S manželkou (má sme spolu 9 rokov, s toho bývame spolu vo vlastnom rodinnom dome 4 roky a 3 roky sme manželia a máme 3 ročného syna. Po materskej dovolenke sa vrátila manželka do práce kde pracuje od skorého rána do 15-tej. Niekedy aj 6 dní do týždňa. Ja som tiež v práci 5 dní do týždňa. Mám 32 rokov a moja manželka má 27 rokov. Syn chodí od septembra do škôlky. Môj problém je v tom, že zhruba počas toho ako ostala doma na materskej si ma manželka akoby prestala všímať, dostávam od nej menej a menej pozornosti a okrem iného sme mali obdobie kedy sme nemali spolu sex aj mesiac a keď hej tak len na môj podnet alebo dobiedzanie. Hovoril som si, že to prejde, že teraz toho má veľa, teraz má mnoho starostí s dieťatkom. Tak som to len tíško pretrpel. No neprestalo to ani potom čo sa vrátila do práce. Prestala mi hovoriť „ľúbim ťa“, prestala sa sama od seba ku mne túliť, prestala mi sama od seba dávať pusu, prestala ma objímať. Všetko urobí až po mojom podnete, inak si sadne, ľahne vedľa mňa ako by som bol iba jej spolubývajúci. Zmizla z nej vášeň, neha a iskra ktorú som na nej tak miloval. Nevšíma si moju snahu, akoby neoceňovala moju snahu, moju starostlivosť a moju všímavosť. Pretože ja sa snažím, pomáhať jej s domácimi prácami, so starostlivosťou o dieťa, venujem sa synovi aj jej, snažím sa byť príkladným otcom a manželom, snažím sa jej vo všetkom vyhovieť a urobiť všetko tak ako si to ona želá. Robím kompromisy, keď treba tak ustúpim, chválim ju pred rodičmi, kamarátmi, kolegami. Hovorím jej ako ju veľmi milujem, preukazujem jej lásku, hladkám ju po chrbte, držím ju za ruku, synovi pred ňou hovorím ako sa všetci traja ľúbime. No to všetko ostáva akoby bez povšimnutia. Keď sa ju opýtam či ma ešte ľúbi tak mi povie s úsmevom „trošku“ alebo niekedy mi povie „áno“ ale sama od seba nepovie. Keď sa s ňou o tom rozprávam tak mlčí nevie mi nič na to povedať. Cítim sa byť nepochopený a zbytočný. Čím viacej sa snažím starať o dieťa, domácnosť a ju, tým je to asi horšie. Sex máme 4x do mesiaca aj to len a len po mojom podnete a dobíjaní. Raz som skúšal zámerne sa jej vôbec nedotknúť ani pusu jej dať, tak prešlo 8 dní kedy večer v posteli položila ruku na moje plece. Bohvie koľko by prešlo času bez sexu, keby som sa o to nepokúsil ja? Nechcem nič zvláštne od nej len jej pozornosť, všímavosť, prítulnosť a malý prejav lásky, aby som cítil jej oporu. A ako čerešnička na torte bolo moje náhodné odhalenie jej flirtovania s 20 ročným chalanom cez FB chat. Zabudla sa odhlásiť a ja som si všimol akési čudné správy. Kde neznámi chalan ju požiadal o pridanie medzi priateľov a ona miesto zamietnutia po zistení o koho ide si s sním začala zoznámku na konci ktorej mu napísala ako jej lichotí, že má o ňu záujem mladý chalan. Na moje a jej šťastie to ukončila tým že je vydatá a má dieťa. No svojej kamarátke sa s tým hneď pochválila, že ju balí mladý chalan a že jej to normálne zdvihlo sebavedomie. Tým istým sa pochválila na inom fóre, kde som registrovaný aj ja len o tom asi nevedela. Miesto toho aby sa kamarátkam pochválila, že jej manžel jej pripomína ako sa jej veľmi páči, aká je sexi, ako ju manžel ľúbi, ako sa jej manžel snaží...Neviem čo mám robiť. Poraďte mi prosím. Podľa vás ma moja manželka ešte miluje, alebo ma berie už ako samozrejmosť ako rutinu, že som pri nej a robím všetko o čo ma požiada? Kde robím chybu? Čo mám robiť? Mne na nej fakt záleží a milujem ju rovnako ako 9 rokov dozadu. Možno to iba zbytočne nafukujem, neviem, ale trpím nedostatkom lásky z jej s strany inak je to príkladná mamička aj žienka domáca. Ďakujem za každý podnet.
Manželka si ma nevšíma...čo mám robiť?
mam z toho vsetkeho taky pocit , ze tvoja zena ma v praci milenca , alebo muza , ktory sa jej paci
preto ta zmena
Hmmm, zvlastne :D Podla toho, co si teraz opisal, som presne ja takto reagovala pri byvalom partnerovi. Stale som mala pocit, ze ja som ten chlap vo vztahu a on ten poblazneny blazonko, co mi kazdych desat minut vonku daval kvietky, najradsej by okolo mna lietal, neskutocne romanticky muselo prebiehat vsetko co sa okolo nas dialo, az mi z toho bolo fakt zle brrrrrr. Takze, uz ju zacinam trosku chapat. Mne tento vztah stroskotal po vyse roku, pretoze sme medzi sebou strasne bojovali. On velka rodina, hoc by ani na chleba nebolo, hlavne ze sa lubime. Ja vsetko opacne...Len to bolo s jednym rozdielom, ze ja som ho neposielala k psychologovi...myslis, ze si az tak na tom, ze ho potrebujes?
Skor ma zaraza, ci tuto tvoju prirodzenu povahu nevidela na zaciatku. A trosku mi je zvlastne, ze aj ked ste uz zohrata dvojka, preco by ste si nemohli prejavovat neznosti? Nie sa kazdych 10 minut po sebe valat, hladkat sa pri vareni vecere a podobne, ale obycajne objatie pocas dna je predsa krasne...
Nuz, vidite rozdielne no ste spolu uz dost dlho a je zvlastne, ze sa tento problem objavil az teraz, nie uz davno....Moja rada, skus byt na isty cas uplne pasivny. Ziadna snaha o nejake mimoriadne vyznania lasky, ziadne dotyky pocas dna, ziadne naliehanie, ziadne prilisne snazenie sa. Skus si volny cas zabezpecit sam a bez nej, bud trosku viac mimo domu, hoci jej budes pomahat so synom. A uvidis, co sa bude diat. Keby si na nu prilis naliehal, tak to v nej bude este viac vriet a este viac sa voci tebe zablokuje...
presne vo vasom vztahu si ty baba a ona je chlap ...ona to tak citi preto ti to tak napisala ...boze chlape spamataj sa uz nemate 18 aby ste sa olizovali a boli zaveseni na sebe ...uz ste postupili do dalsej etapy ..
bud uz chlapom
Ľudkovia predvčerom som s manželkou začal vážny rozhovor na túto tému. V pokoji som jej povedal všetko čo ma trápi podobne ako som to napísal sem pri zakladaní témy. Prebiehalo to tak, že mala slzy v očiach, poplakala si a tvárila sa nahnevane no nič mi nepovedala k tomu. Išli sme spať, každý sa otočil na svoju stranu a spali sme. Rozhovor pokračoval na druhý deň cez sms-ky. Kedy mi napísala, že vie že ma nepochváli, nepohladká a nerozpráva mi ako veľmi ma ľúbi, ale mám jej veriť že ma neberie ako samozrejmosť a že nemám zo všetkého robiť hneď drámu a hnať to do extrému. Že vraj to berieme každý po svojom, že ja by som to podľa nej chcel tak aby to bolo stále ako keď sme začínali a ONA to berie vraj tak, že sme už zohratá zabehnutá dvojka. Že ju serie, že sa k tomu stále vraciam. Lebo že vraj aj keď to tak nevyzerá ona sa fakt snaží aby to fungovalo. Ja som jej napísal že ja sa jej snažím porozumieť a dal som jej za pravdu že sa k tomu vraciam, ale opýtal som sa jej že aký má teda problém ma sem tam objať alebo bozkať ak ma ľúbi. Hlavne ak už tom vie že to potrebujem. Manželstvo je aj o kompromisoch, či nie? A v manželstve sa nie len berie, ale aj dáva. Ak ma ľúbiš prečo mi aspoň trochu občas nedokážeš že ti na mne trochu záleží? Ale som jej povedal že jej to už nebudem viac pripomínať a že vlastne ak to nie je prirodzené tak je zbytočné a hlúpe odomňa o to vôbec prosiť. Napísal som jej, že je to na nej ako ma berie a čo cíti keď je pri mne ale nech mi dá aspoň vedieť na čom som, ale nech ju neprekvapí ak ma to časom úplne zmení a zmení sa moje správanie, lebo to už ja asi neovplyvním. Na to my napísala že by som mal vážne ísť k psychiatrovi, lebo sa bojí o mňa aj o seba. Napísal som jej že nie je problém, ak treba zájdem aj k lekárovi ak by to malo pomôcť, ale nech ide aj ona. POLOŽIL SOM JEJ EŠTE RAZ TÚ OTÁZKU, že aký má teda problém ma sem tam objať alebo chytiť za ruku? ODPOVEĎ ZNELA: "Neviem preco to nerobim. Mozno som ja chlap a ty zena. Vymenene mame role. Nemyslim si ze si blazon, len ze je toho na teba uz vela" Keď som prišiel domov tak sme sa ojali pobozkali a večer sme zaspali v objatí. Neviem dokedy to však takto vydrží.
Mozno naozaj ocakava aj tresknutie do stola a podobne ako pise Sejla, ale ludia su strasne rozdielni, na kazdeho ucinkuje nieco ine. Poznam aj pary, kde su obaja taki ako ty a ziju spolu stastne aj desiatky rokov, pricom sa stale miluju, preukazuju si neznosti, lasku a nikto tam netrieska do stola, nekrici, nehadze taniere. Verim ale, ze su aj zeny, ktorym az srdce poskoci od radosti ked muz treskne do stola, ze toto je ozajstny chlap a takto to ma byt. Bagoj my nevieme aka je tvoja zena, ty ju poznas uz roky, mal by si to vediet najlepsie a podla toho aj skusit hladat riesenie.
Ine zeny by za takeho muza ako ty vrazdili :-) Tazko povedat v com je problem, ste spolu uz od jej velmi mladeho veku, mozno je problem aj v tom, ze nic ine nezazila a nevie porovnavat. Mozno keby raz mala za partnera egoistu a uzila si s nim tazke chvile, teraz by aj ona teba na rukach nosila. Takto nevie, ze ma vlastne strasne vela a pride jej to ako samozrejmost, je zvyknuta ze ty vzdy davas, vsetko spravis a ona hlavne berie. Skusal si jej vysvetlit svoje pocity presne tak, ako si sa z nich vyznal tu? Zeny su vacsinou citovo zalozene tvory a ak jej to presne takto popises, pricom das najavo to, ako ta to trapi, mozno sa v nej nieco pohne. Samozrejme nemusi, nevieme aky je ona typ. Ale skus do toho rozhovoru dat co najviac vlastnych emocii, ako tvoje trapenie sa nad touto situaciou, ze nie si stastny, ale zaroven ju z nicoho neobvinovat a nechat jej slobodny priestor na rozhodnutie, ci chce aj ona teba urobit stastnym alebo nie. Ak by to nepomohlo, mozno mozes skusit vyvolat v nej troska ziarlivost, aby si uvedomila, ze nie je uplna samozrejmost ze ta ma, hoci tato varianta moze byt aj trocha riskantna.
zena potrebuje mat vedla seba chlapa, takze obcas treba zaujat taky postoj, funguje to aj u deciek a pubertakov, ked prestrelia a otec to vezme do svojich ruk, zvykne to veeeelmi zaucinkovat
možno má pani manželka nejakú krízu štvrtinového veku, alebo sa nestíha adaptovať na zmeny po narodení syna, nová práca, atd, ale asi je aj ten typ, čo si nevie vážiť to, čo má, ak je nespokojná sama so sebou (čo asi je, keď si potrebuje zdvíhať sebavedomie), tak nemôže byť spokojná ani s ostatnými súčasťami jej života, takže ani s tebou. Asi je to dosť globálny problém, ktorý súvisí s dobou, v ktorej žijeme, výchovou, ktorú sme dostali, skúsenosťami, ktoré (ne)máme a hodnotami, ktoré (ne)máme. Neviem ti poradiť, čo stopro pomôže, ale na tvojom mieste by som sa určite nevnucovala, našla si inú náplň života (dočasne), ale určite nie milenku, skôr tie záľuby, práca, ak sa nezobudí ani potom, chcelo by to vážnu debatu, zistiť, čo je vlastne vo veci, ak sa nezobudí ani potom, možno odborníka (psychológ, poradňa)
Ano, ano, paci sa mi to, co pise Dadula, ze sa spravit trosku nedostupnym. Ukazat jej, ze i ty mas svoj vlastny cas, ktory travis sam. Co sa tyka domacnosti a syna, tam by som ti radila, aby si nic nemenil, prosto dieta do toho nijak nezatahuj, ten by nemal absolutne pocitit, ze sa cosi medzi vami deje...A urcite potom napis ako zena reaguje, ci to na nu zabera alebo nie.
Zenaty, na moj nick sa pytali uz viaceri. Ked som sa tu prihlasovala, nevedela som, ze tu ostanem prispievat nastalo...inak by som vymyslela cosi co by mi bolo srdcu blizke :D :D
