Život je dar?

Veď som ti to napísala..že prečo je prečo..a ty si to zrekapituloval. Len jedno ešte..ty skôr píšeš o zabezpečení šťastnej existencie, ale nie šťastného života. Pokiaľ by si teda videl rozdiel v týchto dvoch pojmoch. :o) Vieš, Prcátko, rada je jedna vec..a aj stotožnenie sa s ňou, pochopenie..ale proti tomu stojí to obrovské nepochopenie, ktoré bolo predtým..a tak sa x krát stane, že aj keď pochopíš, stiahne ťa to zase dolu. Len opakovaním dokola toho, čo funguje, čo si pochopil..sa to zosilní a už nespadneš. Chápeme sa, predpokladám. :o)

No dobre...beriem, návody sa nemusia nasledovať a každá bytosť má vlastný rozum, vlastné myšlienky a vlastnú cestu a tým aj vlastný osud... ale aj tak Anjelik*, nemáš pocit, že nie všetci to pochopenie o akom tu píšeš dosiahnu? Vieš presne tak ako aj iní, ktorí sem píšu, že to nefunguje podľa tej tvojej príručky a tak, ako to prezentuješ. Prečo?

No pretože sme rozdielni a nie všetci si zvolili ,,používať kosačku bez návodu,, a nie všetkým je kosačka na osoh a radšej zvolia starú osvedčenú kosu.

Máš pravdu, z tvojho pohľadu ju máš a veľa ľudí bude zdieľať to, čo si tu práve napísala ale nepríde ti divné, že téma je o deťoch a o živote a dostaneme sa ku kosačkám??? :D :D :D

.....ale zasmej sa trošku :D

Je v prvom rade na rozhodnutí rodičov či nás splodia alebo nie! Alebo máš pocit, že ako spermia som sa mal radšej otočiť? :D Vieš nie každému je do vienka dané a nie každý má predpoklady na to stať sa silným človekom a posunúť sa o ten milimeter a odchýliť sa od stereotypu iných životov. Dôležitý je len jeden okamih a to je tu a teraz! Nevyseriem sa s prepáčením na minulosť, nevyseriem sa na to, že nejaká bytosť bude na mňa v budúcnosti nadávať či to bude mať ťažké?! Ja žijem tu a teraz a je pre mňa dôležité to, ako sa cítim teraz.

Prečo je toľko nešťastných a osamelých ľudí, prečo toľko ľudí pácha samovraždy, prečo toľko ľudí kráča s davom a číta tie návody na kosačky??? Sú slabí??? A možno áno, ale chceli byť takými? Čo ak to nešťastie nemuseli prežiť teraz a ak by sa neboli narodili, tak ho nezažívajú? Viem utópia ale aj tak. ,,Čo by bolo, keby,,???

Prečo sa ľudia potom neriadia tým, čo tu píšeš? Je nás na svete čoraz viac a aj napriek tomu sa ľudstvo od seba vzďaľuje. Strieľame sa, ubližujeme si, páchame samovraždy... Naozaj si myslíš, že niekto kto sa narodí s nevyliečiteľnou chorobou sa narodiť chcel? Sú deti, veľmi malé deti, ktoré si želajú len jediné a to umrieť. Zdá sa ti to ako dostatočný stupeň pochopenia?

Svet je krásny, milujem deti a jedného dňa určite ak sa mi to podarí tak urobím toto sebecké rozhodnutie, ale musím si byť 100% istý, že ten tvor, ktorý sa narodí bude šťastný a bude tu chcieť byť. A ja osobne mu to nebudem vedieť zabezpečiť...Preto najskôr nikdy deti mať nebudem. Ale uvidíme...

Kľúčové slovo v prvej vete bolo- žiť. Ako odpoveď na otázku, prečo som sa narodil. :o)

K tomu ostatnému..vy si chlapci asi vývoj predstavujete tak, že jeden život, som prvok, druhý dážďovka, tretí slon, štvrtý človek, piaty boh. :o) Ono je to ale asi trochu zložitejšie a tak, čo keď milióny rokov a stále iba človek? Koľko nakkt životov treba prežiť, aby jeden pochopil, že chyba naozaj nie je vo vysielači, ale v prijímači? Koľkokrát sa treba narodiť v cigánskej osade, pokiaľ sa aj tam ..a práve vďaka tomu, čo som napísala a to je myslenie, jeden preberie a posunie sa o milimeter inam? Je darom práve to, že sme každý iný a tak si máme čo povedať a čo poskytnúť navzájom..radu. či už vás to vytočilo, či prinútilo sadnúť a písať..udialo sa, že ste sa zamysleli. To je podmienka vývoja...myslenie a to pochopenie, to ja tá chýbajúca láska, Miško. :o)

Prcátko, tebe som odpovedala už toľkokrát, že mať za každú odpoveď ružu, tak sa Šípková Ruženka môže hanbiť...ani osobnosť nemusí byť prekážkou myslenia, .inak, ako máš v osobnosti uložené. Nemusíš byť jej otrokom, môžeš ju ovládnuť pochopením..že tie návody sú len návody..a ako také sa nemusia nasledovať. Alebo nedokážeš sprevádzkovať kosačku, trebárs, bez manuálu? :o)

Blbosťl: "Podmienkou vývoja bytosti je to, aby žila a bola schopná vnímať, premýšľať, vytvárať spomienky. Učiť sa, ako žiť sama, aj v spoločnosti. "

Kde máš lásku?

"Zhadzovať vinu na rodičov, spoločnosť...aj to je cesta. Ale nie cesta vývoja, ale stagnácie.

Skus nedať dieťatu najavo lásku, skus ho nikdy nepohladiť atď, uvidíš čo z neho vyrastie.

Preto ak nejaký rodič toto svojmu dieťaťu nedával najavo má plné právo na nich zhadzovať vinu, lebo ten človek to na svoj vývoj potreboval a oni mu to nedali.

Že sa nemá sťažovať/hádzať na nich vinu, ale žiť ďalej, atď atď povieš?

To čo mu nedali najavo keď bol malý pri jeho vývoji kedy to najviac potreboval, nech sa potom nečuduju že ten človek potom je taký aký je.

Mesačný princ suhlas,"V tomto svete má zabezpečené a optimálne podmienky len 10% populácie" Ostatný su podľa nich lenivý atď atď nevysvetlíš

,,Ak v živote nechápeme, trpíme, trápime sa...je to len a len náš problém a naše vlastné nepochopenie.,,

poprosím vysvetliť túto vetu.

Rodíme sa nezasiahnutými, bez čohokoľvek a dokonca nevieme ani rozprávať... Väčšina našich vlastností, či už inteligenčných alebo iných zručností či povahových čŕt je nám daná geneticky. Ďalšie návody získame z okolia a prostredia v ktorom vyrastáme...

Je to len náš problém??? Naozaj?

Anjelik* - prvá veta ,,Aby sa čokoľvek vyvíjalo, musí mať zabezpečené podmienky,,

hovorí za všetko :)

V tomto svete má zabezpečené a optimálne podmienky len 10% populácie, takže nové bytosti nemajú väčšiu šancu....

preto som to napísal.

Aby sa čokoľvek vyvíjalo, musí mať zabezpečené podmienky. Podmienkou vývoja bytosti je to, aby žila a bola schopná vnímať, premýšľať, vytvárať spomienky. Učiť sa, ako žiť sama, aj v spoločnosti. To je dôvodom, prečo sa rodíme. Aby sme sa vyvvíjali, od najjednoduchších až po najdokonalejšie bytosti. Ak v živote nechápeme, trpíme, trápime sa...je to len a len náš problém a naše vlastné nepochopenie. Zhadzovať vinu na rodičov, spoločnosť...aj to je cesta. Ale nie cesta vývoja, ale stagnácie. :o)

Ak je možnosť, rodiť sa násilím, musí byť aj možnosť rodiť sa dobrovoľne a vedome. Ale aj k tomu sa treba *dovyvíjať*, napr. ;o)

Priviesť na svet dieťa je jedným z najsebeckejších počinov ľudskej bytosti. Je to ako keby ste páchali násilie...ten jedinec naozaj nemá na výber a naozaj je to od vás rodičov veľmi sebecké a kruté ak sa v tomto svete napriek jeho nedobrovoľnému bytiu cíti toto dieťa smutné!

Ak už chcete na tento svet priviesť dieťa tak premýšľajte či je to naozaj to, čo je pre toho nového človeka naj a či tu dokáže fungovať s tými návodmi, ktoré mu dáte a stým, čo ho naučí spoločnosť...

Ja to vidím takto

Nemozes tvrdit, ze si sa narodit nechcel kedze tvoje vedomie pred pocatim este neexistovalo, takze si na toto nemohol mat nazor.

A ked sa nad tym tak zamyslis, myslis, ze ma zmysel sa tymto zaoberat a lutovat sa? Ano, samozrejme, clovek ma pocit, ze tu nechce byt ked ho tu nic netesi, sama mam velakrat ten pocit ale ked sa zamyslis nad moznostami, co ti zostava: "zabit sa?!" - "nie, to nechcem predsa urobit, aj by som chcel zit ale..." - Ale?! Ale preco to teda nezmenim ked viem, ze takto ako zijem nie som stastny?! Preco nevyskusam nieco ine, nove? Hladaj, skusaj nove veci... Mas nespocetne vela moznosti, staci si len vybrat. Vzdy mas moznost vyberu.

Zamysli sa nad tym.

Nazdar burnedout

Jednoduho povedane : citis sa zle. A to nikto nas nechce, vsetci ked sa citime dobre chceme aby ta chvila trvala vecne, podobne ked sa citime zle nechceme tak zit.

Ak mozem, lajicky povedane : vykonavas nieco zvonku, si pod tlakom "okolností". (Napríklad musis chodit do skoly, musis jest, musis hento, musis tamto at atd atd .... a v podstate TY si tym potlaceny (lajicky povedane : tvoj zivot niekto nici).

Moze to robit naschvál (robi ti zle) alebo nevedomky (ani sa to neuvedomuje ze ti robi zle).

Uvediem priklad: cim dlhsie budes pod vplyvom zla (alebo len neprejavanie) tym horsie extremy v buducnosti budu prichadzat (vacsi stres, vacsia nevôľa, vačšia nenavisť atd atd).

"Riešenie" (žitie) spočíva v tvojej úprimnosti: k sebe, k životu. Zo skusenost ak mozem odporucam to povedať nahlas (ty citis dobro vovnutri, ale zvonku je potlacene, kludne aj tebou samim ... napríklad citis ze robit ja nvm co, ale zaroven vytvara niekto okolo teba (alebo aj ty sam) odpor voci zivotu:

Napríklad citis ze chces ist ja nvm vonku sa zabavit - a namiesto toho aby si bol uprimny k sebe "uz sa tu nudim, chcem aby zivot bol super, chcem byt jednoducho STASTNY ! casto argumentujeme proti sebe samotnym - to je tazke, na to treba viac casu, na to treba viac skusenosti, na to treba viac znamosti, na to treba viac vedomosti, na to treba viac rokov, na to treba menej rokov atd atd atd je to odpor.

Cim je odpor vacsi, tym vacsi extrem v buducnosti nastane. A naopak, cim je clovek viac prejavovacny (tj. prejavuje co citi) tym sa skor vrati ku statiu :_)

Poviem to troska zlozitejsie : mame zadefinovane velmi male ja. V skutocnosti tu je vsade len Zivot samotny. Preto ked napr. zivot chce aby si isiel von sa zabavit, a ty teraz proti Nemu argumnetujes svojim ja (svojimi vedomostami, skusenostami, prosto vsetkymi argumentami - potlacas stastie).

Co nazyvame sloboda, je vlastne uprimne prejavovanie pocitov :_) Ako zaciatok je to urcite "citim sa zle!" "chcem sa citit dobre".... (pre lahkost, su to akoby 3 urovne - prva uroven je prejavovacna, slobodna - tj. som stastny, prejavujem svoje stastie a zaroven ho branim aby som bol stastny ... druha uroven je taka sochova, ludia su ako kamene - nic nepovieme, nic nespravime, nic nechceme .... a tretia uroven je ta zla, ked sme uz dlho potlacany a dochaza k nenavisti - to je extrem.)

Napríklad si na to velmi dobre, lebo si kvazy na urovni 2, cize este si nevosiel do toho extremu, co je z mojej skusenosti mozes byt velmi velmi velmi rad, pretoze lahko sa vchadza, tazsie sa z nej vracia.

Prejavuj sa, prejavuj, prejavuj, co citis, co si myslis- namiesto aby si len pocuva myslienky v hlave, povedz ich nahlas. Namiesto aby si len citil pocity, povedz ich nahlas. Prejav podnety ktore vnimas.

(ak ten podnet nikomu neublizuje, jedna sa o odpor nas samotných ... napr. chcem ist von - je vela hodin, je malo hodin, je tam vela ludi, je tam malo ludi - to vsetko je odpor voci niecomu, co nikomu neublizuje (ist von).

Ak mozem, mozes to zacat robit postupne, napríklad si napis na papier co chces, napis si to do dennika, hovor o tom potichu, ber to tak zvolna, skus spravit len jeden krok a uvidis ako sa budes citit :_) Je totizto jeden clovek ktorého nikdy v zivote neoklamame - sme to my samotny :_)

Vela stastia a radosti a zabavy a úspechov a vsetko co si len prajes burnedout :_)