Caute tak si tu idem trocha vyliat dusu, lebo som uz vsetkym a hlavne sebe tolko naklamala ze som uplne dezorientovana a nevidim skutocnost. Mam anorexiu par rokov, niekedy lepsie niekedy horsie. Momentalne mam na 170cm 45kg, mam potrebu sa izolovat od ludi (pricom som vzdy bola az prilis socialna), som nervozna, vystresovana, mam nutkave myslienky o tom aka som spina a to najhorsie - nedokazem sa aniozret do zrkadla lebo mi je navracanie z toho aka som tucna. Snazila som sa boovat jedenim proti tomuto vsetkehu, ale hned dostanem depresiu a jednoducho verim tomu ze taky túčik ako ja nemoze jest (aj ked racionalne viem ze je to blbost). Podla mna vahou na tom nie som tak zle, neni na mne vidiet ze som anorekticka a preto v tom pokracujem. Mozno mi niekto nieco podporne napisete, alebo ja uz neviem som uplne šiši
Nie som na tom az tak zle
Na to, aby si žila, musíš cítiť. Ale aby si cítila, musí nastať rozkmit duše, čím väčší, tým lepšie pocity. Ty si to dosahovala voľakedy vďaka tomu, že si bola hviezda s charizmou. *Fičala * si na podpore okolia. Keď sa to vytratilo, ostala si sama, tak si si povedala, že to dosiahneš sebaovládaním sa, rozkmitom vôle a nasmerovala si ju k méte 40kg. Lenže, aby duša horela, musí byť palivo a tým je jedlo. Ty si ho nedožičíš a tak znovu hľadáš v okolí, hľadáš objatie, hľadáš silu druhých. Defitívny *zášľah* by nastal na JIS-ke, kde okolo teba bude behať kopa ľudí a na čas ťa zase vytiahnu z najhoršieho a tvoja duša zase na okamih vzplanie a ty sa budeš cítiť lepšie. Ale tým, že zase prestaneš jesť, zopakuje sa, čo som písala vyššie. Apelujem teda na tvoju inteligenciu, keď ti píšem, že bez jedla elektrinu, dušu, v tele nevytvoríš a druhí ti ju síce poskytnú, ale telo ti skolabuje, s tým neurobia nič. Inteligentné dievča by to pochopilo a vrátilo by sa z kratšej cesty. Zbytky svojej sily zameraj k vyliečeniu sa, lebo to, čo prezentuješ, zdravie nie je, je to choré uvažovanie, nie prejav vôle, ale prejav slabosti, slaboduchosti. Za to sa hanbiť nemusíš, ale skôr za to, že s tým nechceš nič urobiť a necháš sa tým stavom ovládnuť. :o)
Chcem este rozvinut svoje myslienky.. Mozno budem mat lepsi prehlad ked to uvidim napisane.
Je mi zima, ledva chodim, rozpravam, citim nechut a apatiu, potrebujem aby ma niekto neustale objimal ako male dieta, neviem sa uz ani usmiat, ani sa nicomu tesit. Viem ze treba jest a bude to lepsie, ale tu nastava rozsvojenie mojich vlastnych nazorov. Na jednej strane to chcem dotiahnut na 40 kg, aj ked sa nevazim, ale proste dostat sa do takeho stavu ze mi budu zachranovat zivot - ked to dotiahnem vazne do konca, na uplne uplne dno a dokazat si ze som ta prava anorekticka. Ale na druhej strane chcem s tym skoncit, zit normalny zivot ako vsetci v mojom veku, skoncit skolu, byt ziva, byt ta stara Nutella s charizmou, ktora vsetkych oslepovala.
Neviem ako sa mam presvedcit posilnit tu druhu stranku. Neviem ci to chcem. Neviem ci ma ana bavi alebo nie. Neviem co mi este chyba aby som uz nikdy nechcela byt chora...
Ahoj Nutella
Problem ktorému celis vysvetlim:
Clovek sa vzdy o nieco opiera, ked sa rozhoduje, ked nieco robi a podobne ... je to to CO, PRECO, AKO.
Odpovede na CO,PRECO,AKO atd a mnohe hladame v sebe. Pokial vykoname tieto odpovede a citime sa zle (spatna vazba je pocit) .. Mozme zmenit odpovede !!
Presne ako pises, spytas sa seba aka si "si vzdy tucna" . To je nadavanie, tvoj mozog nadava zvysku tvojej bytosti. A znovu hladas nadej lebo chces citit lasku a pytas sa "urcite som naozaj taka, ved snazim a robim to a to a to" a mozog znovu "si hlupa zbytocne to robit aj tak budes navzdy tucna si stratena". a znovu horsie pocity ... jednoducho povedane, prejav tvojho mozgu je viac prejav tvojich emocii ako vedomosti.
Ked poviem "paci sa mi tvoja vyska" alebo "nenavidim tvoju vysku" je skor prejav mojich pocitov - v prvom pripade su vo mne prijemne emocie, preto je reakcia na teba prijemna. V druhom pripade su vo mne negativne emocie a reakcia na teba bude neprijemna.
Co sa tyka stravy, tucny ludia nejedia az tak vacsie mnozstva ako zdravi ludia, skor je ta strava poriadne nekvalitna (je nevyvazena, pozerame sa len na jedlo, ignorujeme telo .. a prave telo je v tomto pripade najdolezitejsie, strava je len nastroj pre udrzanie zdravosti tela).
Ale prezradim ti aj (tvoju) cestu ku stastiu :
1. najskor sa naucis ovladat svoj mozog a nechas ho vedome v klude bez myslienok, prazdny, v stave pokoja a oddychu (ako ked v ruke prestanes drzat cinku a ruku polozis a uvolnis)
(toto je stav bytia, mas 0 myslienok, cize 0 iluzii, si 100% v realite, 0% v myslienkach)
2. tvoja duse vedome vklada POZITIVNE myslienky do mozgu. Vtedy budu pocut tvoje usi slova ako "som dobra mila tesim sa z toho co som dosiahla co som spravila z toho aka som, pousmievam sa nad tym ako sa predtým hnevala, oslobodzuje ma to, naplna ma to laskou (prijemny hrejivy pocit).
Jednota bytia pekne vysvetluje oblast holitsickeho pristupu k zitiu. Lebo vsetko je dedicstvo.
Vela stastia a radosti ti prajem Nutella a vela snehu ^^ :) Ved keby nieco kludne napis na mail.
ja osobne ti neviem k tejto teme veľa poradiť, hoci mala som kamarátku anorektičku, našťastie u nej sme to podchytili ešte nie v takom zlom stave, takže v dnešnej dobe už je skoro normálne. Ju prebralo až to, keď ostala anemická a mala problémy s menzesom, takže sa zlakla, že nebude môcť mať deti - a to je vážny dôsledok, o ktorom by si každá mala porozmýšľať, keď robí zle svojmu telu.
Ak je problém len vo frajerovi, poteším ťa, ja som ho nemala 4 roky, a to som tvoja rovesníčka a vôbec nie som hnusná. Proste niekedy ten chlap proste nepríde. Aj tak chlapov nepotrebujeme, užívaj si čas s rodinou a kamarátmi, a keď budeš zdravá, šťastná a pozitívna, tak si ťa ten NIekto nájde.
V prvon rade vam dakujem za odpovede. Mam 19 rokov, som v predmaturitnom rocniku, bola som uz 4 krat v nemocnici, z toho 1 v pezinku - nic z toho mi nepomohlo. Presla som si uz aj obdobim kde som pribrala, vsetko bol ona dobrej ceste, ale spadla som do tych istych sraciek. Myslim si o sebe ze som inteligentna baba, vsetko si racionalne a logicky uvedomujem, mam psychoterapie a som pod dohladom lekarov. Stale ale nikomu neverim ze som chuda, ja to jednoducho nevidim a neverim tomu. Stale si hovorim ze mna sa anorexia netyka ani jej rizika, lebo nie som poriadna anorekticka. Mam okolo seba vela ludi co ma maju radi, mam super znamky rodinu, proste idylicky zivot. Som na tej chorobe zavisla, chcem aby ma nechala ale ona sa ma drzi ako kliest, citim sa osamela, uz asi rok som nemala frajera. Prezivam na 500-900 kcal denne a iednoducho neviem ako sa mam z tohto stavu vymotat
ty mi velmi pripominas moju znamu... mas podobne proporcie ako ona:))
nuz co k tebe..anorexiu mas ci sa ti to lubi alebo ne, ja som ju mala tiez a to som ani zdaleka nemala take nizke BMI ako ty..ja len nieco okolo 16,5...anorexiu moze mat aj 60kilova baba pokial to nema v hlave v poriadku...
skus napisat o sebe daco viac:)
ja mam 166 cm a 60 kilo. A nie som tučko :) takže dievča, ty máš o 15 kilo menej a ešte si vyššia - prestaň si navrávať také hlúposti. Práveže si príliš chudá a podla mna by si mala pribrať :) predstav si že raz budeš chcieť mať deti a to takto vychudnutá nepôjde.
uvar si nieco dobre a normalne sa najedz
(Y)
