Neviem,co mam robit. Sme manzelia 3 mesiace a byvame v jednom dome so svokrovcami. Mame svoje poschodie a samostatny vchod. A namiesto najkrajsieho obdobia po svadbe,kedy by sme mali byt najviac zamilovani a stastni,sa stale hadame. Samozrejme potom ja placem,lebo vyzeram,ze ja som ta najhorsia. Svokra nam vzdy nieco dava..kupuje...nosi do chladnicky. Uz som jej tisickrat povedala,ze nepotrebujeme,ze ja si to urobim sama. Ale nie. Vzdy to iste dookola. Pridem z prace,otvorim chladničku, a tam plno kolacov,jogurtov,pastek a inych somarin,ktore potom vyhadzujeme,lebo dvaja tolko ani nestihneme zjest. Stazovala sa mojmu manzelovi,ze varim, a ze som jej neprisla to oznamit,a ona teraz uvarila viac porci. Stazuje sa,ze som si kupila zeleninu,ked ona ma v zahradke kopu. Stale,ked niekam idem,pozera sa z okna, a ked sa vraciam,tiez. Zijem v strasnom strese. Akoby mi stale dychala na krk, sleduje vsetko,co robim. Ona je totiz stale doma,na dochodku. Ked smE si zariadovali byvanie, vsade chodila s nami,a radila nam,co sa jej paci. Samozrejme vsetko co sa pacilo mne hned spochybnila a odmietla. A aby nevyzerala zle,zakazdym dodala ze si mame kupit,co sa nam paci. Nakoniec sme ale kupili podla jej gustu,lebo som uz nemala jednoducho silu stat v obchode tri hodiny.
Citim sa sama,ako prst. Pred svadbou som mala kopu priatelov,rodinu,... A teraz som sama,ako nikdy predtym.
Najviac mi je luto manzela... Lebo je ako medzi dvoma mlynskymi kolesami. Nechcem mu to robit este tazsie. Ale ustupovat tiez nemozem,lebo mi svokra bude skakat po hlave,kym sa neodoberie do hrobu.
Mam pocit,ze sme sa vobec nemali brat. :-(
Svokra a nase manželstvo
prva chyba ..to ze ste jej dovolili chodit s vami po obchodoch.a naco?ved vy ste si zariadovali,vlastnu domacnost nie ona.tam ste mali laskovo,ale RAZANTNE povedat nie nepojdete s nami. druha chyba..mala si si byvanie vyskusat este pred svatbou.,teraz je uz neskoro.to ze sa stazuje,ta nech.!!jednym uchom dnu druhym von. tretia chyba ta najdolezitejsia...MLADI MAJU BYVAT SAMI!!.TO hovorim z vlastnej skusenosti.radsej si zobrat uver a postupne splacat a mat tu najuzastnejsiu svokru ktora pride 2-3 krat do roka na par minut.ja na svoju nemozem povedat ani slovo.lebo ja som pani svojho domu,tak tam panuju moje pravidla.a ona ma zas svoj byt kde je ona pani domu a ja to beriem...ze beries ohlad na manzela je pekne ,ale kto berie ohlad na teba.....
Ja by som vymenila zámok na dverách + je tu xy skvelých rád = najprv sa vyzúriť a vypeniť pri kámoške, pozrieť sa na vec triezvo, čo z jej pomoci vám naozaj môže byť prínosom (ušetríte za nákupy napr., alebo ja osobne by som pomoc s varením veľmi uvítala (variť sa mi nechce a tiež to ktovieako neviem)) a tiež stanoviť nejaké hranice, že toto už je fakt drzosť v tvojich očiach a nebudeš to tolerovať ani náhodou. Len najprv prosím ťa naozaj vypusti paru, lebo zúrivá toho veľa dobrého neurobíš.
Mať tvoju svokru tak som ten najšťastnejší človek na svete.
Teraz sa ma to už až tak netýka, ale ja som svokru pravý opak ako ty. Ona peniaze strovila a to ešte aj tie peniaze čo zarobil môj bývalý manžel, suverénne ich vyberala kartou z bankomatu, ktorú jej dal môj bývalý.
Variť nevarila, lebo to sa jesť nedalo a mne nakúpila maximálne deťom kinderká a to bolo pre ňu všetko podstatné. Nezabudla ma kritizovať, že moja dcéra nie je zvyknutá na jogurty a gumené cukríky a tie jej ona dopriala neúrekom, inak len sáčkovú polievku.
Podkopávala ma všade kde len mohla, ohovárala a to dodnes a to som rozvedená už 4 roky a mám druhé manželstvo. V živote nám nič nekúpila, nedala peniaze na auto, proste nič. Keď mi postrážila dcéru, alebo ju zobrala k lekárovi, lebo ja som mala druhé malé, tak to hneď otočila voči mne, že som neschopná a nestarám sa.
Nezbadala sa, že jej syn, teda môj bývalý dodnes volá moja starkú tiež starká a z nej mu už šedivejú vlasy a dodnes je radšej s mojou rodinou ako s nimi.
Teš sa, že máš takú svokru a stará sa o vás.
a že prvé obdobie po svadbe nie je romantika a med lízať to je veľmi častý jav. To nie je žiadne prekvapenie ani tragédia :) Proste si dvaja ľudia hľadajú spoločnú cestu. To nie je ľahké zosúladiť dve povahy, životy, preferencie, zvyky... To bude ešte nejakú dobu trvať. Preto nemaj hlavu v smútku :) Ľúbiť a byť v láske verný (nemyslím len na podvádzanie, ale vernosť láske v každom smere) je náročné. Budú krásne chvíle, ktoré tú námahu ocenia, ale bude mnoho chvíľ, kde sa to bude zdať ako boj... To neznamená, že tí dvaja pre seba nie sú tí praví a podobne... to je súčasť vzťahu a dvoch ľudí, ktorí rastú a učia sa celý život...
no chápem obe strany, tvoju aj manželovu.
Tvoj manžel mi ozaj príde, že celkom nechápe ako ti to môže vadiť. On sám to nevníma problematicky. Keďže do tridsiatky žil doma a asi sa nemusel o nič starať, tak jemu to skôr vyhovuje, že sa niekto takto stará a nechápe prečo tebe nie... Veď vám tým nijako neubližuje, skôr pomáha.
A chápem úplne aj tvoju situáciu. Chápem, že ti vadí, že vám tam chodí, že vám veci nanúti a že sa stará o to, o čo ju nikto neprosil.
Vadí mi tiež tvoja nevďačnosť. Myslím tak celkovo. Ako, chápem, že ti jej správanie vadí, že to očividne preháňa, ale na druhej strane, tú dobrú vôľu, ktorú tým ona prejavuje úplne odmietaš.
Ja by som skúsila rozhovor s manželom v zmysle, že sa opýtať jeho na radu, ako si s tým máš poradiť. Že si vážiš jej starostlivosť, ale na druhej strane chceš byť dospelá a samostatná, postarať sa o veci aj sama... Spýtaj sa ho na názor, ako máš riešiť varenie a nakupovanie, aby ste jedlo nevyhadzovali... Prosto skús opísať niektoré problémy (ale skús to bez podráždenia a obviňovania) a že čo si on myslí ako to riešiť... Možno si takto manžel viac uvedomí problém.
Je veľmi zlá cesta kritizovať rodinu partnera. Je to zraňujúce a ničí to vzťah. Partnera si si vybrala sama... Je aký je aj vďaka jeho rodičom... A keďže si si ho vybrala, tak si jeho vlastnosti musela mať rada...
Je pochopiteľné, že mame nechce ublížiť. Je ale aj tak trochu dieťa a nevie a možno ani nechce dať hranice vzťahu s rodičmi. Vyhovuje mu zrejme tá ich starostlivosť ako o malé dieťa.
So svokrou proste skús ako ti tu niekto napísal, brať to s humorom a reagovať tiež nejak že ju tým neurazíš, proste aby to bolo úctivé. s tým, že pre ňu niečo uvaríš či napečieš to sa mi páči :D a hlavne v deň keď sama bude piecť, dať im ešte jeden koláč :D
A s manželom to nerieš stále. Daj mu pauzu. Vykecaj sa a vybúr to pri dobrej kamoške. S manželom sa snažte mať dostatok času osamote, zájsť spolu von kde sa nemusíš báť, že vás odpočúva...
Chceš byť dospelá a samostatná a chceš aby ťa tak aj iní vnímali. To je dobre. Ale mnohé tvoje reakcie a vnímanie sú detské. Tak proste sa aj trocha uvedomiť, že sú na svete ľudia v oveľa horších situáciách, s oveľa ťažšími problémami... Nechcem tým povedať, že tvoj problém je len výplodom tvojej fantázie, to určite nie. Ale proste naučiť sa reagovať a konať dospelo a aktívne, nie s nervami, podráždením, kritizovaním... Výroky ako že ste sa nemali brať, no to s dospelosťou veľmi nemá... Silnou črtou dospelosti je zodpovednosť (aj za svoje rozhodnutia)a rozumnosť, umiernené reakcie, určitý vnútorný pokoj... vedieť akceptovať okolie a nedurdiť sa, že veci nie sú po mojom...
Ber to aj ako školu tvojej vlastnej povahy. Vyjsť s takou svokrou si bude vyžadovať veľa rozumnosti a dospelosti, tak to je na tom pozitívne ;)
Neboj. Daj to proste von s dobrou kamoškou, snaž sa si držať emotívny odstup a nebrať to tak tragicky (ako fakt, sú omnoho horšie veci, ktoré by sa ti mohli stať a potom by sa mohlo stať, že by si si želala, radšej naspäť život so svokrou ;)) a manželovi sa denne nesťažuj. Popros ho o radu, nech nad tým popremýšľa... Ale neriešte to denne.
Zvládnete to, uvidíš.
To že vám nakupuje môžte napríklad využiť na to, že viac ušetríte na vlastný dom ;)
Dakuj za taku svokru a to myslim vazne.ja zijem s tou svojou tiez ale tak to je ina kava.si novomanzelka takze to tak nevnimas ale snaz sa hladat alebo vidiet to dobre z jej strany.ze ti navari?nakupi?stara sa o plnu chladnicku?chces sa osamostatnit?tak bud vdacna nemusis minat a usetris co ine by zato dali.ale tu je kamen urazu v inom.vidis ju ako sokynu.a tou ona nemusi byt.vidis ja presne taku svokru mam ako si ty od zaciatku so mnou sutazi.navari ti,nakupi,prispeje na auto,mas sama podkrovie cn ty este chces???staci ti len spokojne nazivat.su zle svokry,ale tie vyzeraju uplne inac.nebojuj s nou.je to muzova matka a predpokladam ze on je jedinacik.nevyhladavaj problemy tam kde nemusis
Začínam byť alergický na tieto mláďatá. Vidím to v práci,v rodine, takmer všade. Žiadna pokora, vďaka, nič.
Len fňukanie, sťažovanie otrasné dačo.
Post 17:14 "bol to ideálny vzťah" zdorazňujem bol.
No čo by bolo ideálne ? Máš 25 život pred sebou tak nefňukaj, vyhrň rukávy snaž sa /snažte sa/ len nenariekaj.
Sama si sa dostala do tejto situácie, ktorá sa dala z 90% predpokladať. Ale však čo? budem fňukať.
Čo by bolo ideálne ? Mať dokončenú výšku a hneď všetko spadne samo od seba z neba ? wtf čo je toto za mládež. Hroza, manžel má po 30ke to už mohol mať čo to nasporené, pracujete obaja čo tak si zobrať hypo a za 50-60k € si už postavíte mneší dom bungalový typ napr.
Len to by zase nebolo ideálne, však hypo atď. Proste všetko hneď, naraz a bez problémov, presne mi zapadáš do tejto skupiny. Nonsens ako sa mladí ľudia dnes správajú, netvrdím, že všetci, ale väčšina rozhodne áno.
Ja mam 25, on 30.. chodime spolu uz 5 rokov... Da sa povedat, ze to bol idealny vztah.
Dostala si sa do pasce a samozrejme máš na tom svoju vinu i ty. Vydávať sa za chlapa, ktorý za 30 rokov nedokázal pretrhnúť pupočnú šnúru od svojej matky tiež nie je dobrý nápad. Takisto nie je veľmi dobrý nápad bývať so "starými" po svadbe. No ak zostaneš ticho nič sa nezmení, musíš povedať jednému aj druhému čo si myslíš, aké máš pocity a že si kvôli tomu psychicky dole. Pokiaľ svokra nie je úplne vymletá, tak sa stiahne, ak nie tak smola...
Huhuvoda,
ja Ta uplne chapem. Neprezila som to sice, ale dokazem pochopit ako sa citis...
Podla mna bol problem uz v tom, ze si ustupila v zaciatkoch (svadba aj ked budeme byvat u svokrovcov - v podstate proti Tvojej voli, takisto zariadovanie bytu podla vkusu svokry - aj ked si to tak nechcela..). Je jasne, ze si to urobila pre pokoj v rodine, ale ako vidis pokoj Ti vobec neprinieslo. Teraz je uz vsak neskoro plakat...
Na Tvojom mieste by som vsetko toto, co je tu napisane povedala Tvojmu manzelovi - v klude, niekde vonku na veceri, pri vinku na neutralnom mieste. Povedat mu bez vycitiek svoje POCITY, ako sa v tom dome citis, ze si tam nestastna, ze chapes aj jeho mamu, ale takto to dalej nejde, ze ziadny muz predsa nechce vedla seba nestastnu zenu a ze Ty tam proste iba trpis...
Ste teraz svoji, manzela manzelka, chcete predpokladam rodinu a zit ako samostatna jednotka. Chces mu byt dobrou manzelkou a dobrou matkou jeho deti - ze na to potrebujes klud, prostredie v ktorom sa citis dobre a ze tam, kde teraz ste to nejde..
Mozno to pochopi, ak nie, aspon nech sa porozprava s matkou, ze ste jej za vsetko vdacni, ale potrebujete svoje sukromie, ze navaris a postarat sa o neho vies aj Ty a hlavne teraz si tu na to Ty - jeho manzelka, tak sa rozhodol. Nemate nic proti malej pomoci - ale nezalate si ... (dosad co Ti vadi)...
A co najskor prec, lebo to vase manzelstvo rozbije "nezistna" laska jeho mamy...
Predpokladam, ze manzel je jedinacik. Rodicov si samozrejme treba vazit, ale do nasho zivota a uz vobec nie manzelstva by nemali nijakym sposobom zasahovat. To si musi uvedomit Tvoj muz a stat si za svojim. Ak nie, radsej prec, kym este nemate deti. Su zeny, ktorym by tento "SUPER" servis od svokry nevadil a boli by vdacne. Ty taka nie si. Bud to manzel pochopi a bude chciet mat vedla seba sebavedomu, usmievavu a spokojnu manzelku, alebo starostlivu maminku.
Ak sa smiem spytat ako dlho ste spolu chodili pred svadbou a kolko mate rokov?