Anorexia - prehanadlo

A dám ešte nejaké veštenie. Zemetrasenia nehrozia. Šutre na nás isto nespadnú.
Vidím len do konca tohto roku.

Keď niekoho miluješ, tak váha nie je podstatná.
Len láska je najkrajšia.
Som rád, že moja láska ide hore, aj s váhou.
Môže mať aj 130 a budem s ňou.
Neviem, čo vy tu riešite, okrem toho je ANOREXIA psychiatrické ochorenie, tak vyhľadajte liečenie.
Sending greetings,,, bella ragazza,,,

katie_K kedze si 3 mesiace doma nie je dovod cakat, ze uz budes zdrava ;) samozrejme, kazdemu to moze trvat iny cas, ale 3 mesiace je naozaj prilis malo. Mne to trvalo tie dva roky po poslednej hosp., ako som pisala. Takze kludne si poplac, zanadavaj, polutuj, ale bojuj dalej. A hlavne, ROZPRAVAJ o svojich pocitoch a o tom co ta trapi! Ja som mala poslednu krizu s jedlom par mesiacov dozadu, kedy som zrazu mala tu silnu choru potrebu schudnut, zlakla som sa jedla, ktore som zjedla a sla som zvracat. Po niekolko mesacnej abstinencii. Ale hned som vedela kolka bije a to co ma trapilo som o hodinu na to povedala danej osobe. A cuduj sa svete odvtedy som zase OK :-) uz nechcem svoje tazkosti "vypluvat" do zachodu, radsej naberiem odvahu a adresujem to narovinu tam, kam to patri. Vysledok uz potom nie je podstatny, podstatne je ze ja nemam v sebe nic co ma tazi - to bol len priklad, samozrejme som si ista, ze vies ako to myslim, ze cokolvek sposobuje tvoj problem s jedlom treba ho riesit. Ta naprava pride az potom. Ako sa vravi, treba hladat koren veci, dosledok (ppp) by si riesila zbytocne a bezvysledne.
A sice uz zachadzam inde ako bola tvoja povodna otazka k prehanadlam /na tie uz mas dufam dostatocnu vystrahu:)/, ale niekedy ma este chyti taka ta chvilka, kedy mam potrebu povedat, mozno trosku pomoct niekomu .. minimalne dodat nadej a upozornit na dosledky, ktoru su bohuzial niektore aj nenavratne :( no a potom sa tejto teme zase miekolko mesiacov nebudem venovat, lebo treba svoju hlavu zamestnavat normalnym zivotom a nie PPP - zivot s nou nie je o realite ..
A inak, liecila som sa taktiez v pezinku :-)

Anitka:To veľmi dobre poznam ako to vlastne začina cele to PPP takze viem ake to muselo vyžadovat velky boj a ze 10 rokov tak to tlieskam že si tak bojovala do konca i keď to nieje jednoducha cesta za zdravím a byt normalny človek ako ostatni no nuž vuem ake to je v nemocnici pretoze sama som tiež bola 3 krat 4 mesiace hospitalizovana a je to narocny boj bojovat s tym dalej ja to mam už 4 rok a bojujem dalej len pred tromi mesiacmi ma prepustili z nemocnice ...lenže naročne je to doma je toho vela faktorov ako mi v tom niekedy brani bojovat,veľa plaču,nedostatok sil a nevladania žit takto,vyčitiek s tym kompenzacia hladovania...a.mnoho ďalsich

Furt zabudnem zobrať to Ginko, okrem toho som takmer zabudol vypiť. To je už fakt sila.

Do me the favour. Zložte pesničku o mojej ex ix fix und fertig, ako sa na mňa chystala, ale ja som pred ňou utiekol do náručia inej ženy.
A ešte tam dajte ako pení, že ma nedostala a nezožrala ako správna samička.
Už po tretí raz si meriam svoje IQ cez on-line test, po hodinke dostanem výsledok, potom to vymažem a kvôli skleróze zabudnem, aký mám aktuálny status, asi to bude drinking and floating:-)

Lombardo: Ved práve v tom to je ta choroba ale ďakujem za postrehy a skusenosti no ale dufam ze ked som ich.mala tri teda naposeldy pred tyzdnom aj cosi tak mi uškodili?? Toho sa bojim ale odvtedy som nebrala nič už čo.mi.po nich bolo uplne zle....Tak to by bolo este horšie u mňa to by som sa este vuac zblaznila...

Mňa preženie len vtedy, ak si spomeniem na svoju ex ix fix. Bože, sorry, už musím ísť ...ť.

katie_K ja som sice necitala ostatne prispevky, ale prispejem svojou skusenostou.
PPP som mala 10 rokov, z toho som bola 2x hospitalizovana na 4 mesiace. A ano aj ja som mala obdobie, kedy som vyskusala prehanadla. Stali sa mojou zavislostou rovnako ako cela PPP - tak isto ako jedlo, hlad, zvracanie, ci prehnane cvicenie. Aj ked povodne som si myslela, ze si ich dam len ked to prezeniem s jedlom :) ale ved aj cela anorexia zacina tym ved "len" toto, a "len raz" ... nuz, ale zavislosti su pre nas ako magnet..
Neodradilo ma ani ked mi prehanadla zacali robit zle. Samozrejme, tak isto ako som si nevsimala negativny dopad na moje telo pri PPP, tak isto som prehladala to, ze mi nerobia dobre prehanadla po dlhsom case uzivania. Ved stihlost bola prednejsia.. Zastavilo ma az to ked som si dala prehanadlo naposledy v noci pred tym, ako som dostala anafylakticky sok! Nuz, vypytalo si to svoju dan za prehnane uzivanie. Uvedomila som si, ze som mohla zomriet. Pre hlupost! A tak som sa dala dobrovolne hosp. na PPP druhy kraty v zivote. A po prepusteni po 4 mes. a dalsich cca. skoro dvoch rokoch v domacej liecbe sa az teraz citim prvy krat za 10 rokov s PPP ako zdravy clovek, co sa tyka jedla. Som vdacna sama sebe za odvahu sa pobalit a ist do nemocnice, za odvahu to tam vydrzat a za to, ze som to dobojovala aj tie dalsie dva roky po prepusteni, kedy som x krat plakala s otazkou, preco som stale este chora, preco musim neustale bojovat. Ale prislo to. Som zdrava, stastna a vyrovnana. A uplne inde ako som bola predtym. Uz neriesim ziaden problem skrz jedlo.
Trosku som sa rozpisala, ale okrem dobre mienenej rady - prehanadla NIKDY! - je to zavislost, normalne fungovanie criev som si dala doporiadku az za niekolko mesiacov - mozno aj viac ako rok! a anafylakticky sok je smrtelny! Zaroven posielam mojim prispevkom aj kus energie tebe aj kazdemu kto ma PPP, lebo stoji za to sa vyliecit. Aj keby to trvalo 10 rokov ako u mna, aj tak ten vysledok stoji za tie roky boja! :-)
Ja si svoje zdravie, telo a jeho fungovanie vazim az dnes, kedy som ochorela na uplne inu chorobu.. Tych 10 rokov mi vzalo absolutne moj imunitny system, cize s touto druhou chorobou budem mat o to tazsi boj. Nuz, ale plakat uz nebudem, musim bojovat o to viac! Vazte si svoje telo a zdravie, kym ho este mate. Som mlada, mam len 26 rokov a uz mam zniceny organizmus. Telo si vsetko pamata!

PS - poznala som z nemocnice 2 dievcata, ktore uz nie su medzi nami. Nemali ani 27 rokov. Bohuzial, mame tendenciu si mysliet, ze prave nam sa to najhorsie nestane..

Práve ten strach je rizikový. Núti robiť aj také veci, ktoré by človek normálne nerobil. Tiež viem o tom svoje. Ale ako už písala gabi, tak sa z nich nechudne. Dokonca pri častom užívaní z toho len opuchneš. Budeš mať pocit, že si pribrala a ešte viac s uzavrieš v kruhu svojho strachu a jeho kompenzácií.