Samovražda

Príspevok v téme: Samovražda
ElenaGilbert

Neviem čo mám robiť. Už som zúfalá z rodiny ( stále sa hádam s mamou, otcovi hrozí, že sa stane bezdomovcom - rodičia sú už 5 rokov rozvedený), zo školy ( nenávidím to tam, veľmi ma to ubíja a pri tom rada spoznávam svet), skoro nejem a nepijem... Vôbec nie som šťastná na tomto svete. Stále mám pochmúrne myšlienky, depresie, plačem. Chodím aj ku školskej psychologičke, ale vôbec to nepomáha. Už dlhšiu rozmýšľam nad samovraždou, ale nemám na ešte odvahu.
Je šanca aby som bola opäť šťastná a mala svoj strý život, ktorý bol očividne úžasný( škoda, že som si to neuvedomila skôr)
Prosím o rady.
Vopred ďakujem !
(17 rokov)

Súvisiaci obsah

Slobodna

Nikto ťa neodsudzuje, len mám pocit, že všetky rady, ktoré ti niekto dá, či už je to psychologička alebo aj ľudia na tomto fóre, sú zbytočné, pretože ty teraz nedokážeš nič iné vnímať, len tú čiernotu okolo seba.
Áno, lieky liečia príznaky, nie podstatu. Lenže ty žiadny problém nemáš, len to tak vidíš.
Ešte raz ti opakujem - problémy tvojho otca, či tvojich rodičov, sú ich. Určite sa otec spolieha na to, že mu pomôžeš? Nenahováraš si to len? Nepreberáš za neho nezmyselne zodpovednosť? Ak hádže na teba svoje problémy, je to psychické týranie. V škole máš problémy jednoducho preto, lebo ťa deptá situácia doma. Otec si svoje problémy musí vyriešiť sám. Ty ešte nie si dospelá a jedinú starosť, ktorú teraz máš a máš mať, je učiť sa. Ak teraz nezvládaš problémy, ako ich chceš zvládať keď dospeješ a budeš sa musieť o seba postarať sama?

ElenaGilbert

Nemyslí si, že by mi lieky pomohli keďže tie liečia príznaky a nie pravú podstatu.

Do textu som nenapísala všetky svoje osobné veci, ale toto súvisí s diskusiou takže to teraz dodám : som dosť alternatívna - lieky neuznávam, snažím sa žiť bio, nie som konvenčná... Aj to sú dôvody prečo ma tento svet ubíja. Neviem v ňom nájsť lásku. Nemyslím od Boha (nie som veriaca).

Aj cez všetky tieto komentáre ma prosím neodsudzujte. Som rada za každý názor. Vďaka.

5.5 elsa

možno by ti pomohlo keby si mala kamarátku s rovnakými problémami,nie si sama komu sa nedarí,problémy v škole?no tak sú a čo?naučíš sa potom na ten reparát,raz sme hore raz sme dole,si dosť mladá na to aby si sa utápala v takýchto problémoch,žiadnou samovraždou nič nevyriešiš,choď za učiteľkou a spýtaj sa jej ako sa dá predmet opraviť čo sa s tým dá robiť aby si tam mala aspoň 4,hlavu hore nič nie je také zlé ako to vyzerá máš len krízu,veľa ľudí si ňou prešli ver mi že nie si jediná,ak by si mala možnosť ísť bývať ku babke aspoň na nejakú dobu tak neváhaj a choď,otca a mamu si nevšímaj tie veci sa ťa netýkajú to sú ich problémy nie tvoje,kamarátky ti pomôžu dostať sa do lepšej nálady aj s učením,nájdi si nejaké aj z triedy, hlavne nie také čo majú radi alkohol a podobné veci a vždy si povedz bude to lepšie,horšie to už nebude, treba myslieť pozitívne nemôžeš si to tak brať to by sme už všetci boli rovno na odstrel:),ak bude doma dusno choď sa niekam prejsť,alebo zavolaj nejakú kamarátku von,chalani čo žiadny?:),ja som mala v tvojom veku toľko kamarátok a kamarátov, že som sa ani nezamýšľala nad problémami, len sa obzri v triede určite aj iní ich majú,len ich nehovoria nahlas,hlavne rob niečo z čoho máš radosť,jedz a pi to ti k ničomu nepomôže keď nebudeš jesť,neprivolávaj si nejakú chorobu a začni žiť zober kamarátky choď s nimi von,ale najprv sa nauč:)škola tiež raz skončí stále tam chodiť nebudeš.

Slobodna

A pritom je život tak nádherný :) len keby nebolo občas aj na prd, tak by si si to pekné až tak nevážila. Školský psychológ ti nepomôže, ani nikto iní, lebo ty nevnímaš nič len svoje čierne myšlienky. Odporúčam ti psychiatra a možno aj nejaké AD by pomohli.

doubledog

jasne, ja som to cital. ale ta skola, to fakt neber tak vazne.
teraz sa ti tam nedari, o 10 rokov mozno vystudujes harvard.

a samozrejme, ze mas sancu, aby si bola stastna.

ElenaGilbert

doubledog

Aj veci čo som uviedla hore v texte.
Neviem čo mám robiť a nedokážem tomu čeliť. život pre mňa čoraz viacej stráca význam. Nevidím na ňom nič pozitívne. Iba bolesť a strach.

Slobodna

On je dospelý, ty nie. On má byť ten silný, riešiť problémy a postarať sa nielen o seba ale aj o teba. Ty mu pomôcť nedokážeš - nie si dospelá, ekonomicky činná osoba. Tým, že sa budeš tým trápiť, nikomu nepomôžeš.
A škola? Vieš, taký je život. Počkaj keď prídeš na výšku, tam to bude niekoľkokrát horšie. Život si musíš aj užívať. Eliminovať stres nejakými koníčkami, športom lebo sa skôr či neskôr z toho zblázniš.
Ja som na strednej napr. robila aj komisionálne skúšky, lebo som zvysoka kašlala na školu :) a dnes? Ako najlepšia z ročníka som skončila dosť ťažkú výšku. A zo skúsenosti ti poviem, že známky ani škola nie sú v živote to najpodstatnejšie a jedine ty sa musíš o seba starať, nebrať si problémy až tak k srdcu, lebo je to presne tak, že nikdy sa žiadna kaša neje taká horúca ako sa navarí. Niekedy keď sa prestaneš trápiť, vyčistíš si hlavu niekde v prírode sa veci dajú samé do pohybu :) Je to len v tvojej hlavičke, nič viac-nič menej. Nie si jediná na svete, ktorá má problémy, ale každý človek sa musí naučiť ako ich zvládať a nenechať sa nimi položiť.

ElenaGilbert

ďakujem za odpoveď Slobodna,
ale obávam sa, že nemôžem len tak nechať problémy na dospelých, keďže môj otec okrem mňa nikoho nemá a spolieha sa na mňa, že mu pomôžem.

Do šialenstva ma najviac privádza škola. Ráno zvraciam a mám iné fyzické problémy. Veľmi sa ma to dotýka ako na nás učitelia tlačia a kričia. Nikdy v živote som nemala zle známky. Až tieto posledné roky. Hrozí mi, že na polroka nebudem klasifikovaná. Som z toho totálne zúfala, lebo ma nikto nechápe a neviem či sa mi dá pomôcť.