Život je dar?

Mňa ako malého napríklad bavila strašne hudba, počuvať ju atď, keď som bol trošku starší skušal som mixovať a aj niečo zložiť.

Celkom mi to išlo na to aký som bol špunt no potom prišli udalosti koli ktorým som sa na to vybodol, dnes som už moc starý sa naučiť hrať naozaj dobre na nejakých hudobných nástrojoch, čo mi hovorili učitelia, tak že to trvá tak 5 až 8 rokov.

Teba nemusí baviť hranie na hud.nástrojoch, ale niečo iné hľadaj.

Min. 1 vec jediná vec ťa baviť, ak nie tak is ju ešte nenašiel.

A možno ťa vážne nič nemusí baviť, pretože z mojej strany ma hudba baví pretože vo mne vyvoláva euforický pocit, možno ako keby som bol na drogách (aj keď neviem, lebo drogy som ešte neužil), bez toho pocitu, by ma tiež nič nebavilo. A riešil by som to s niekym.

Buď s ľuďmi, s niekým kto by ťa mal rád atď atď.

Potrebuješ radu od psychiatra? A akú? Čo od neho očakávaš okrem liekov?

Nuž asi nie si práve učebnicový príklad psychoša, tak s tebou ujo skúša rôzne praktiky. Možno ho to dosť vyčerpáva..a TY sám s tým nerobíš nič. Či? Len si to označíš za povrchné, zbytočné. Tak vymysli niečo nové, čo sa TEBE páči bez ohladu na iných..

Robiť to, čo ma bavilo, keď som bol malý? Akože sa mám začať hrať s legom? Flákať sa bezcieľne po vonku?

Neviem, či som to zle pochopil, ale ako sa dá z počúvania hudby spraviť pracovná kariéra?

Chodím k psychiatrovi, ale je to márne. Proste nemá pre mňa žiadnu radu. Raz povie tak, raz inak. Príde mi to celé také povrchné. Len zobrať prachy a "ďaľší prosím". Chodím tam len kvôli liekom, bez nich by som neprežil.

jednazmnohychnasvet...ach jaj tak mi pošli mená tých vážne chorých. Potrebujú obličku? Pľúca? Srdce? Bez váhania obetujem svoje.

Aj naši politici vždy hovoria, že sú s nami a nikam sa nikdy nepohneme...Stále je to tu rovnaké :D

ach jaj autor autor vieš ty vôbec koľko ľudí by s tebou možno menilo koľko ľudí niekde tam vonku je vážne chorých a dali by čokoľvek zato žiť normálny život? ja som tiež na všetko nadávala dokiaľ som nepadla na hubu.doslova. prišla som pre manžela o peniaze i zdravie. až potom som si uvedomila aká som bola sprostá že som sa len neustále stažovala na život že som si nevážila každý deň ktorý som prežila v zdraví a šťastí bez problémov že som stále videla len tie nedostatky a nedokonalosti.. a vtedy mi hrozne pomohla aj neustále pomáha viera v boha.... pretože až ked človek naozaj padne na hubu v živote jedine jeho viera ho môže zachrániť pomôcť mu postaviť sa na nohy.. my len pre naše ego stále niesme spokojný stále sa porovnávame stále niečo riešime niekam sa ponáhlame a zabúdame na vdačnosť a boha ktorý je stále s nami.

Odporučam ti vyskušať robiť niečo čo ťa bavilo robiť keď si bol malý chlapec (ak ťa niečo vtedy bavilo) malo by ťa to bavit aje teraz.

Aj keby to malo byť len počuvanie hudby do ktorej by si bol uplne mimo dá sa tam spraviť pracovná kariera.

Ak ťa už naozaj nič nenadchýňa máš hlboku, ťažku depresiu, dá sa stým žiť, budeš mať ale pokazený život, či už v prácí, alebo hľadaním práce medziľudskými vzťahmi atď.

Výhoda stále je že si o tom dokázal napísať, poznám známeho o ktorom VŠETCI hovoria že má hlboké depresie, jeho vzťahy s okolím a spolupracovníkmi su slabé, je vačšinou ticho, nemá o čom hovoriť atď, chudý ako palička, stagnuje na jednom mieste.

Každý mu hovorí nech, so sebou niečo robí, on na to len odpovie: "Nič mi není, daj mi pokoj."

Toľko ľudí sa mu snažilo vo všetkých smeroch pomocť, on každu jednu odmietol so slovami že "pomoc nepotrebuje veď nič mu není"

Hovorím rob so sebou niečo kým sa dá, psycholog, terapeut hocičo.

Lebo spadneš do takej priepasti že sa z nej už nevyšplháš ani s pomocou ostatných.

Ja nevidím zmysel v žiadnych aktivitách. Všetko mi príde úplne zbytočné, nudné, unavujúce.

Sice som sa nenarodila dobrovolne :) ale pre mna znamena zivot darom v zmysle vyplnania dni aktivitami, v ktorych vidim zmysel, ktore ma naplnaju.. cize zivot je nieco ako sloboda davat veciam zmysel, taz taky, raz nijaky,inokedy iny..

hlavu hore, vzdy sa nieco najde co je pekne na tomto svete len netreba vsetko vidiet negativne

Milý burnedout, prestaň sa stále na čosi vyhovárať. Vyhováranie je sebecké a nikomu nepomáha. Tebe ani iným. Každý človek má raz za čas takéto dni, kedy sa cíti horšie ako lepšie. Ide o to rozchodiť to, vstať a robiť čosi užitočné.