohlo zamyslieť sa aj týmto smerom...
Konflikty medzi vami najprv neboli, potom boli a teraz už nie sú. Čo sa zmenilo, že už nie sú? Ako každý z vás posunul konfliktnú situáciu do bezproblémovej, ako ste váš problém vyriešili? Čo vám pomohlo?
Ak city prejaví on ao druhý, je to tak vždy? A ak ich už prejaví, čo potom? Ako pokračuje on? Potom je to už pre teba OK? Ešte sa nikdy nestalo, aby city vyjadril on ako prvý? Nikdy? Ak áno, v akej situácii, čo ho k tomu viedlo?
Čo ak naozaj potrebuje trochu času, aby si utriedil v sebe myšlienky? Si schopná mu ho dať? A si schopná byť v takomto vzťahu dlho? Mať s ním rodinu? Dokážeš ho takéhoto rešpektovať?
Čo konkrétne chceš, aby sa zlepšilo? Častejšie vyjadrovanie pocitov, a ďalej? Robil niekedy niečo, čo sa ti páčilo a už to nerobí?
On možno naozaj cíti, že popieraš všetko dobré vo vzťahu... On to tak cíti – od teba, z tvojho správania. Rozprávate sa aj o tom, čo sa vám páči, čo si vážite na sebe, čo je dobré?
Ľuďom, ktorí sa často nedokážu rozhodovať, môže pomôcť nechanie napospas, nejaký ten flegmatizmus od druhej osoby – tak sú donútení niečo robiť.
Proste on tvrdí, že ma ľúbi, že so mnou chce byť ale nemôže si ničím byť istý, lebo nechce niečo povedať a potom to nesplniť (ako napr s tým bytom) a že sa dosť hádame čiže je možné, že to nevydrží..ale tak ani by som to nenazvala hádkami ale skôr takým napätím..ale to nezmizne, pokiaľ nebude ako predtým..ja neviem vytvoriť ideálne podmienky pre vzťah a byť v pohode, keď mám slučku okolo krku...ale nikto od neho nechce žiadne sľuby ani nič, nikdy človek nevie, čo bude, ale ide o to, čo chcem a za čím idem..ani ja momentálne neviem, či o pár mesiacov nebude všetko inak ako teraz, nepotrebujem žiadne sľuby ani nič, len jednoduchú istotu že sa jedného rána nezobudí a nepovie mi zbohom iba preto, že som ho prestala baviť..a on to berie tak, že ked mi teraz povie, že so mnou chce byť tak to znamená že so mnou musí byť a ak sa náhodou budeme do krvi hádať tak musí so mnou ostať lebo inak bude blbec čo nedodrží slovo..ale to tak nie je a opakujem to ako debil a aj tak akoby tomu neveril..
No nič hrozné, napr. mal si hľadať byt aby nemusel dochádzať 100 km denne a mohol aj pracovať, ale nevedel nájsť (nie je mi úplne jasné, prečo nevedel, lebo ja som nemala problém si nájsť a presťahovať sa v priebehu troch dní, ale beriem, že všade nie sú rovnaké pomery) a stále som ho do toho tlačila, lebo som mala dojem, že toto bude jeho prístup k veciam celkovo..že niečo nepôjde ľahko tak to vzdá...a chcela som, aby k tomu, čo povie, že spraví, pristupoval zodpovednejšie a snažil sa..a on sa možno aj snažil, len to naozaj nešlo a zas to nebolo nutné, tak sa na to vykašľal..ale ja som to brala ako nutnosť lebo som nevedela, že dokáže finančne utiahnuť to aby sme sa stretávali aj bez práce, pretože má našetrené..absolútne beriem, že som mala akceptovať, keď povedal, že nevie nič v dostupnej cene nájsť a je to tam veľký problém, len u nás to tak nie je tak sa mi to do toho nedalo vcítiť..
Alebo..je mladší o dva roky a majú trochu iný školský systém ako my a proste on si svoj odbor čo u nás znamená druhý stupeň VŠ štúdia môže prakticky zvoliť akýkoľvek (nie až tak že pôjde z politiky do medicíny, ale z politiky do ekonomiky alebo žurnalistiky kľudne). A on proste netuší čo bude robiť..a mňa to opäť desilo, že toto je jeho prístup, že nemá šajnu čo chce a bude to tak aj ohľadom mňa. No nakoniec aj je, ale tvrdí, že jediná vec ktorou si vtedy bol istý som bola ja...
Myslím, že toto je všetko...tvrdí, že sa pri mne necítil ako dosť dobrý, ale ja som mu vždy dávala komplimenty a vždy som mu dávala pocítiť, že je pre mňa viac ako ostatní.. Beriem, že som nemala spájať dve rôzne veci, ako škola/práca a vzťah, ale nemyslím si, že som urobila niečo až tak hrozné a navyše, uvedomila som si to, ospravedlnila som sa xkrát a nič také už nerobím.
A neviem, či iba hľadá výhovorky aby sa so mnou mohol rozísť...pretože ja mu rovno hovorím, rozíď sa, načo je to takto dobré..a on nie..nechce..
Myslím, že si si odpovedala a vieš, čo máš urobiť.
Možno by pomohlo ak by si sem napísala aké konflikty ste spolu mali a uvidíme. Je to myslím dôležité.
No myslím, že je to z jeho strany len hľadanie niečoho (nejakej zámienky) aby to mohol s tebou skončiť. Ale môžem sa mýliť.
Napíš čo sa vám stalo a uvidíme.
