S manželkou (má sme spolu 9 rokov, s toho bývame spolu vo vlastnom rodinnom dome 4 roky a 3 roky sme manželia a máme 3 ročného syna. Po materskej dovolenke sa vrátila manželka do práce kde pracuje od skorého rána do 15-tej. Niekedy aj 6 dní do týždňa. Ja som tiež v práci 5 dní do týždňa. Mám 32 rokov a moja manželka má 27 rokov. Syn chodí od septembra do škôlky. Môj problém je v tom, že zhruba počas toho ako ostala doma na materskej si ma manželka akoby prestala všímať, dostávam od nej menej a menej pozornosti a okrem iného sme mali obdobie kedy sme nemali spolu sex aj mesiac a keď hej tak len na môj podnet alebo dobiedzanie. Hovoril som si, že to prejde, že teraz toho má veľa, teraz má mnoho starostí s dieťatkom. Tak som to len tíško pretrpel. No neprestalo to ani potom čo sa vrátila do práce. Prestala mi hovoriť „ľúbim ťa“, prestala sa sama od seba ku mne túliť, prestala mi sama od seba dávať pusu, prestala ma objímať. Všetko urobí až po mojom podnete, inak si sadne, ľahne vedľa mňa ako by som bol iba jej spolubývajúci. Zmizla z nej vášeň, neha a iskra ktorú som na nej tak miloval. Nevšíma si moju snahu, akoby neoceňovala moju snahu, moju starostlivosť a moju všímavosť. Pretože ja sa snažím, pomáhať jej s domácimi prácami, so starostlivosťou o dieťa, venujem sa synovi aj jej, snažím sa byť príkladným otcom a manželom, snažím sa jej vo všetkom vyhovieť a urobiť všetko tak ako si to ona želá. Robím kompromisy, keď treba tak ustúpim, chválim ju pred rodičmi, kamarátmi, kolegami. Hovorím jej ako ju veľmi milujem, preukazujem jej lásku, hladkám ju po chrbte, držím ju za ruku, synovi pred ňou hovorím ako sa všetci traja ľúbime. No to všetko ostáva akoby bez povšimnutia. Keď sa ju opýtam či ma ešte ľúbi tak mi povie s úsmevom „trošku“ alebo niekedy mi povie „áno“ ale sama od seba nepovie. Keď sa s ňou o tom rozprávam tak mlčí nevie mi nič na to povedať. Cítim sa byť nepochopený a zbytočný. Čím viacej sa snažím starať o dieťa, domácnosť a ju, tým je to asi horšie. Sex máme 4x do mesiaca aj to len a len po mojom podnete a dobíjaní. Raz som skúšal zámerne sa jej vôbec nedotknúť ani pusu jej dať, tak prešlo 8 dní kedy večer v posteli položila ruku na moje plece. Bohvie koľko by prešlo času bez sexu, keby som sa o to nepokúsil ja? Nechcem nič zvláštne od nej len jej pozornosť, všímavosť, prítulnosť a malý prejav lásky, aby som cítil jej oporu. A ako čerešnička na torte bolo moje náhodné odhalenie jej flirtovania s 20 ročným chalanom cez FB chat. Zabudla sa odhlásiť a ja som si všimol akési čudné správy. Kde neznámi chalan ju požiadal o pridanie medzi priateľov a ona miesto zamietnutia po zistení o koho ide si s sním začala zoznámku na konci ktorej mu napísala ako jej lichotí, že má o ňu záujem mladý chalan. Na moje a jej šťastie to ukončila tým že je vydatá a má dieťa. No svojej kamarátke sa s tým hneď pochválila, že ju balí mladý chalan a že jej to normálne zdvihlo sebavedomie. Tým istým sa pochválila na inom fóre, kde som registrovaný aj ja len o tom asi nevedela. Miesto toho aby sa kamarátkam pochválila, že jej manžel jej pripomína ako sa jej veľmi páči, aká je sexi, ako ju manžel ľúbi, ako sa jej manžel snaží...Neviem čo mám robiť. Poraďte mi prosím. Podľa vás ma moja manželka ešte miluje, alebo ma berie už ako samozrejmosť ako rutinu, že som pri nej a robím všetko o čo ma požiada? Kde robím chybu? Čo mám robiť? Mne na nej fakt záleží a milujem ju rovnako ako 9 rokov dozadu. Možno to iba zbytočne nafukujem, neviem, ale trpím nedostatkom lásky z jej s strany inak je to príkladná mamička aj žienka domáca. Ďakujem za každý podnet.
Manželka si ma nevšíma...čo mám robiť?
Lebo sú to podobné veci a nie rovnaké. Ty nemáš žiadny vlastný názor. Ja problém nemám, ty ho máš, len o tom ešte nevieš ;)
hej poznam take, co si myslia, ze ked maju brucho a zasnubak na prste, tak ich chlap uz v zivote neopusti..
ona si nevazi co ma a ak jej trosku pohrozis (navodov tu mas kopec), tak sa podla mna spamata..
vies, vela ludi si uvedomi hodnotu toho, co ma az vtedy, ked o nieco pridu, resp. zacnu prichadzat..
len otazka je, co to spravi s tebou..ked voci nej ochladnes aj ty, aby sa to nestalo nielen naoko ale aj v skutocnosti sa v tebe nieco zlomi..nuz uvidis
Slobodna: tak nechapem, preco si ma oslovila, ked ma tak neznasas
apropo prizivovat sa na cudzich nazoroch, to si odkial nabrala? na veci mam svoj nazor, ked v temach napisu ludia podobne veci po tebe, na tych nevyskakujes, tak sa skludni, zjavne mas problem
Bagoj29:
sucitim s tebou, sme na tom podobne.
To co si popisoval, som so zenou absolvoval uz tiez. Som starostlivy, ona mala kopec volneho casu, ktory miesto pomoci radsej travila na nete, ci Facebooku. S dietatom, nech pomozem akokolvek, aj tak sa citi unavena.
Povedal by som to tak, ze nema ziadne starosti, okrem dietata, ale aj z toho robi casto tragediu, ako chudinka je unavena. Pritom nema ziadne ine starosti a povinnosti.
Dohovaranie nikam neviedlo, jedine k tomu, ze jej to liezlo na nervy.
Tak som sa prestal tak snazit. Prestal by som saj snazit este viac, ale to sa celkom neda, lebo pri jej lenivosti, by som zomrel od hladu a urcite veci treba porobit.
Trapne je, ze je velmi sikovna, ale ta je lenivost tu sikovnost prevysuje nasobne.
Co som sa prestal tak snazit, tak zacali vycitky, ze nerobim tamto, hento... Konecne sa niecoho chytila aj ona.
Zato s milovanim som tak trochu rezignoval. Netlacim tak na nu, aj ma to prestava bavit, lebo ked ma postoj ako mumia, alebo chce rychlovky, aby to uz mala cim skor za sebou, tak predohru radsej ani nechce.
Mne sa to zprotivuje, lebo uz to neni milovanie, neni to ani sex, uz to je len onania na jej tele.
Proste ona nema chut, ma mensiu chut a nemam to riesit, ani jej to pripominat. Vraj vsetko je v poriadku, az na tu chut.
Pritom som velmi sexualne zalozeny, zeby som sa miloval bezne viac krat za den, ale uz radsej na to ani nemyslievam, lebo by to bolo este horsie. Podviest ju nechcem, ale citim, ze jej postojom si sama pod sebou a pod nasim vztahom pili konar...
Naviac vsetky snahy o riesenie berie ako utok na nu. Proste to netreba riesit, podla nej... Aj ked mam bujnu fantaziu, tak ma nenapada, co by som mohol robit, ked nechcem ziadnu milenku, ani jej robit nejake naschvaly, alebo ju nasilu lamat.
Pomaly sa zacinam citit jak 90 rocny dochodca...
nebiere ta tvoja manzelka hormonalnu antikoncepciu? aj to moze mat nepriaznive vplyvy ako na psychiku, nalady, tak aj na libido
Bagoj29: Veľa problémov by sa vyriešilo keby ľudia komunikovali spolu a nie o sebe. A práve to, že o teba bojovala ti robilo dobre a zrazu ti to chýba. Ľudia ti tu radia dobre, lenže ty vidíš problém len v nej.
Maoam daj pozor aby ťa nerozdrapilo :) s tebou diskutovať nemienim, neznášam plagiátorov a príživníkov na cudzích myšlienkach, názoroch.
Ešte niečo ma napadlo: je veľa žien, ktoré zo sexu nič nemajú. Možno jej to s tebou nechutí, možno sa tvári, že je to fajn, aby mala pokoj. Naozaj to tak v niektorých manželstvách funguje, v práci keď kecáme na túto tému tak kolegyne celkom vážne hovoria, že sa na tému sex s mužom už dávno nebavia, že si to len odkrútia keď je to nevyhnutné a majú zas na pár dní pokoj. Ak po tebe netúži, ak to nerobíš tak, aby jej to vyhovovalo, nečuduj sa, že sa do toho sama nehrnie. Na druhej strane môže byť aj unavená. Malé dieťa, domácnosť, práca. A po pôrode niektoré ženy stratia chuť aj kvôli hormonálnym zmenám.
no tak uz o teba zjavne bojovat nemusi, lebo jej davas VSETKO
a ludia chapu, ze sa citis zle, vsak si to prejdi este raz vsetko
Čo je zlé na tom že chcem prejav toho že pre manželku vôbec niečo znamenám, keď stojím pri nej a pri dieťati. Čo som hádam kvôli tomu "mužožena" či čo mi to tu naznačujete poniektorí. Nechcem predsa od nej aby sme sa cmuľkali a lebo ľuľkali a boli na sebe nalepený ako 16 ročné detská. Ale keď sa ten druhý partner naozaj začne chovať ako spolubívajúci alebo brat - sestra to už nie je podľa mňa normálne. Keby toto malo byť normálne tak sa neožením nikdy. Ja jej kvety a ni dari nenosím ani sviečky nezapaľujem ani sme to nikdy nerobili pretože viem že ona to nemusí. To ona mi fakt príde povahou presne ako chlap ktorý nevie prejaviť cit. Keď sme sa dali dokopy tak musela o mňa poriadne zabojovať, lebo ja som bol zamilovaný do inej a ona toto všetko vedela. Bojovala o mňa a vtedy zapojila všetky svoje zmysli a ženské zbrane a bolo tak až do našej svadby. Až mám pocit, že ako náhle som si ju vzal žije v istote že jej patrím a preto už nič nerieši. Tvrdí mi že ma miluje a že jej na mne záleží, ale je chladná ku mne. A to ma raní. Je jedno akým spôsobom mi dá pocítiť len nech to dá nejak najavo. CHLAPI, neviem či vám vyhovuje doma žena ktorá vám dá úplný pokoj a nejaví žiaden záujem o vás ani o vašu snahu. Okrem toho že čas ju zaujíma (typu kde si tak dlho) inak nič, žiaden sex a keď tak len nútený...to je podľa vás super. Je to také mužské? Čo? Toto by Vás bavilo? Tak mi tu nepíšte že buď chlap. Nie som predsa ROBOT som človek a mám ľudské potreby. Ja som chlap nie som buzík,a ni transvestita, len za to že ženu doma neterorizujem a nechlastám. Milujem ju a možno som sa do nej znovu zamiloval-nič viac.
tak co radis ty, ked mas grandiozny napad?
