Ahojte. Mám 20 rokov. V 7 rokoch som prišla o otca (zomrel na rakovinu). Doteraz sa s tým neviem zmieriť, každý deň plačem, neviem sa vyrovnať so životom. Pred 4 rokmi som chodila ku psychológovi, nepomohlo mi to, skôr som mala viac depresívne nálady. Po nástupe na vysokú sa to vylepšilo, ale mám pocit, že ma najviac trápi, že som nikdy nemala vzťah. Akosi si nedokážem nájsť priateľa aký by mi vyhval. Mali o mňa záujem, ja sa bojím sklamania, tak radšej ani nezačínam s nikým. Rodina sa mi už vysmieva, že nikoho nemám a či si vôbec niekoho nájdem, keďže som taká vyberavá. Ja už som z toho smutná, stále som sama a aby som na to všetko enmyslela, tak sa stále len učím, aby som an to nemyslela. Keď ja by som chcela priateľa, ktoeý by mi aspoň v niečom pripomínal ocka :( Nie som si istá prečo som taká izolovaná a uzavretá voči chalanom, možno preto, lebo sa bojím.
Čo by sme robili na mojom mieste? Ďakujem Vám :)
Osamelosť
ty si chlapov vyberas ako zamestnancov
musi ti nahradit otca, nesmie mat idealy, nema komentovat tvoju vyzivu, chces, aby pre teba robil hento a tamto a este neviem co.
vyzera to tak, ze ty nehladas vztah, ale terapeuta.
daj si na to pozor, lebo sa ti to splni a potom zistis, ze to nestaci.
so svojim terapeutom nemozes spavat, nerobi to dobrotu :)
Dilin0 a Fino: Vám tak spolu odpíšem :D Prosím vás, povedzte ti, prečo majú o mňa záujem zadaní? Poviem vám úprimne, ak by nemali frajerky, hneď by som si vybrala a nebola sama..lebo oni na mňa tak dobre vedia ísť..a majú charizmu..a to nemyslím vzhľad..ale evdia ako so mnou.
Pred rokom som riešila s jedným 24-ročným čo nikdy nemal vzťah..a on ma nechcel..a to som chcela skúsiť s niekým bez skúseností..a sedel mi povahovo aj sympatický mi bol...
a ten 26 ročný čo má o mňa záujem je zvláštny..on je výživár a povedal mi, že to čo jem je svinstvo..tak že dosť mu an tom záleží..a to ja nechcem takého, pri ktorom sa ani najesť normálne nemôžem :D..a potom neviem ja nejako nemám rada, keď chlap žije v oblakoch,, hovorí o svojich ideáloch a predstavuje si...ja som presne taká istá a viem, že taká nechcem byť a preto hľadám svoj protiklad, aby ma naučil stát pevne na zemi..a nie si diealizovať svet okolo seba...chcem, aby ma naučil reálne uvažovať v prítomnosti. Len toto chcem od chlapa., aby bol sebavedomý a naučil ma pozerať inak na svet..a len tak btw. mohol by mať hnedé oči a hnedé vlasy alebo čierne..to je taký bonus, ktorý poteší :D
sweater: No musím povedať, že veľká vnutorná prema u teba nastala, to sa len tak nevidí.
a len tak odveci otázka, torchu vtipná, ale ... nie si náhodou narodený vo vodnom alebo zemskom znamení? :D
Este manapadlo lepsie vyjadrenie, To svoje miesto je myslene ako ten svoj ucel, misiu, nieco preco existujem, preco sa snazim. Nemusi to nijako vyplivat z racionalneho dovodu, je to nieco co clovek citi vo vnutry a pohana ho to. Taka ta zivotna sila, tu uz postradam roky...
Mam 24, takym hnacim motorom k tomu zmenit sa bolo ze som bol nepouzitelny v tomto svete. A sam som to citil, nikto mi nemusel hovorit aky som nedozrety a nedospely, takze to muselo byt asi dost vyrazne ked mi to takto silno bilo do oci. neviem ci s tym niekto mate osobnu skusenost, ale co sa mi stalo ze zrazu v 19-20 som sa zacal uplne vnimat aky som neschopny a jakoby zaostali v nejakych aspektoch ale dost vyznamnych. Vo veku tak od 15-19 bolo take hluche miesto, kde som sa nikam neposunul v osobnostnom rozvoji. Ked som koncil strednu, zalubil som sa do jedneho super dievcata, vztah trval pomerne dlho a co to sme aj zazili a to mi tiez urcite rozsirilo obzory a ukazalo aky som neschopny- pouzijem to slovo aj ked neviem ci presne vystihuje tu podstatu, skusim to potom rozobrat blizsie aby ste to presne pochopili co mam na mysli. A taktiez chcem poznamenat ze urcite vnimam nejaku cestu ktoru som uz usiel v nejakom men5alnom/osobnostnom rozvoji za tu dobu ale este sa zdaleka nevnimam ako hotovy zrely chlap, snad to raz dojde aj do takeho bodu ale to je este kus co je predomnou. No a teda tym mojim pomyselnym cielom ktory je na konci cesty po ktorej sa snazim ist je uplne prebratie zodpovednosti za sameho seba a moje ciny, nejake vnimaNie seba a ostatnych ako uplne rovnocennych jedincov, moje nazory, sny, predstavy co je dobre, co spravne atd. Chapat ako rovnocenne s druhymi ludmi, aj ked vsetky tieto veci si uvedomujem nedokazem sa s nimi uplne stotoznit za bezneho fungovania no a nakoniec najst to moje niesto na svete ako sa vravi, lebo to skutocne neviem kde je. Zhrnutie, citim sa velmi strateny ale stale je to lepsie ako povedzme ked som mal 18, bol som rovnako strateny ale vtedy som to ani len netusil. Snad sa to da pochopit, neviem to lepsie vyjadrit, je to asi najkomplikovanejsia sustava myslienok co ma trapi a sam im celkom nechapem. Bude inak zaujimave si to po sebe precitat o nejaku dobu, som zvedavy ako to budem vnimat v tom case :)
sweater* .wow, skoro akoby som to sam pisal.ja akurat este tu "zmenu" tak nejak nepocitujem alebo co..ale tiez sa snazim praktizovat tieto veci presne o com hovoris uz dlhsie..nerozmyslat nad blbostami typu a co ak....tak nic zivot ide dalej...tiez si myslim ze ked "bez rozmyslania" je to najlepsie velakrat aj ja rozmyslam ci odist z vysky a toto vsetko.. a aj tu pritazlivost s osobou ktoru si nikdy nevidel poznam . asi 3x sa mi stalo ze som niekoho uvidel a neskutocnu charizmu mala som odnej nevedel oci odlepit a pritom neboli nejak extra pekne...zaujimave to je podla mna vsetko treba skusit..presne to zazivam momentalne co ty uz mas za sebov :)
sama: chapem ale tak netreba hadzat vsetkych do 1 vreca, a ked sniekym chcem byt tak ho asi najprv musim spoznat..a to neni zalezitost mesiaca alebo aj viac...a presne ako sweater hovori pritahovat ta nemusi iba vonkajsok..jak vidim ty si sa s tym este nestretla.ale skus sa divat aj na ine nez ine...mozno zniem otravne ale mne to doslo tak nejak ze "mne sa ten nepaci , nic snim nechcem mat" ...
a ako si povedala, ze si nehaldas pekne typy, ale urcite ta fyzicky pritahuju. To je taka psychochemia, ktora znamena ze presne vies po com tuzis(aj ked ta to moze zabit). Prajem ti, aby si mala aspon niekolko normalnych vztahov s chalanmi, ktori ti nic nehovoria, aby si mala dost sily an toho osudoveho.
ver mi, ze hladanie otecka v partnerovi je cesta do zatratenia. kazdy si hlada aspon trochu v partnerovi/partnerke rodicov a inych blizkych ludi, ale kym nezacnes hladat nieco ine, tak to nebude dobre. Vpodstate kazda moja "znamost" mala problem, vacsi ci mensi s otcom. Nieco co im chybalo. A vzdy to viedlo k osbonostnym vlastnostiam, ktore normalne lieci odbornik. nechcem ta urazit, ale musis sa s tym vyrovnat inac, lebo takto hlboke potreby sa u dospelych ludi hladaju len tazko. Len rodicia ti dokazu dat vsetko co potrebujes preto ze proste si. Kazdy iny cudzi clovek bude skor zdrojom problemu ak v to budes dufat. Otvor sa skor tomu, aby si nebola sama, mala nejake skusenosti, nevyvinula si enjake sexualne deviacie alebo uplny celibat a skus necakat prilsi vela. Vela stastia!
sweater: koľko más rokov? čo ťa motivovalo ku zmene?
S Nikym kto ma nepritahuje by som nerandil, musim vsak podotknut ze ta pritazlivost nieje len o vzhlade, ide o celkovu zmesku cloveka ako takeho kde velku rolu urcite hra aj spravanir/charakterove vlastnosti atd. proste aky trn clovek je teda ako na mna posobi. Frajerky co som mal, a to ich bolo naozaj zopar ma uz od kedy som ich stretol niecim strasne pritahovali a aj som sa velmi zalubil do jednej hned ako som ju stretol napr. Takze u mna je to vzdy o tom ze som z cloveka citil nieco velmi specialne co neviem pomenovat. Poslednych par rokov sa vyhybam vztahu ale zase mam koleginu, ktora ma tiez toto nieco v sebe s strasne ma pritahuje furt by som sa s bou rozpraval, uz mi skoro par krat vyletelo nejake pozvanie na rande celkom jak keby bez premyslania, sa mi tak zahmli mozog ked som s nou aks sa chapeme. Ono ma tiez vnima ako atraktivneho som si celkom isty. A ako som sa zmenil? Prax je jedina cesta. Bol som ako velmi nesebavedomi, nespolocensky a nazory druhych som povazoval za hodnotnejsie ako moje vlastne. Teda moj zivot Bol riadeny druhymi a ja som len dakde hlboko vo vnutri citil ze daco je zle. No tak som skusal menej premyslat o nepodstatnych veciach typu co ked nieco poviem/urobim a bude to trapne, co si o mne pomyslia... a zacal to aj praktikovat teda chodit von s ludmi,snazit sa pripajat do konverzacie, zaciatky boli velmi kostrbate a dlho som mal pocitze robim so seba len vola a nic sa nemeni.no casom mi trocha porastlo aj sebavedomie, zacalo mi dochadzat ze no aco aj keby ma moja partiapovazuje ze trulka, tak co, kto to urcuje aky ma clovek byt? Mozno prave oni su ti divni. A to bol bod kde zacalo moje skutocne ja uzerat svetlo sveta. Zacal som menej prrmyslat o zivote a viacej ho zit.ked som odysiel s vysky, velmi prestiznej mozem povedat, to ma tiez posilnilo, pochopil som ze za moj zivot som len ja sam zodpovedny a teda rozhodnutia su len na mne. Tak som odysielnapriek tomu ze todina aj 99percent znamych mi hovorilo ze padnem na hubu a so sklopenymi usami sa tam vratim. A su dalsie udalosti ktorymi som dokazal sam sebe svoju vnutornu silu a odvahu cize to ma zase posuva. Tak zjednodusene, uz tolko nepremyslam o veciach/zivote ale snazim sa ich skor realne zazivat.
