Dobrý deň.
V minulosti (sú odvtedy skoro tri roky) som prežila niekoľkoročný vzťah. Ten vzťah bol plný bolesti a ubližovania ale našlo sa aj veľa krásnych chvíľ. Skončil sa s tým, že ma opustil kvôli inej. Potom sa samozrejme pravidelne ozýval a o to bolo ťažsie vymaniť sa z toho kruhu. Po tom čase, čo som bola sama prejavil o mňa záujem dlhoročný kamarát. Vedel o tom vzťahu všetko aj to, že to stále neprebolelo. No aj tak ma žiadal o šancu zmeniť môj pohľad na všetko, tak som mu ju dala. Už sme spolu nejaký ten čas,no môj bývalý vzťah ma prenasleduje. Môj ex má v mojom srdci stále svoje čestné miesto a nech robím, čo robím nechce sa mu odtiaľ. Nie je to nenávisť alebo pocit zrady, ktorý by ho tam držal. Odpustila som mu aj sebe. No mám pocit, že tam vždy bude patriť a city k nemu sa nikdy nezmenia. Som si vedomá, že spolu už nebudeme (aj keby on chcel), no ja by som už byť vo vzťahu s ním nechcela. K môjmu terajšiemu priateľovi som naprosto úprimná, záleží mi na ňom, vážim si ho a vie o mojich pocitoch, no aj tak to sommnou nevzdáva. Nedržím ho, ak sa rozhodne ísť ďalej, bezomňa, budem to rešpektovať. Skutočne by som ho chcela ľúbiť, tak ako som ľúbila toho pred tým, no mám pocit, že to nikdy nepôjde. Tento vzťah vidím realisticky, nie je to o tej zamilovanosti ale o vzájomnom rešpekte a úcte. Je to možné ? Je možné, tak milovať len raz za život ? Prežili ste si to niekto alebo s tým aj naďalej žijete ?
