Život je dar?

Burnout - úplne ti rozumiem....Máš pravdu vo všetkom, čo hovoríš....

Anjelik - napísal/a si strašnú kravinu - "ak si sa narodil rovnako slabej bytosti ako si ty sám..." Ako môžeš hodnotiť aký je Burnout? Ako môžeš povedať, že je slabý? Nič o jeho živote nevieš! Ľudia, ktorí sa narodia hovädám a nie rodičom, musia byť sakra silní, aby to prežili! Nevieš si ani len predstaviť s čím musia bojovať rôzne týrané či zneužívané, či nechcené deti v dospelosti ....Burnout má právo cítiť pocity, ktoré cíti a vyjadriť ich a sú pravdivé, do posledku....
Ale je tu jedna vec - je to tá známa fráza s pohárom : je v ňom dopoly voda a my ho môžeme vidieť poloprázdny i poloplný, a každý z bás má pravdu....Hovorí sa, že všetko je vibrácia, a aj keď je tu zlo a my si vyberieme sústrediť sa na dobré veci, posilňujeme túto vibráciu dobra ako individuálna bytosť vo vesmíre...Niekomu to môže stačiť na to, aby sa snažil myslieť pozitívne, niekomu i to môže prísť nezmyselné....Otázka znie, aké máme možnosti....môžme to tu zabaliť, lebo svet funguje ako funguje, ale je aj možnosť prebrať zodpovednosť za svoje myšlienky a pocity, meditovať niekde v tichu a pokoji na to, čo chcem, aby bolo....V Chicagu robili pokus - viacero ľudí sa dohodlo, že bude meditovať v určitý čas za pokoj v meste. V ten deň bola štatisticky zaznamenaná najnižšia kriminalita. Ak koncentrované myšlienky majú takúto moc, ako to môžem využiť pre seba? Burnout - prijmi svoj hnev, svoju frustráciu i smútok - sú pravdivé a máš na ne právo, na všetko, čo cítiš....A potom skús každý deň vidieť aspoň jednu vec, ktorá ti urobí radosť, prípadne si ju zapíš.....Mal by si sa začať cítiť lepšie. Skús, keď máš silu a náladu vizualizovať si svet, ktorý pre seba chceš a preciťuj to do detailov.....Odhoď tv, noviny, rádio...je tam kopec negatívného svinstva, ktoré vytvára niekto iný a nemusíš to nechať vstupovať do svojho sveta....Predstav si bezdomovca, ktorému si pomohol, ako ho stretneš o rok a je zdravý, šťastný a dobre situovaný....Toto isté si môžeme predstavovať o chorých ľuďoch...Všetka tá energia má silu....Prajem ti z celého srdca, aby si našiel vlastné šťastie.

onemillion..ja nikomu nezávidím, mám priateľov na Svk, alebo skôr známych, lebo už nie sme moc v kontakte. Darí sa im a ja im to prajem. Takisto som bojoval, lenže nedarilo sa mi tak ako im, pretože moje sebavedomie a psychika boli úplne v prdeli. Bojujem stále a to, že tu sa prídem vysťažovať, neznamená, že v skutočnosti len sedím doma a plačem do vankúša.
A ten hnev, čo som spomínal, mám všeobecne na spoločnosť. Napríklad idem v meste po ulici a každých sto metrov sedí bezdomovec na zemi. Vonku fujačí, prší, zima ako v ruskom filme. (Mal som pri sebe len nejakú tyčinku, tak aspoň tou som pomohol.) A ľudia odchádzajúci z práce v nablýskaných oblekoch, či vychádzajúci z obchodného centra držiac tašky s oblečením John Lewis, ich len prekračovali. Z milióna ľudí, čo tade prejde, sa zastaví pri nich fakt len pár.
Zahľadení do svojich smartphonov, spamujúc sociálne siete bulšitmi sa ponáhľajú bohviekam. Samozrejme, keď sa na fb objaví pekný citát alebo video o ľudskosti, zdieľajú, dávajú liky. Pózeri.
A je toho viac, čo ma serie, ale to by bolo na román.
Len som tým chcel povedať, že nie som zahľadený len do seba, nie sú to len moje problémy, kvôli ktorým cítim hnev. Alebo dezilúziu?

Mesačný princ
Absolútne s tebou súhlasím. Najmä s tými hodnotami. Vidím to napríklad v práci. Ľudia bez morálky sa dostanú všade veľmi rýchlo. Tiež si myslím, že život nie je dar, je to boj.

Kýčera
Vôbec som nenapísal, že ja som ten zdravý a vy všetci chorí, tak láskavo neprekrúcaj. Ale kľudne sa vyventiluj. Ja znesiem, ja som zvyknutý...;)

anjelik*
Len v skratke. Nie je to len o otcovi. Bolo tam ešte veľa iných aspektov, čo ma ovplyvnili.
A vieš čo? Nechce sa mi už tu o tom baviť...áno máš pravdu, sám som si to dojebal v minulosti...

Burnie, ja osobne som ti vysvetlila, prečo je život chápaný ako dar. Je to dar tvojich rodičov pre teba, ako bytosti, aby si spravil krok vo svojom vývoji. Ak si ale nemal *šťastie* a narodil si sa rovnako slabučkej bytosti ako si ty sám, tak sa ti dialo to, čo sa ti dialo. Násilie, nepochopenie, útlak. Mohol by si sa trebárs aj zamyslieť a možno..ozaj len možno, by ti docvaklo, že teda ok, stalo sa, nebolo to dobré, ale nedovolím tomu zlému, aby ma odstavilo od šance prežiť život tak, ako ja chcem. Píšeš, že si plný hnevu. Ja tvrdím, že si plný zbytočného hnevu. Pretože sa hneváš na niekoho, kto je taký istý slabý ako ty. Na to právo nemáš. Pretože to nemá žiadny zmysel. Hnevom sa nikdy nič nevyriešilo. Mohol by si obrátiť list a začať znovu. Tú silu ale v sebe nenájdeš, ak ju nevytvoríš. Tým, že sa vzdáš starých dobrých myšlienok na to, čo bolo a začneš tvoriť to, čo chceš, aby bolo. Čítala som, v druhej téme, že chceš spáchať samovraždu, s niekym. Oki, veď v pohode. Ale. Tak ako tu sedím, tak je absolútne isté, že sa zrodíš znovu a v horšom svete. V takom, v ktorom si ťa vyberie presne taká istá bytosť, akou si ty..vývojovo, myšlienkovo. Tak nazri do svojho vnútra...chceš mať takú mamu a takého otca, ako si ty sám? Depresívnu, zhnusenú, slabú, nenávidiacu všetko a každého? Neni náhoda, že si mal takého otca. Ty sám si si ho vybral..nevedome, ale je to tvoje dielo. Tak sa zobuď konečne a sprav niečo rozumnejšie pre svoju budúcnosť. Dojebal si to už dosť v minulosti...tu máš výsledok. Svoju prítomnosť. :o)
Ten východ slnka je krásny, aj tá jeseň, aj ľudia...Len nie pre niekoho, kto na svet nazerá slepými očami hnevu, nenávisti, sebaľutovania a bolesti.
Život ti šťastie, lásku, radosť neprinesie, lebo ty sám si život..preto tvoj život je bolesť, zúfalstvo..lebo to tvoríš svojimi myšlienkami. Život = myšlienky, spomienky, predstavy, city, vášne, emócie, nálady. Smrť = telo, dom, cesta, hrad, peniaze. Vždy život vládne smrti, vždy myšlienky rozhodnú. Aký ten život je a bude. Aj tvoj. :o)

Burntout, Ty syndróm vyhorenia, čo sa nám tu snažiť povedať? Že Ty si zdravý a na tento syndróm sa dávajú lieky? Máš absolútnu pravdu, TY si zdravý a chorí sme všetci tí, kt. sa Ťa pokúšali dostať z tohto stavu, kt. Ti darovali svoj čas a energiu! Tebe sa chlapče pomôcť nedá, Ty žiadnu pomoc nepotrebuješ, Ty potrebuješ len POĽUTOVAŤ! Budeš neustále skákať po žeravých uhlíkoch, rozhadzovať ich na všetky strany a sťažovať sa, aký máš ťažký život! Chudáčik jeden! Nikto Ťa nemiluje, nikto Ťa nemá rád, nikto Ti nerozumie, všetci Ti len ubližujú,Ty chudáčik Kalimero! Už Ti je lepšie? Nevieš, nerozumieš, nechápeš, nerozmýšľaš, dookola opakuješ rovnaké chyby a nie a nie sa z nich poučiť. Sedíš v base, že nevidíš SLNKO? Lekára treba urýchlene VYMENIŤ, zdá sa, že nepostrehol zmenu v Tvojom správaní ak nezbadal, že to nie je tento syndróm, ani depresia, ale vážna psychiatrická diagnóza! Nutne potrebuješ hospitalizáciu, a to na dlhšiu dobu v jednom z takýchto hotelov!

burntout - pekne si to napísal len vieš v čom je problém?

Si bohatý? Očividne nie ak chodíš do práce a prežívaš. Tak vidíš a všetko je to pritom také jednoduché.

Peniaze dávajú možnosti a kto ich v dnešnom svete nemá, tak jednoducho nemá ani tie možnosti. Zbytočne budeš žiť na tomto svete v mene dobra, pomáhať ľuďom alebo žiť podľa najvyšších hodnôt, ktorým ťa naučili rodičia... v tomto svete platia iné pravidlá a hlavne ak si v ,,civilizovanej,, krajine :)

Niekedy mám pocit, že je to všetko zbytočné, pretože ak nemáš možnosti, tak sa len narodíš, prežiješ určitú časť života a opäť umrieš bez toho, aby sa niečo stalo. Aj tak je tu 3 svetová vojna, tak už nemáme veľa času :D

Napísal si to veľmi dobre. Žiadne východy slnka či pohľad na modrú oblohu ti nezaručí šťastie. Pretože dívať sa na modrú oblohu sám a dívať sa na ňu spoločne s niekým je rozdiel. Predstav si, že máš úspešnú firmu, niekomu si pomohol a pomáhaš (charita), máš priateľov, známych, rodinu, deti a všetko je perfektné....No a na druhej strane si predstav protipól k tomuto... Komu sa bude lepšie dívať na slnko? Je možné, že ako ten úspešný človek si ho ani nevšimneš, lebo budeš riešiť iné povinnosti a budeš ho brať ako samozrejmosť. A na druhej strane ako ten chudobný sa budeš modliť, aby už nikdy nevyšlo a aby sa tvoj život (prežívanie) radšej skončilo.

Ja s tebou súhlasím - darom môžu byť ponožky, lebo vieme načo sú určené a vieme, že nám v nich bude teplo, zmrzlina, lebo vieme, že je sladká a dobrá, hodinky, lebo nám ukážu čas ale prečo život???

Veď je to len mačka vo vreci a nikdy nevieme ktorým smerom sa bude uberať :)

Ak nám život nezabezpečí šťastie, zdravie, lásku...tak načo ho žiť??? Je to úplne nepraktické a zbytočné. Len odoberáme iným, ktorí majú tie možnosti ako finančné prostriedky, tak kyslík...a všetky zdroje spojené s naším fungovaním.

ale to je nadlho a nechce sa mi to tu rozpisovať, ešte mám prácu :D

tiež som mala podobne myšlienky a strašne mi pomohla viera a modlenie sa. Ked som zmenila svoj prístup k životu začala som sa cítit oveľa lepšie. Dovtedy som bola hlúpa neprebudená žena ktorá všetko a všetkých obviňovala zo svojho nešťastia rodinu, priatelov, boha ,osud a nevidela svoje chyby. Nechcela som si priznať že zlého partnera som si vybrala ja obvinovala som osud boha skrátka všetko naokolo že by sa mi mohlo viac dariť bola tiež moja chyba len som sa sťažovala a nebojovala som o to .Závidela som ľudom ich šťastie popritom ak by som aj ja bojovala ako oni mala by som tiež pekný život. Bola som velmi hlúpa viem. Život je krásny to len my ľudia si stále kladieme nejaké podmienky a stále si robíme sami prekážky ku šťastiu.. popritom naozaj máme byť začo vdačný..

Kýčera
Nič ma tu nenakoplo, ani nič nezaučínkovalo. Len som napísal, ako sa veci majú.
Už som spomínal, že veci ako, že "ráno vyjde slnko a ešte mu aj poďakovať a podobné veci na mňa nezaberajú". Nebudem sa do toho siliť, keď mi to je smiešne (teraz sa nechcem nikoho dotknúť. Len môj názor). A navyše, slnko som už nevidel ani nepamätám. Žijem v krajine, kde ho moc nie je. Proste chcem povedať, že keď človeku niečo chýba, keď ho ťaží niečo na hrudi, ťažko nájde radosť v maličkostiach.
Mám v seba veľa hnevu, pocitu nespravodlivosti voči mne, ale i voči tomu, aký je svet samozrejme.
Keď mi niekto dáva celý život najavo, že stojím za hovno, keď som celý život prežil viac v bolesti, ako sa mám teraz tešiť zo života? Akože nemám vypínač na zmenu!
Ešte chorého tu zo mňa urobte.

A stále tu píšete, že život je dar, ale ešte nikto tu nedal poriadny dôvod, že prečo? Príde mi to len ako otrepaná prázdna fráza.
No veru žil som nadarmo a aj žijem. Či sa mi to páči alebo nie, musím pracovať, aby som mal peniaze aspoň na "prežívanie". A kruh sa uzatvára..

Cliattsi absolútne nesúhlasím s tvojou teóriou s obrazom a ani podobnými, že každý tu je z nejakého dôvodu.
A ty si taký experiment skúsil?

Cliattsi, celý čas som na Teba myslela, chcela, aby si sa tu tiež objavil a podarilo sa...Robíš úžasné pokroky, na pochvalu si zvykaj, patrí Ti ... Veľmi pekne si to napísal...

burnedout Detaily 11.22.2015 14:15:11

Niektorí ľudia vehementne tvrdia, že život je dar. Ale prečo by mal byť? Ja som na tento svet nechcel a myslím, že ani jeden z rodičov moc nechcel. Aspoň som si pripadal ako príťaž celý život.

....toto isté som si myslel ja, mal som depresiu, ale rozhodol som sa s tým skoncovať. BVedel som, že keď chcem žiť, tak musím zmeniť prístup k životu. Celé rti to tu nebudem rozpisovať ale v kretke. Predstav si, že všetci ľudia, čo sme tu na zemi sme ako jeden OBRAZ. Tento obraz je tvorený viacerými časťami, ktoré do seba zapadajú. Obraz je tvorený jednotlivými PUZZLE DIELMI. KAŽDÝ JEDEN DIEL TVORÍ SÚČASŤ TOHOTO OBRAZU. A každý jeden z nás vlastne tvorí tento svet. Čiže každý jeden z nás je dôležitý, aj keď si to nikto z nás nemusí plne uvedomovať. A celé je to o tom, čo povedala Kýčera:
ŽIVOT je DAR ... a ŽI HO tak, ako len najlepšie vieš, aby si si pred jeho koncom mohol povedať - NEŽIL SOM NADARMO!!!
Ja som to takto už dávno pochopil a snažím sa k tomu aj takto pristupovať. Snaž sa ten život pochopiť. Snaž sa byť viac jeho súčasťou. Ak si myslíš, že sa o tvoj problém nikto nebude zaujímať, vyskúšaj tento experiment: Choď do nejakého mesta, kde ťa nikto nebude poznať a opýtaj sa človeka, ktorého si vyberieš: Dobrý deň, chcel by som sa vás opýtať, jednu vec, zajímalo by ma čo by ste mi poradili na tom aby som bol šťastnejší? ....on sa na teba zarazene pozrie a potom po chvíli pokračuj.. Viete mám depresiu a nič ma naozaj nebaví, tak som sa rozhodol osloviť cudzieho človeka, čo by mi poradil, lebo predpokladám, že nie ste ne tom ako ja a možno by ste mi poradili, ako sa dá lepšie žiť na tomto svete.
A uvidíš, že kopec ľudí bude mať záujem ti pomôcť. Nie sme takí "nedotknuteľní a rezervovaní, ako vypadáme. Sám to zistíš, keď budeš otvorene a úprimne komunikovať s ľuďmi, ale nerob na nich žiaden nátlak.

Inak depresiu riešime tu:
www.zdravie.sk

Ak sa budeš neustále sťažovať na život potom ti život dá naozajstný dôvod na hnev. Musím sa priznať že ja som toho pravým príkladom. Až ked som mala jedno moje obdobie zdravotné problémy a musela som všetko zmeniť urobiť v živote totálny obrat odložiť svoje sny bokom tak vtedy som si uvedomila začo som ochorela. Tiež som bola taká že som stále frflala na všetko ach jaj keby som bola vtedy vdačná a iná .Žial bohu niekedy musíme spadnúť až na dno aby sme pochopili že máme vlastne pekný život ktorý stojí zato. Len ľudia majú tendenciu radšej sa sťažovať a neznášať než naozaj popracovať na tom čo ich trápi. Ak ťa niečo trápi alebo hnevá nedus to v sebe pokús sa to vyriešiť pozri sa okolo seba a pozeraj na tie úžasné veci za ktoré môžeš byť vdačný a ver že ich nieje málo.