Veríte na reinkárnáciu?

Tiez som bola vychovavana vo viere v Boha a bolo to viac na skodu, pretoze clovek veri, ze ludia su dobri a ich ciny by mali byt tiez dobre.
Postupne som si na Boha, vieru, cirkev a rozne nabozenstva, urvarala nazor sama a z kazdeho si vybrala nieco, co malo aspon aku - taku logiku.
Neviem ci reinkarnacia, karma skutocne existuju, no podla mna je dobre v nich verit, pretoze nad clovekom vysi akysi vystrazny prstek a nuti ho to zamyslat sa nad svojimi skutkami a spravanim k ludom. Ucel svati prostriedky.
Budhizmus sa mi celkom pozdava, aj Dalajlama. Citanie jeho knih naplna istou pokorou a vnutornou hlbkou, ale neviem, ci je schopne prezit v zapadnom svete.
Na nebo a peklo rozhodne neverim. To by som isto bola hlavna kuricka v pekle :)
Verim na dusu. Vsetko, co ma dusu ja mozem. Potesilo ma, ze existenciu duse pripustila nakoniec aj veda. Dusu maju aj zvierata.
Kazdy veri na nieco ine. Niekto sa necha slepo viest cirkevnymi dogmami, to nie je moj pripad. Veci sa v zivote musia odvijat podla urcitych logickych postupov, mat racionalne zaklady pre fungovanie.
Niekto sa viac drzi pri zemi a niekto zas uplne ulietava v oblakoch.
Kym clovek veri, je dobre. Ak prestane v cokolvek verit, jeho existencia postrada zmysel.
Ja tiez verim v poznanie, ze je zakladom bytia a zmyslom zivota. Cim viac vsak clovek pozna, tym mu to stazuje bytie.
Cogito ergo sum.

Prečítala som si všetky príspevky a milo ma prekvapili ľudia ktorí nevylučovali vzájomnú existenciu Boha a reinkarnácie.
Ja osobne som vychovaná vo viere v Boha, ale zároveň si postupom času tvorím názor na všetko sama, podľa vlastných pocitov a skúseností. Napríklad jedna vec mi nesedí, a to je že Boh, respektíve skôr biblia alebo cirkev sľubuje peklo za hriechy ktoré spáchame. ALE, ja mám osobnú skúsenosť, že väčšina vecí ktoré sa mi prihodili som si sama zaslúžila a bolo to až neskutočne identické s tým, čo zlé som kedy ja niekomu vykonala. Takže odplatu za tie hriechy som už zažila a to v tomto živote, nie v pekle. Takže v prvom rade by som uvažovala o existencii neba a pekla, pretože to môže byť niečo úplne odlišné ako nám to popisuje biblia a pritom myšlienka ako taká môže byť správna. Aj tak si však myslím že polemizovať nad tým je úplne zbytočné, lebo aj tak sa pravdu dozvieme/nedozvieme s najväčšou pravdepodobnosťou až po smrti.
Ale v jednom asi názor nezmením a to je že jednoducho za všetkým na tomto svete, za všetkými molekulami, atómami, kvantovými časticami je čistá energia a energia nemôže nikdy zmiznúť, môže len zmeniť podobu. Navzájom sa tu všetko mení a ovplyvňuje, ale ten základ, energia jednoducho nezmizne. Takže síce môj názor nie je jasne utvorený, ale som si istá že to čo je niekde v hĺbke človeka ako takého nie sú len bunky ktoré raz zmiznú, nedáva to zmysel. Keď sa tak zamyslím nad náboženstvami ako takými, každé má nejakého boha, nejaké zákony, ktoré si však ľudia vytvorili žitím na tejto zemi, podľa toho ako im to vyhovovalo. Nezavrhujem teraz žiadne knihy, ani bibliu, ani korán, ani podobné (musíte uznať, všetky majú niečo podobné). Napadlo vám niekedy že tie stovky bohov môžu skutočne existovať, ale je to v skutočnosti len jeden Boh, alebo nejaká jedna sila ktorú sme si predstavili ako človeka, ale každý ju pochopil inak? V podstate všetci žiadajú a dostávajú to čo chcú, keď tomu veria. To je jednoducho tak a nech mi nikto nevraví že to nezažil, nech je akéhokoľvek vierovyznania. To nie je až také ťažké na pochopenie, môj osobný názor.
Lenže viď niektorých ľudí, ktorí sú tak posadnutí vierou, ani vlastne nie tak vierou ale zákonmi ktoré si vytvorili, že zabíjajú "neveriacich" lebo kto ktosi napísal. To je veľmi smutné, že niečo ako viera sa môže obrátiť na takúto katastrofu. Keby si každý človek na zemi uvedomil tú prostú vec, že šťastný bude len keď bude okolo seba šíriť dobro a lásku, budovať si svoj život bez závisti, bez žiarlivosti a nehádzal všetko na "osud" ktorý vlastne ani neexistuje, nikto by nemusel riešiť nenávisť a zabíjanie. Myslím že osud si samy tvoríme a bolia ma uši keď počujem niečo v zmysle "to bol môj osud, tak to malo byť, asi mám trpieť"... jedno veľké NIE. Nikto nemá trpieť, vôbec nikto. Každý je tu aby počas života zo seba vyťažil maximum a bol šťastný, milovaný a aby miloval aj on, ako najviac môže.
Môj príspevok je asi trochu mätúci, ale verím že aspoň niekto pochopil to čo som chcela vyjadriť.

presne ako pise diviak, rozdiel medzi vedou a vierou je klucovy, a na tieto veci moze dat spravnu odpoved iba veda.
da sa to rozriesit len pozorovanim, experimentami a overovanim hypotez.
ved napokon, veda uz na tieto otazky dala dost jasne odpovede.
uz je len otázkou casu, kym sa tieto veci dostanu medzi odbornu a laicku verejnost.
velkou bariérou tu samozrejme je viera, ci uz v to, ze nieco existuje, alebo v to, ze to neexistuje.

Sejla, dlho som rozmýšľala nad tým, čo Ti mám napísať a skôr som sa k tomu nedostala. Musím sa Ti aj bez mučenia priznať, že si mi "dala zabrať", a to mám rada a zároveň si ma zaujala aj tým, že Ťa vôbec zaujíma môj názor. Názor prostej ženy. Mala som pripravených viacero variant odpovedí, no nakoniec som sa rozhodla pre túto : "Duša je TO, čo robí človeka ČLOVEKOM." Nie je to však žiadna "definícia", tú by som si musela požičať od nejakej autority, je to len môj názor, to, čo cítim ja.

k tej viere a vede. to nie je o tom ze bud veris vo vedu alebo v reinkarnaciu. viera vo vede zohrava tu ulohu ze potrebujes verit ze svet je spoznatelny a ze priroda ma zakony ktore sa len tak svojvolne nemenia. viera ze hoci su nase zmysly nedokonale tak pomocou vhodnych nastrojov, metody a svedomitosti sa dopracujeme k niecomu zmysluplnemu. viera ze logika funguje.
veda nie je doveryhodna preto ze by bola neomylna. veda je doveryhodna pre schopnost priznat si omyly. ak sa napriklad casom ukaze ze nejaka teoria je nespravna veda ju vyskrtne. to ale nie je spochybnenie vedy. naopak je to jej podstata. ide o poznanie, nie dogmy

zewa, suhlasim. Cirkev kaze pokoru a robi pravy opak. Je spupna a kazdeho posiela do horucich pekiel a automaticky ten kto nechodi do kostola, je neveriaci. Prehnana pokora nieje ani ten najlepsi pristup, lebo cloveka to frustruje a moze byt zlomyselny.

Odkedy verim v reinkarnaciu moj zivot je pokojnejsi. Nebudem verit v nieco, co ma zuskostnuje a depta. No zaroven verim v Boha. Len nechapem, preco sme Boha nechali, aby si ho privlastnila cirkev.

Chretienne, tvoj prispevok mi pripomina hodinu nabozenstva na zakladke :-). Aj nam katechetka takto presvedcivo ozrejmovala suvislosti...

Ano, verim. Nie vsetky veci v zivote, ktorym verime, musia byt racionalne zdovodnitelne. Verime predsa aj v lasku, ktora tiez nie je racionalna.
Na zaklade tejto skutocnosti, verim v oboje a to v karmicke vztahy, ktore nas mnohemu naucia.

www.verejnadiskusia.sk