Ako sa vyrovnať so smrťou blízkeho človeka

ahojte, v prvom rade vám chcem všetkým vyjadriť svoju úprimnú sústrasť... viem, o akú ťažkú situáciu sa pri strate dieťaťka jedná a myslím, že je veľmi dobre sa takto podporovať a zdieľať svoje pocity... keby ste mali záujem, aktuálne prebieha výskum, ktorý je určený rodičom, ktorí prišli o svoje dieťatko, s cieľom zlepšiť ich partnerský vzťah... je tu aj možnosť osobného stretnutia, podeliť sa so svojim príbehom a možno tak napomôcť ďalším rodinám v ich ťažkých chvíľach, aby ich zvládli spoločne... docs.google.com ... prajem vám všetkým veľa síl do ďalších dní

Ahoj. Je to ťažké, zmieriť sa so stratou blízkeho človeka. Treba ju vedieť prijať no ešte pred tým dovoliť si to cítíť. Je normálne plakať a smútiť. Nepotláčať to. Lebo časom to môže vyplávať na povrch a dospieť až do depresie. Je dôležité sa vedieť s mŕtvym včas rozlúčiť. Totiž po smrti má mŕtvy 3 týždne na to, aby išiel hore do rajskej záhrady inak ostane zaseknutý dole. Doslova a do písmena uväznený. Niektoré duše sú tu aj sto rokov. Má to svoje následky. Ten kto tak dušu oplače má problém. Duša ho môže stiahnuť so sebou. Tým vesmíru hovoríme : chcem byť s mŕtvym človekom. Ak budete na tom trvať vesmír vám to slní ako prianie. Tak pozor na to čo si prajete... Treba si uvedomiť, že mŕtvy už neožije a jediný spôsob ako byť s ním je umrieť. Takže buď sme ochotný smrť človeka prijať a dovoliť mu odísť, alebo nás môže stiahnuť. Ak do 3 týždňov neodíde tak tu ostáva. Potom tu dušu treba dať hore rituálom .Viac sa dočítate na mojej stránke : vesticalubomira.wixsite.com.

tiez si myslim, ze sa s tym neda na 100% vyrovnat.
Ta bolest a smutok s nami bude stale, aj ked to nebudeme chciet. Neda sa to odvratit. Jedine ak by sme toho cloveka prestali milovat, ale to je nemozne.

tiez si myslim, ze sa s tym neda na 100% vyrovnat.
Ta bolest a smutok s nami bude stale, aj ked to nebudeme chciet. Neda sa to odvratit. Jedine ak by sme toho cloveka prestali milovat, ale to je nemozne.

Moja odpoveď bude pre vás nepochopiteľná. Ale s takýmto niečim sa nedá vyrovnať.

Je to ťažké. Stratila som manžela a neviem ako ďalej. Mali sme krásny vzťah, spriaznené duše, Zostala len bolesť a prázdnota. Nevidím žiadnu budúcnosť neviem sa z ničoho tešiť.Nedokážem chodiť medzi ľudí. Žiadne objatie,porozumenie, láska. Nič... Snažím sa veriť, že čas všetko zmierni a že raz budeme zasa spolu. Ale ako prežiť do vtedy???

Mne zomrel pred týždňom a pol starý otec (bol mi ako otec). Pre mňa osobne je to nejhoršie večer,vtedy sa dovalí všetok ten smútok a nakoniec od samotného plakania napokon zaspím. Myslím,že je dobé sa poriadne vyplakať,človeku sa tak trochu uľaví a je tiež pravda,že čas lieči všetky rany ,ale tá bolesť zo straty nikdy úplne neodíde iba sa zmierni.

Romielo-krásne si to napísal

Myslime na to ze cloveka robi clovekom v prvom rade jeho dusa. A aj ked telo odide, jeho dusa ostava medzi nami este velmi dlho, vzdy ked si na zosnuleho spomenieme, na jeho slova, ciny, usmevy, vonu, dotyky, oslovi nas prave jeho dusa - a vtedy je s nami. Pre nas hlboko veriacich krestanov je tu ete nadej ze sa raz s nasimi drahymi zosnulymi tam na druhj strane tretneme. Takto vidim ja

Mne keď zomrela babička, dala som si po kremácii z časti jej popola vyrobiť prstienok a nosím ho stále. Mám aspoň večnú spomienku