Nenávidím leto

a nielenže leto, mne doslova lezie na nervy keď slnko čo i len vykukne spod mrakov. Milujem rána keď je zamračené a hmla to pre mňa znamená nádherný deň. Jooj a jak by som sa pobavila keby cez leto len pršalo a všetci tí ktorý vytrčajú tie svoje holé upachtené telá pri vode sedia niekde doma a unudený na smrť z toho že prší a je chladno. Nádherná predstava :)
No ale srandičiek dosť :D Povedzte mi niekto je to normálne? Ako ja som nikdy nebola teplomilný typ vždy som mala radšej zimu alebo jeseň, ale začínam si všímať že je to stále horšie a horšie. Občas ma to i obmedzuje pretože keď je teplo a svieti slnko tak ja som totálne vyšťavená, úplne nepoužitelná, nič sa mi nechce, všade zastreté, ale už sa snažím prekonávať šak inak to vlastne nejde. Človek má vždy nejaké povinnosti. Neviem možno to bude súvisieť aj s nejakým zdravotným problémom ale asi skôr psychický. Mne sa jednoducho páči upršaná krásna zelená krajinka s teplotami okolo 20 stupňov a zas keď si len spomeniem na pláže, palmy modrú oblohu, žeravé slnko alebo na nejakú púšť tak idem doslova skapať. Prosím vás povedzte mi že mi nešibe a že nie som jediná s takým problémom