Depresie z neplnohodnotneho vztahu

Mam jeden problem, ktory vznikal postupne a z roznych veci. Ale vysledok je, depresie, nervozita, hystericke stavy, nekontrolovanie svojho spravania.... Zacala som mat vztah pred dva aj pol rokmi. Zaciatky boli pekne, aj ked vzdy tam nieco bolo co sa mi nepacilo a tak. Ale postupne sme si zvykali jeden na druheho a nasa laska stupala. Po roku som mala moznost ist do byt byvat sama, tak som stiahla mojho priatela so sebou. Moc sa mu do spolocneho byvania nechcelo, ale predsa isiel. Minuly rok v lete sme mali velku krizu, lebo ja som chcela nas vztah posunut dalej, s svadbe, ale moj priatel ma vzdy dovod , preco este nie. Vdaka mojej povahe som povedala, ze takyto vztah nema buducnost a nepaci sa mi tak zit. Bud nieco s tym zacneme robit , ale sa rozidme. V auguste sme sa dohodli, ze o rok budeme mat svadbu a dovtedy budeme zit plnohodnotny \\\"predmanzelsky\\\& quot; vztah. Ja som bola stastna a vsetko bolo super. Len moj priatel robil stale zil ako slobodny a zmeni sa az posvadbe. Kazdy den chodil ku rodicom, lebo im treba pomahat, potom zas to treba spravit a kazdy den bol dovod ist ku rodicom. Ja som chodila do prazdneho bytu , unavena z roboty. Ponukal mi, aby som prisla za nim ku rodicom (je to 5 min autom) a tam budeme spolu. Ale ja som nemala chut vecer o 7-8 chodit este kade-tade, a doma ma cakali riady, nachystat desiatu do prace, nakupit.... 4 mesiace, do decembra som stale verila, ze pride den, ked ma moj milovany priatel poziada o ruku. Bola som stastna a preto vsetko bolo super. Ale prisli Vianoce a zasnuby nikde. Prisiel na mna velky naval lutosti a sklamania, ktore skoncili alkoholom. Mala som prve hystericke stavy. Vdaka nasej laske sme to vyriesili behom 2 dni a zacala som zas verit. Ved do septembra ma este stihne poziadat o ruku. Ale jeho pravidelne navstevy u rodicov pokracovali 6x v tyzdni. Ked som sa s tym chcela vysporiadat a nechcela som viac po nom hulakat, tak som po robote chodila kazdy den cvicit a vyplnala som si volne vecerne chvilky. Ale ja som prestala chodit ku jeho rodicom. Bolo to aj na truc, to priznavam. Mesiace bezali, a zasnub nikde. Od velkej noci pravidelne, kazdy tyzden som chytila vybuch a pohadali sme sa, preco stale caka, na koho caka, ak si neni isty, nech to ukoncime, .... Prisiel cca 15.maj a ja som sa zosypala uplne. Snazim sa to vyrovnavat alkoholom (ale zatial sa ovladam), a nemam chut ani zit, ani nieco robit, mam depresie, nenavidim svet, vsetko mi vadi. Vadia mi svadby, tehotne zeny, male deti, lebo to je to co mi pripomina to , po com tuzim ja. Viem, ze som kusok od toho a mam predpoklad, ze to budem mat, ale ja uz prestavam vsetkemu verit. To len preto, lebo priatel neni pripraveny na sobas, nechce byt mojim manzelom, boji sa zodpovednosti, neni si isty so mnou.... mam milion otazok, na ktore mi odpoveda a odvovodnuje niecim inym. Mame iba dve moznosti. Bud ukoncime nas vztah , alebo ideme este raz skusat \\\" posvadobny \\\" vztah. Po dva aj pol roka mi priatel povedal, ze on ma ani nepozna, lebo raz som taka a raz som ina. A on nevie aka budem po svadbe. Ja viem, ze z tohoto vsetkeho mi pomoze iba zmena zivotneho stylu a to je posun ku svadbe. Dosiahnut to, po com tuzim. Konecne som nasla cloveka s ktorym chcem zit, ktory mi hovori , ze chce somnou zit, a to je tak tazke si spojit zivot svadbou. Pre niekoho je to nepodstatne a hlavne vydate damy to tvrdia.Ale kazde dievcatko tuzi, ked bude v bielych satoch stat a pride jej povedat ten jeden , milujem Ta.
Zacinam s liekmy na depresie, aby som vobec mohla pokracovat v zivote dalej. Mozno, aby som sa prestala upriamovat na to co nemam. Mal niekto podobny problem?? Ako ste to vyriesili? Potesi ma kazda reakcia.