Dobry deň, nechcem ani tak radu ako zopár nezainteresovaných názorov na situáciu... ide o to, že mám priateľa, ktorý sa začal po nejakých konfliktoch vo vzťahu (ktoré sa už nestavajú) správať čudne. Trvá to mesiac. Tvrdí, že ma ľúbi, ale zároveň si nie je istý či so mnou chce byť lebo údajne nechce byt zlý ak to nevyjde a city mi vyjadrí iba keď to spravím ja. Ja nerozumiem, proste ked niekoho ľúbim tak s nim aj chcem byť a jednoducho viem, čo chcem. Ak to nevyjde, tak čo už, stáva sa, ale aspoň viem čo chcem a snažím sa o to. On ale tvrdí že je to komplikovanejšie, ale nikdy nevie povedať, v čom. Lipne na každej hlúposti, čo poviem a aj ked to vôbec tak nemyslím, on si to vysvetlí po svojom a tvrdohlavo tomu verí. Zároveň mi tvrdí, že iba potrebuje čas. Ja sa mu ho snažím dať, ale neviem byť milujúca a spokojná, ked neviem, či sa to niekedy zlepší. Preto občas zvyknem na neho zatlačiť aby mi city vyjadril občas aj sám lebo to proste potrebujem. Týmto ho samozrejme ešte viac odstrašujem, ale väčšinou mi prasknú nervy a nezvladnem byť v konštantnom smútku a neistote. Pripadá mi ako neistý sám sebou lebo ak náhodou poviem, že toto som od neho nečakala tak začne vyvadzat akoby som poprela všetko dobré vo vzťahu. Nevie sa preniesť cez konflikty, aj keď sú v medziľudských vzťahoch normálne. Proste typ človeka, ktorý môže všetko ale ja nemôžem nič. Za iných okolností by som toho už mala plné zuby a rozišla sa, ale je to človek, ktorý mi absolútne vyhovoval predtym ako začal byť takýto, nikdy mi nikto tak nesadol ako on a nikdy ku mne nikto nebol lepší a nedal mi zo seba samej tak dobry pocit a bojím sa, že ked som za 25 rokov niekoho takého stretla prvýkrát, tak je to veľmi ojedinelé a už sa to nezopakuje. Predvčerom sme znova spadli do toho, že som už nevydržala že si stále o nejaké milé slová musím žiadať a povedala som mu to. Že sa snažím, že som k nemu dobrá a milujúca a nejak necítim že by sa to zlepšovalo. Jeho odpovede sú bohužiaľ také pasívne ako napr "ja neviem, v poriadku" prípadne ak je niečo, čoho sa môže chytiť a urobit zo seba "nie dost dobrého" tak to spraví. Vždy keď mu niečo take poviem, je to krok späť, ale neviem žiť v neistote a absolútne nerozumiem ako niekto môže nevediet. Ja vždy proste človeka bezvýhradne chcem alebo nechcem. Bodka. Nič medzi. Dokonca aj po tomto, keby sa začal správať ako predtým, tak toto hodím za hlavu a idem dalej. Keby som to ale spravila ja tak ma asi dávno opustí. Mám pocit že jeho láska sú skôr slová ako činy ale tie dobré veci ma proste nepustia. Musim dodať že veľkou komplikáciou je že nie je zo slovenska takže sa navštevujeme vždy ked to ide, asi tak po každých 6 týždňoch na týždeň. Myslim si že keby som mohla s nim byt stále tak má vo veci jasnejšie ale to zatiaľ nejde...strávili sme spolu minulé leto a plánovali sme aj budúce, ale kvôli tomu musime ísť obaja pracovať na pár mesiacov do zahraničia a on od toho cúva. Pritom tvrdí že minulé leto bol našťastnejší v živote a hrozne mu to chýba. Všetkým ma úplne pletie, dáva nádej a drží pri sebe a zároveň mi nádej nedáva žiadnu. Tvrdí že ho niektoré veci odo mňa zranili a preto je to také ale každý občas povie niečo zlé, vrátane neho, a zas nikdy som nič neodpustitelne nepovedala ani neurobila. To čo robí on je ďaleko horšie. Viem, asi by som sa na to mala vykašľať ale nemám na to silu. Možno ma niekto z vás niekam posunie. Šťastný nový rok prajem a pozdravujem všetkých čo dnes pracujú...
Čo s takým vzťahom...
sama, ak chceš, napíš ma mail na rommythegirl@gmail.com
no bohužiaľ máš asi pravdu..tiež som mu povedala, že ked je takýto tak preto že ma nemiluje..mal výhrady aj voči tomu a tvrdil, že to nie je také jednoduché ako sa to snažím prezentovať..ale je..a ja to už pomaly tiež začínam brať tak, že čakám na lepšieho..on so mnou nejedná ani prinajmenšom férovo a ak nie je schopný sa preniesť cez maličkosti, tak neviem ako mám od neho očakávať, že by niekedy urobil taký veľký krok a žil so mnou (čo by znamenalo odchod z jeho krajiny, keďže by bol krok späť aby sme odišli zo slovenska)..začínam sa utvrdzovať v tom, že je nevyzretý, absolútne nepripravený na vzťah a jediné čo mu zazlievam je, že tvrdil opak...a mala som tento pocit aj keď som sa s ním pred pár mesiacmi hádala o tých veciach, čo ho dostali do tejto situácie kde sme teraz..a nakoniec som aj mala pravdu.. a v mnohom čo mi o sebe tvrdil, ani nehovoril pravdu..zdá sa mi, že mi skôr hovoril aký by chcel byť a nie aký je...zidealizovala som si ho, to je moja chyba..ale som znechutená tým, že sa prezentoval úplne inak, ako v skutočnosti je..
nemiluje ta preto je taky raz tak raz tak... keby ta miloval tak chce byt s tebou a sprava sa normalne... ten moj ex bol tiez taky raz tak raz tak, a aj ked som sa snazila pomaly chodila na spickach aby bol kludny tak vzdy si nieco nasiel aby mi mohol ukazat ze niesom dost dobra... a tiez ma miloval len vtedy ked som bola "dobra"... sam mi to povedal ze ked sa s nim hadam tak ma az nenavidi... a ked budem dobra tak bude to a to... chapes, kladol si podmienky, ze ak budem taka ako chce on, ked sa budem spravat ako chce on vtedy aj on bude ku mne mily... bol to taky zacarovany kruh, lebo jasne ked som bola ok, tak on bol odmerany, nechcel sex, bol podrazdeny, tak samozrejme ze som bola potom uz aj ja. mala som normalne pocit niekedy ze ma zo mna ponorku. ale v podstate to bola len strata energie na cloveka ktory uz mal davno v p.... ja som ho milovala bezpodmienecne, teda vzdy, aj ked bol ku mne hnusny, krical na mna, ignoroval ma, zhadzoval, odchadzal, ponizoval... niekto iny si moju lasku zasluzi a nie on...
zotrvava v takom vztahu kym nenajde "nieco lepsie"... alebo ho nieco drzi... v mojom pripade to boli peniazky, cakal ze vycestujem a zas budem zarabat ako kedysi a starat sa onho. a ze bude so mnou u nasich nadalej byvat, a ked som mu spomenula aby sme si zobrali spolu nejaky byt, tak už sa zacal vykrucat... no odkedy som ochorela som na svk... a ked som raz doma odpadla o dva tyzdne na to ma nechal. sice mi zachranil zivot ale nezvladol to... boji sa nejakej zodpovednosti a ani nevie co chce. casom som sa dozvedela od jeho kamosov ze o mne rozpraval ze na co mu je zena s takou chorobou, ziadna buducnost atd... myslela som ze je s tym vyrovnany... prave ked som potrebovala podporu tak sa na mna vykaslal :) nevadi, je to dokaz toho ze som silna a zvladnem to sama :)
az teraz si casom uvedomujem že to všetko cely cas na mna hral az teraz mi urcite veci zapadaju do seba a vela som pochopila... strata casu s takym clovekom, aj ked ma to obrnilo do buducna, no len sa bojim ze uz nikomu nebudem nikdy verit..
gratulujem k zlým vzťahom s najbližšími, nespomenul si manželku, či sa ani nemám pýtať? dúfam, že máš aspoň tie peniaze..dobrá pieseň každopádne
Ja neviem, prečo máte potrebu riešiť vzťahy. Najsamprv treba riešiť prachy a nie vzťahy. Keď nie sú love, tak nie je love:-)
Lepšie je dvom vykŕmeným hrdličkám ako dvom hladným hrdličkám. Ja mám niekedy pocit, že ľudia sa ženú do vzťahov, lebo nemajú nič lepšie na starosti. Nuda, že?
Viete aký by bol pre Vás svet krásny, keby že ste sami? Žiadne keci, kde si bol, koľko si vypil, koľko si minul a podobne. To je ako na Gestappe u Obersturmbahnführera:-)))
Len bez ženy môže byť život blažený:-)
Môj syn si myslí, že ma môže citovo vydierať - ha ha. Nemá záujem, kašlem aj na neho. Nemám čas na pizzoviny. Nech si všetci trhnú nohou. A svojho otca mám tak rád, že keď sa s ním stretnem, tak uvidí... Ja mu dám, že ctiť si ho. Je.em ho do ucha, kreténa nevychovaného. A že ja som blázon. Však to im všetkým je.e na gebuľu a nie mne.
Príde muž domov a nachytá svoju ženu so susedom. Takmer bez emócií sa postaví k zárubni a povie mu len toľko: Pišta, Pišťa, ja MUSÍM, ale tebe sa čudujem:-)))
Príde muž domov a nachytá svoju ženu s poštárom ako tam poštár stál s rozopnutými nohavicami. Poštár uvidel, že jej prišiel muž domov, tak hneď spustil na jeho ženu: pani, ešte raz Vám opakujem!!! Ak sa mi tu nepodpíšete a nepreberiete zásielku, tak Vám omočím ten Váš koberec!!!:-)))
A najmudrejsi muz z mudrych je radsej bez zeny
Pokial muz svoju zenu nepomiluje, urobi to niekto iny. Pokial ju nepohladi, nevidi, aka je uzasna a krasna, vsimne si to niekto iny. Potom muz zisti, co vlastne mal a chce, no uz to bude mat niekto iny. Muzi su velmi sutazivi, chcu to, co im ini muzi budu zavidiet. Mudry muz nepotrebuje postoj inych muzov k svojej zene, lebo mudry muz vie, ze ma doma poklad, o ktory sa stara, pretoze ho nechce stratit a nasiel ho skor nez ini. Videl vo svojej zene to, co v nej nevideli ini.
