Ahoj mám 16 rokov ide o to nikdy som nemala so sestrou nadštandardné vzťahy, boli sme dá sa povedať ako spolubývajúce. Je to moja nevlastná sestra (iný otec) no vyrastala so mnou od môjho narodenia. Mamu zbožňuje i keď naša mama nieje oporou ani nič podobným. Sestra má 29 rokov býva v jednoizbáku na ktorý spláca úver a je tehotná (7.m) s debilom ktorèho nezaujíma , čiže bude slobodná matka. Najskôr to predomnou tajila aj s mamou (ja žijem u otca už 2.mesiac) lebo mám vraj veľkú hubu ako keby sa to po jej pôrode aj tak nik nedozvedel. Keď som sa to konečne dozvedela boli sme s ocom na nákup a kúpili jej niake veci pre babatko + plienky a panpersky neskôr sme jej zohnali kočík. Pomohla som jej upratať kompletne byt nosila jej ovocie. Dnes keď bola u nás povedala že ona nechce aby keď bude malý na svete som tam bola každy tyždeň, že potrebuje súkromie a decko si musí zvyknúť na ňu nie na cudzích (hrozne ma to zamrzelo). Ja deti zbožnujem všemožne som jej pomohla zo všetkým čo som vedela a ona povie toto ? Stále je len u mamy tá jej nedala nič len jej hovorí aká je sprostá že si nedala pozor. Žiadna pomoc, opora, nič z jej strany. A niesu to hormóny ona bola taká vždy... Ja detičky milujem a bojím sa že môjho synovčeka nebudem môcť vydávať... A že ho dá pokočíkovať radšej jej kamoškám... Čo mám robiť ? Má to cenu snažiť sa ? Zmení sa to alebo bude naďalej takáto a ja malého uvidím raz za pol roka ? Ďiki
Zlé vztahy, sestra zakerak
Este som zabudla dodat som pri nej hrozne v krci a niesom sama sebou. A vzdy hovorim veci len take co su "jej pochuti" aby som ju nenahnevala a nepohnojila si to. Fakt ma to hrozne desí