Cenu za umelecký dojem u mňa získava príspevok od Lombardo1981 23.10.2015 16:48, z témy Chcem byť anorektičkou.
S poruchou som zažila veľa, stretla som veľa báb (i nejakých tých chlapov) s poruchou, veľa som o poruche prečítala...
A jedno viem isto. Že už, ty či ja, nikdy nebudeme zdravé. Pretože abstinencia nie je skutočné zdravie. Je to stav, kedy si svoju závislosť dostala pod kontrolu. Ale tá nad tvojou hlavou stále krúži ako hladný sup. Neprestajne striehne na zlyhanie, aby sa opäť mohla zakoreniť a víťazoslávne sa ti opäť zasmiať do tváre.
Závislosť je ako tvár, ktorá ťa neustále sleduje, ktorá vidí všetko, ktorá sa škodoradostne smeje, keď padáš. Je to tvár vo tvojom vnútri, ktorá bedlivo počúva každé tvoje slovo, ktorá ukazuje na každé tvoje zakopnutie, ktorá ti chyby pripomína. Je ako víchrica nikdy nekončiacich myšlienok. A ak tej tvári dovolíš, aby opäť nad tebou prebrala kontrolu, uvidíš len ju. Ona bude dávať zmysel tvojmu životu, ona bude riadiť jeho chod. Vtedy znovu pocítiš padanie na dno, tlkot svojho srdca v mrazivej noci. Stratíš sa v samej sebe. Budeš sa chcieť dotknúť svetla, lež tvár ti bude šepkať do ucha: Ja som láska! Ja bolesť! Ja som srdce! Som to, čo potrebuješ!
Toto je závislosť. A abstinencia je len to, že sa svoju tvár naučila ignorovať. No ona neodišla. Stále ťa sleduje a vyčkáva...
www.zdravie.sk