Mam jeden problem, ktory vznikal postupne a z roznych veci. Ale vysledok je, depresie, nervozita, hystericke stavy, nekontrolovanie svojho spravania.... Zacala som mat vztah pred dva aj pol rokmi. Zaciatky boli pekne, aj ked vzdy tam nieco bolo co sa mi nepacilo a tak. Ale postupne sme si zvykali jeden na druheho a nasa laska stupala. Po roku som mala moznost ist do byt byvat sama, tak som stiahla mojho priatela so sebou. Moc sa mu do spolocneho byvania nechcelo, ale predsa isiel. Minuly rok v lete sme mali velku krizu, lebo ja som chcela nas vztah posunut dalej, s svadbe, ale moj priatel ma vzdy dovod , preco este nie. Vdaka mojej povahe som povedala, ze takyto vztah nema buducnost a nepaci sa mi tak zit. Bud nieco s tym zacneme robit , ale sa rozidme. V auguste sme sa dohodli, ze o rok budeme mat svadbu a dovtedy budeme zit plnohodnotny \\\"predmanzelsky\\\& quot; vztah. Ja som bola stastna a vsetko bolo super. Len moj priatel robil stale zil ako slobodny a zmeni sa az posvadbe. Kazdy den chodil ku rodicom, lebo im treba pomahat, potom zas to treba spravit a kazdy den bol dovod ist ku rodicom. Ja som chodila do prazdneho bytu , unavena z roboty. Ponukal mi, aby som prisla za nim ku rodicom (je to 5 min autom) a tam budeme spolu. Ale ja som nemala chut vecer o 7-8 chodit este kade-tade, a doma ma cakali riady, nachystat desiatu do prace, nakupit.... 4 mesiace, do decembra som stale verila, ze pride den, ked ma moj milovany priatel poziada o ruku. Bola som stastna a preto vsetko bolo super. Ale prisli Vianoce a zasnuby nikde. Prisiel na mna velky naval lutosti a sklamania, ktore skoncili alkoholom. Mala som prve hystericke stavy. Vdaka nasej laske sme to vyriesili behom 2 dni a zacala som zas verit. Ved do septembra ma este stihne poziadat o ruku. Ale jeho pravidelne navstevy u rodicov pokracovali 6x v tyzdni. Ked som sa s tym chcela vysporiadat a nechcela som viac po nom hulakat, tak som po robote chodila kazdy den cvicit a vyplnala som si volne vecerne chvilky. Ale ja som prestala chodit ku jeho rodicom. Bolo to aj na truc, to priznavam. Mesiace bezali, a zasnub nikde. Od velkej noci pravidelne, kazdy tyzden som chytila vybuch a pohadali sme sa, preco stale caka, na koho caka, ak si neni isty, nech to ukoncime, .... Prisiel cca 15.maj a ja som sa zosypala uplne. Snazim sa to vyrovnavat alkoholom (ale zatial sa ovladam), a nemam chut ani zit, ani nieco robit, mam depresie, nenavidim svet, vsetko mi vadi. Vadia mi svadby, tehotne zeny, male deti, lebo to je to co mi pripomina to , po com tuzim ja. Viem, ze som kusok od toho a mam predpoklad, ze to budem mat, ale ja uz prestavam vsetkemu verit. To len preto, lebo priatel neni pripraveny na sobas, nechce byt mojim manzelom, boji sa zodpovednosti, neni si isty so mnou.... mam milion otazok, na ktore mi odpoveda a odvovodnuje niecim inym. Mame iba dve moznosti. Bud ukoncime nas vztah , alebo ideme este raz skusat \\\" posvadobny \\\" vztah. Po dva aj pol roka mi priatel povedal, ze on ma ani nepozna, lebo raz som taka a raz som ina. A on nevie aka budem po svadbe. Ja viem, ze z tohoto vsetkeho mi pomoze iba zmena zivotneho stylu a to je posun ku svadbe. Dosiahnut to, po com tuzim. Konecne som nasla cloveka s ktorym chcem zit, ktory mi hovori , ze chce somnou zit, a to je tak tazke si spojit zivot svadbou. Pre niekoho je to nepodstatne a hlavne vydate damy to tvrdia.Ale kazde dievcatko tuzi, ked bude v bielych satoch stat a pride jej povedat ten jeden , milujem Ta.
Zacinam s liekmy na depresie, aby som vobec mohla pokracovat v zivote dalej. Mozno, aby som sa prestala upriamovat na to co nemam. Mal niekto podobny problem?? Ako ste to vyriesili? Potesi ma kazda reakcia.
Depresie z neplnohodnotneho vztahu
kocka,alkoholom nic nevyriesis,iba sa v nom utopis a to doslova,alkohol nielen oblbuje,ale aj zvysuje pecitlivelost,myslim psychicku,zahod flase daleko od seba,moze sa stat,ze takato sa svojmu drahemu sprotivis a taka poznamka,muzi maju paniku z hysterickych zien,ano,aj zena ma pravo poziadat muza o ruku,to len stare tradicie si stale nieco dokazuju,kedze sme rovnopravni,je tu rovnaka moznost,vyhovaranie sa na nejake cakanie zo strany zeny na laskave poziadanie o ruku je uplny nezmysel,ved to by znamenalo,ze zena musi drzat usta a krok,ale v tvojom pripade by si sa mala zamysliet,ci to medzi vami ma,alebo nema buducnost,pretoze isti svojim rozhodnutim si musite byt obaja,nie len jeden z vas,mala poznamka,niektori sa citia lepsie nezaviazani a bez povinnosti,lebo rodina a deti su o povinnostiach,co sa tyka veku zeny zrelej na rodenie ,si v najlepsom veku,tvrdenie,ze mas este cas ,je trochu alibisticke,mlada kocka je nalepsia rodicka,totiz u mladsich zien je vyssia pravdepodobnost narodenia zdraveho dietata a tiez menej komplikacii v gravidite,vekom sa rizika zvysuju,aj ked dnes sa o tom velmi nehovori, v popredi je cosi ine,,hlavu hore ,usmej sa na svet,zi,venuj sa veciam,ktore rada robis,taka budes ziaduca a ten tvoj bude chciet s tebou castejsie byt,viesmchlapi potrebuju byt uzitocni,nieco robit a nielen sediet pri dievcati a vyznavat mu lasku,neviem ci sa mi to zda,ale on byva asi v rodinnom dome a ty v bytovke,alebo sa mylim?to su len take teorie,lebo blizsie nepozname pozadie tvojho pribehu,tak sa drz kocka:)
Ahoj, tak v prvom rade ti chcem povedat,ze ti verim a poznam ten pocit ked nieco chces a nemozes to mat.Ale ber to v prvom rade trosku sportovo.Viem,ze je to pre teba tazke ale na svadbu mas este cas.Ako tu uz bolo spomenute skus na partnera netlacit.Nech sa sam rozhodne.Treba tomu dodat cas.Lebo ten je nejlepsi liek.Prajem ti aby sa tvoje sny naplnili a drzim ti prsty VELA STASTIA :) a nebud smutna,vsetko treba riesit s chladnou hlavou ako ja :)
No ja ta rozumiem o co ti ide. Ale dohovaranim si to tiez nevydobis. Ved by to bola skoda, ked by sa vam ten vztah znicil. Pokus sa naozaj nebavit sa na tu temu a zit naplno, bez obav a podmienok, lebo tym si ho naozaj len odzenies. Ved babo mozes mat aj o dva roky, ved mas len 28 rokov a verim, ze ked sa zmenis a nebudes na neho tlacit, on pride so svadbou aj sam od seba.
To, ze tuzim po svadbe, je mozno preto, ze tuzim mat svoju rodinu, dieta. A moj partner povedal, ze dieta az po svadbe. On k rodicom neuteka, ale on tam bol vzdy a je tam stale. Povedal, ze ked bude mat rodinu, tak sa bude venovat rodine. Ked mi pred rokom slubil, ze si budeme tento rok zakladat rodinu .... bol klud a vyskakovala som. Ale ked sa blizi "cas" , o zasnubach, o svadbe, o dietati ani reci. Ja som uplne prestala verit, ze to niekedy chce a to ma strasne potapa. Dakujem za kazdu reakciu.
To, ze tuzim po svadbe, je mozno preto, ze tuzim mat svoju rodinu, dieta. A moj partner povedal, ze dieta az po svadbe. On k rodicom neuteka, ale on tam bol vzdy a je tam stale. Povedal, ze ked bude mat rodinu, tak sa bude venovat rodine. Ked mi pred rokom slubil, ze si budeme tento rok zakladat rodinu .... bol klud a vyskakovala som. Ale ked sa blizi "cas" , o zasnubach, o svadbe, o dietati ani reci. Ja som uplne prestala verit, ze to niekedy chce a to ma strasne potapa. Dakujem za kazdu reakciu.
matusik, tvoj priatel moze mat pocit, ze ho stale do niecoho tlacis (spolocne byvanie, svadba), a mozno by chcel mat pocit, ze to chce aj on z vlastneho presvedcenia. Iste, vie, ze to urobi aj kvoli tebe, to si mu uz dala najavo, ze si to zelas, ale potrebuje sa asi aj uistit, ze to chce aj on, bez akehokolvek natlaku. Takze nerob ziadnu paniku, vsetko pride v spravnom case (a v to dufam a verim aj ja). papa a vela stastia
Matusik281, a nechcela by si mať pred svadbou už aj vnúčence? :)
Ja si tiež myslím, že od tej svadby dosť veľa očakávaš. Ak to navyše prejavuješ aj navonok, môže mať z toho partner obavy, či tie tvoje nároky v budúcnosti zvládne a rodičia môžu byť pre neho aj únikom z reality. Ja si myslím, že hlavné je, že sa máte radi. Veď pekné chvíle môžete prežiť aj v predmanželskom stave, ba dokonca také, na ktoré v manželstve zrejme nebudete mať čas a možno ani chuť, lebo prídu iné okolnosti a budete mať aj viac povinností. Každé obdobie je niečim pekné. Určitý otáznik mám aj nad tým, či bolo vhodné zaviesť takýto "plnohodnotný" predmanželský život, ale to je asi individuálne. Takže podľa mňa, trošku ubrať rýchlosť, ale nemeniť pôvodný smer. Možno by pomohol aj psychológ. Hlavne ten alkohol tu nie je na mieste.
To, ze tuzim po svadbe, je mozno preto, ze tuzim mat svoju rodinu, dieta. A moj partner povedal, ze dieta az po svadbe. On k rodicom neuteka, ale on tam bol vzdy a je tam stale. Povedal, ze ked bude mat rodinu, tak sa bude venovat rodine. Ked mi pred rokom slubil, ze si budeme tento rok zakladat rodinu .... bol klud a vyskakovala som. Ale ked sa blizi "cas" , o zasnubach, o svadbe, o dietati ani reci. Ja som uplne prestala verit, ze to niekedy chce a to ma strasne potapa. Dakujem za kazdu reakciu.
To je ale riadna hlupost, bud svadba alebo koniec. Ved preco myslis,chodi tak casto ku rodicom? Ved on tam hlada utocisko, pred tebou. Ked na neho stale naliehas, a potom mas este hystericke zachvaty...Ved to je normalne, nechaj mu jednoducho cas a prestante sa na tu temu bavit. A on ked ta lubi, tak raz pride sam ku tebe a poziada ta o ruku. Ale revom, krikom a podmienkami, ze inac sa rozidete, nic, ale vobec nic nedosiahnas. Spamätaj sa, lebo jedneho krasneho dna sa uz od rodicov ani nevrati. A co ty ocakavas od manzelstva, myslis ze bude potom vsetko lepsie, ze bude sediet len pri tebe. Tak sa radsej zamysli, ci s nim ostanes zit tak alebo radsej bez neho
