Ahoj viem ze to bude znieť divne ale už to so mnou nieje dobre ... Som zabudla od môjho psa.. dal mi tolko lásky ako nik... Je z útulku a ta predstava že neviem kolko ma rokov a koľko tu so mnou ešte bude ma desí.... V škole sa neviem sústrediť myslím len na psa dokonca som odmietla mesačný zájazd do paríža ktorý hradí škola koli psovi.... Nechodím na skolske výlety všade si ho beriem ja uz nevladzem myslím len na to čo ak má jedného dňa opustí ... Milujem ho je to moje všetko ako moje dieťa. Mám 18
Zavisla od psa
Vies, predsa len - havko by nemal byt u teba na (takmer) prvom mieste.
Nechcem ta urazat a ale pomoct ti: nie si hystericka? Nieco si o tom precitaj a snaz sa skorigovat, kym sa to da.
Ano, mozno milovat psa, ako zviera mozno milovat - ale otvorene by som o tom hovorila len so psychologom. U laikov to nevyzera dobre.
Nieco s tym rob.
ja zas som prefikana phkr a ako spicelka sledujem dianie v mobile a nete a podla toho potom vymyslam temy
Pred 4 mesiacmi som prišla o svojho, ktorého som mala 13 rokov, mám ešte druhého ale na toho sa snažím rozhodne až tak neviazať, lebo tá bolesť sa nedala zvládnuť.
Láska nie je závislosť, láska dáva slobodu a voľne dýchať. Ciciaš ho z toho čo ti samej chýba. Túto hroznú chybu robia často ľudia nielen pri domácich miláčikoch, ale čo je žalostnejšie u svojich partneroch. Preto vždy odporúčam každému človeku rozvíjať a mať rád sám seba.
Nenadarmo sa hovorí - Najprv musíš milovať seba až potom si schopný milovať niekoho iného.
Kazdy, kto ma psa a ma ho rad, sa desi toho momentu ale nemozes predsa kvôli tomu prestat normalne zit. A co ak ma psik malo rokov, to sa chces este 10-12 rokov zbytocne trapit? Predstav si, ze matka sa bude strasne bat o zivot svojho dietata a stale bude mysliet len na to, keby zomrelo. Ved by sa musela zblaznit. Zivot je na to, aby sa zil a nie si ho zbytocne zneprijemnovat zlymi predstavami. Je dobre, ze si uvedomujes svoje negativne myslenie, tak zacni sa trenovat tym, ze nebudes mysliet na take veci, ktore ti ublizuju. Lebo svoje negativne myslenie prenasas aj na okolie, ba aj na psika. Toho smutku mal zrejme predtým a aj v utulku dost, potrebuje panicku, ktora je vesela a plna zivota.:)
Kazu, je mozne, ze mas nejake problemy doma, mozno s rodicmi? Chyba ti mozno laska?
Nehladkaj psa a miesto toho sa o neho viac staraj, daj mu zrat, vodu a prejdi sa s nim.