Mam jeden problem, ktory vznikal postupne a z roznych veci. Ale vysledok je, depresie, nervozita, hystericke stavy, nekontrolovanie svojho spravania.... Zacala som mat vztah pred dva aj pol rokmi. Zaciatky boli pekne, aj ked vzdy tam nieco bolo co sa mi nepacilo a tak. Ale postupne sme si zvykali jeden na druheho a nasa laska stupala. Po roku som mala moznost ist do byt byvat sama, tak som stiahla mojho priatela so sebou. Moc sa mu do spolocneho byvania nechcelo, ale predsa isiel. Minuly rok v lete sme mali velku krizu, lebo ja som chcela nas vztah posunut dalej, s svadbe, ale moj priatel ma vzdy dovod , preco este nie. Vdaka mojej povahe som povedala, ze takyto vztah nema buducnost a nepaci sa mi tak zit. Bud nieco s tym zacneme robit , ale sa rozidme. V auguste sme sa dohodli, ze o rok budeme mat svadbu a dovtedy budeme zit plnohodnotny \\\"predmanzelsky\\\& quot; vztah. Ja som bola stastna a vsetko bolo super. Len moj priatel robil stale zil ako slobodny a zmeni sa az posvadbe. Kazdy den chodil ku rodicom, lebo im treba pomahat, potom zas to treba spravit a kazdy den bol dovod ist ku rodicom. Ja som chodila do prazdneho bytu , unavena z roboty. Ponukal mi, aby som prisla za nim ku rodicom (je to 5 min autom) a tam budeme spolu. Ale ja som nemala chut vecer o 7-8 chodit este kade-tade, a doma ma cakali riady, nachystat desiatu do prace, nakupit.... 4 mesiace, do decembra som stale verila, ze pride den, ked ma moj milovany priatel poziada o ruku. Bola som stastna a preto vsetko bolo super. Ale prisli Vianoce a zasnuby nikde. Prisiel na mna velky naval lutosti a sklamania, ktore skoncili alkoholom. Mala som prve hystericke stavy. Vdaka nasej laske sme to vyriesili behom 2 dni a zacala som zas verit. Ved do septembra ma este stihne poziadat o ruku. Ale jeho pravidelne navstevy u rodicov pokracovali 6x v tyzdni. Ked som sa s tym chcela vysporiadat a nechcela som viac po nom hulakat, tak som po robote chodila kazdy den cvicit a vyplnala som si volne vecerne chvilky. Ale ja som prestala chodit ku jeho rodicom. Bolo to aj na truc, to priznavam. Mesiace bezali, a zasnub nikde. Od velkej noci pravidelne, kazdy tyzden som chytila vybuch a pohadali sme sa, preco stale caka, na koho caka, ak si neni isty, nech to ukoncime, .... Prisiel cca 15.maj a ja som sa zosypala uplne. Snazim sa to vyrovnavat alkoholom (ale zatial sa ovladam), a nemam chut ani zit, ani nieco robit, mam depresie, nenavidim svet, vsetko mi vadi. Vadia mi svadby, tehotne zeny, male deti, lebo to je to co mi pripomina to , po com tuzim ja. Viem, ze som kusok od toho a mam predpoklad, ze to budem mat, ale ja uz prestavam vsetkemu verit. To len preto, lebo priatel neni pripraveny na sobas, nechce byt mojim manzelom, boji sa zodpovednosti, neni si isty so mnou.... mam milion otazok, na ktore mi odpoveda a odvovodnuje niecim inym. Mame iba dve moznosti. Bud ukoncime nas vztah , alebo ideme este raz skusat \\\" posvadobny \\\" vztah. Po dva aj pol roka mi priatel povedal, ze on ma ani nepozna, lebo raz som taka a raz som ina. A on nevie aka budem po svadbe. Ja viem, ze z tohoto vsetkeho mi pomoze iba zmena zivotneho stylu a to je posun ku svadbe. Dosiahnut to, po com tuzim. Konecne som nasla cloveka s ktorym chcem zit, ktory mi hovori , ze chce somnou zit, a to je tak tazke si spojit zivot svadbou. Pre niekoho je to nepodstatne a hlavne vydate damy to tvrdia.Ale kazde dievcatko tuzi, ked bude v bielych satoch stat a pride jej povedat ten jeden , milujem Ta.
Zacinam s liekmy na depresie, aby som vobec mohla pokracovat v zivote dalej. Mozno, aby som sa prestala upriamovat na to co nemam. Mal niekto podobny problem?? Ako ste to vyriesili? Potesi ma kazda reakcia.
Depresie z neplnohodnotneho vztahu
Ahojte, som tu prvýkrát.A čítam si Matúsik tvoj príspevok. A aj ja sa pridávam k Gehr. Myslím že má pravdu. Chlapi nemajú radi nátlak. Muž sa potrebuje rozhodnúť sám a ta mu môžeš k tomu pomoct len tak, že k nemu budeš milá a dáš mu najavo aká si s ním stastná. On sa potom rozhodne sám, čo dalej. Nemá význam, aby si ho takto dokopala do manželstva. Možno je to len papier ako to tu už bolo spomenuté. Ale podľa mna je to vážna vec a musís si byt ty ale aj on úplne istá, ze to chcete. Ak jeden z vás si nieje istý, nebude vám to klapat.
Ja som s priateľom chodila 1 rok. Presne na naše výročie ma požiadal o ruku. Bolo to veľké prekvapenie, ale bola som šťastná.Lenže nikdy som na neho netlačila so svadbou. Svadba bola pred dvoma mesiacmi a to sme spolu presne 6 rokov a 2 mesiace. Takže zásnubiť sa s ním môžeš, ale to neznamená, že si ťa hned vezme. My sme boli zasnúbení 5 rokov.Bol to nádherný 6 ročný vzťah, ktorý teraz pokračuje manželstvom. Ale myslím si, že bol šťastný, že ma mohol prekvapiť zásnubami. K rodičom chodíme vačšinou spolu a to uiž od začiatku. Bývame spolu od zásnub, čiže 5 rokov. Ty po 2,5ročnom vžťahu od neho chceš veľa. Ja mám 25.
Uvedom si, že nesmieš robiť v žiadnom prípade nátlaky na muža. Oni to z duše nenávidia. Každý by sa mal rozhodnuť slobodne. Aj ty aj on.
Ak ho ľúbiš, mala by si tolerovať jeho rozhodnutie, že nie je pripravený. Je od neho pekné, že ti to takto povedal. Bolo by horšie, keby si ťa na tvoj rozkaz vzal a potom by zistil, že nie je pripravený, Takto o tom porozmýšľal a zistil, že ešte je skoro. Mala by sisi vážiť jeho úprimnosť.Povedal ti to tak ako to citil.
Nehľadaj v tom len to, že sa chce vykrútiť a nechce si ta vziat.
Hlavu hore, všetko má svoj čas. Ak ste si súdení, tak sa raz vezmete, ak nie, tak je dobre ak sa teraz nebude nutžit do svadby.
Čas všetko ukáže.
Veľa sily!!
Skus mat rada samu seba a potom sa Ti podari vnimat inac aj lidi okolo seba.
Vacsina problemov typu VSETKO MI VADI spociva v tom ze ten clovek nie je vyrovnany a ma sam problem...
Nenavistou okolia nic nevyriesis...
Ak nenavidis male deti a tehotne zeny ...fu! silne slova
Aby si to raz neolutovala.
mam 4rocny vztah a mozem Ti povedat,ze Gehr ma pravdu,nakoniec je to asi jediny chlap co ti sem uprimne pise.ja chodim s priatelom 4 roky a po troch sme spolu zacali byvat. u mna,teda v mojom byte na ktory som si vzala uver.Tiez sme sa rozpravali,ze by som chcela svatbu a ze by som uz aj chcela dieta,tiez sme sa kvoli tomu pohadali a na tri tyzdne rozisli,pretoze som na neho tlacila.Ale prisiel a vratil sa so slovami ,ze ma miluje a chce byt so mnou,len sa nechce zenit,ze i dieta chce ,ale asi tak o dva roky.ma 31 rokov a ja ho zda sa chapem.ja mam 28 ,chcela by som byt uz mamicka,no tiez sa niekedy chovam ako dieta.zarabam viac ako on a postupne prichadzam na veci ako su napr.ze je so mnou ,lubi ma a je pri mne,milujeme sa a mame skvely sex,chodi rad k rodicom,denne si telefonuju,4krat do tyzdna ich navstevuje,vozi sa na motorke ,raz za tyzden ide s kamosmi na pivo a inak chodi do prace.Mat rodinu je zodpovednost a to na cely zivot,on si to uvedomuje asi viac ako ja a v podstate i za to ho milujem,ked si to vezmem z druhej strany tak je lepsie byt spolu z lasky ako byt spolu,lebo sme manzelia,alebo,ze mame dieta.potom to uz nie je ono.a tlacit do toho niekoho je cesta do zahuby.myslim,ze mame krasny vztah,davam mu urcitu slobodu ,on ju dava mne,chodime spolu na vylety ,do zahrady,ja sa o neho straram,nakupujem,varim a periem,robim mu desiate do prace a hlavne robim to rada.ak ho lubis a je ti s nim fajn,tak nemas co riesit a uz vobec nie nejaky papier,alebo sa z druhej strany zozieraj tuzbou po bielych satach a o to krasne a spontanne vo vztahu pomaly ale isti prichadzaj.drzim palce
AKO CHLAP TI MOZEM POVEDAT ZE ZIADNY CHLAP BY NECHCEL TAK RYCHLO SVADBU DOKONCA ESTE I 30 ROCNY BY ESTE NECHCELI CO JA MAM KAMAMOSOU TYM TO VYHOVUJE TAK AKO TO MAJU NACO SVADBA NAHODOU SI NAJDU INU A ZBYTOCNE MOTACKY OKOLO TOHO A JE TO NAOZAJ VELKA ZODPOVEDNOST A KED TY ROZMYSLAS TAKTO ZE TEDA SVADBA ALEBO KONEC MYSLIM ZE TAKY TO STRES BY NEZVLADOL ZIADNY INY A NESKOR BY TI DAL ON KONIEC KOLI TOMU MUZI NEMAJU RADI ZENY KTORE MOC TLACIA NA CHLAPA NESKOR IM TO ZACNE VADIT A BUDU HLADAT NIECO INE BO SU POTOM NENI SPOKOJNY A MALA BY SI SA STYM ZMIRIT ZE ZATIAL TO NECHCE MA CAS KOLKO CHCE PRECO ZBYTOCNE HO TLACIS SAK TAKTO TA NEHA KED HO TY NECHAS ZBYTOCNE HO BUDES OTRAVOVAT A BUDES TOHO LUTOVAT PRECO SI TO UROBILA BO POTOM ON SA UZ NEBUDE HCCIET VRATIT K TEBE SAK SA ZAMYSLI BOA PRECO ASI CHODI STALE K RODICOM BO TAM MA POKOJ SAK SA UVEDOM DIEVCA SAK TAKU ZENU BY SOM ANI JA NECHCEL CO LEN HUCI A NUTI MA DO TOHO CO NECHCEM SORRY ALE UZ SOM TAKE NIECO ZAZIL
moja zlata... ponizujes samu seba. svoju hodnotu nenajdes v chlapovi - priatelovi ci manzelovi. ked ti je horsie s nim ako bez neho, nie je o com... ale zda sa mi ze ho tlacis do manzelstva a to chlapov este viac odradzuje. muzi potrebuju slobodu. chcu sa rozhodnut sami - kedy, kde ako a preco svoju milovanu poziadaju o ruku. ziadny chlap nechce aby si mu nadiktovala jeho zivot ani zasnuby. ja sa vydavam v novembri. tiez som isty cas na partnera tlacila, priamo ci nepriamo, slovami alebo naznakmi, snazila som sa ho "rozhybat", aby sa zbadal a "pochlapil sa". ked sme sa o tom neskor rozpravali, povedal mi , ze nikdy nemal ku mne taky odpor ako vtedy. ponizovala som sa pred nim, a ziadny muz nechce zenu, ktora zo seba robi chuderu. u nas je ten rozdiel, ze sme krestania, nezijeme spolu ani sexualne, ale aj tak - netlac nanho. ked mu za to stojis, bude za teba bojovat, ked nie - neboj, niekde je lepsi, ktory o teba bude stat a dal by aj zivot za to aby ta urobil stastnua aby ta nevidel plakat. a nezabudni co hovoria psychologovia - chodenie nema trvat dlhsie ako 3-4 roky, lebo potom je to uz len o nezodpovednosti muza. no, aby som dodala, sa tyka krestanskych psychologov ktori vychadzaju z toho, ze spolu nespite pred manzelstvom... ale posud sama... drzim palce
No tak teda neviem. Nebolo by naozaj lepsie skoncit to? Na kazdu dieru sa zaplata najde. Chapem, ze neni jednoduche zacinat zase odznova, ale ani toto nie je ruzove a mozno by to chcelo mnoho casu. Najhorsie je, ze aj keby sa ta to teraz spytal, mohla by si si mysliet, ze to robi len preto ,,aby uz bol pokoj''
Uz som si myslela, ze sa nikto neozve. Situacaia po tom case dopadla asi takto: Ja nevyskakujem a snazim sa tvarit spokojne. Priatel je kludny a spokojny. Zivot ide dalej. Niekolko krat som mu navrhla, aby sme sa rozisli. Ze nie som spokojna v zivote. Chcem byt bud uplne slobodna, alebo na plno uviazana. On sa nechce rozist a jemu to takto vyhovuje. A ja sa iba trapim myslienkami, ze ked je on spokojny , preco by chcel mat rodinu, ked to prinasa zodpovednost a zmenu v jeho zivote. Nie som dokonala, ale tiez si myslim, ze "vyhovorka" ja sa na rodinu necitim, ktora pretrvava uz viac ako rok, neuspokoji kazdu zenu. Vo mne vzbudzuje iba to, ze nie je 100 % isty vo vztahu.
Citam citam a nestacim sa divit, ze taketo zeny este chodia po svete. Zobrajuce o chlapovu priazen a nedajboze ho tlaciace k vydaju. To sa necitis ponizena?Po precitani toho tvojho romanu naozaj neviem co si pomysliet. Jedina mudra rada je: Vykasli sa na to!!! Po svadbe by sa ten vas vztah mohol prevrhnut na este vacsiu katastrofu a potom sem budes zase pisat o depresiach s bliziaceho sa rozvodu. Uz z toho co si napisala si kazdy triezvo uvazujuci clovek dokaze urobit obraz, ze toto naozaj k nicomu nevedie. Ked chlap chce, urobi vsetko na svete. A ked nechce, svojimi hysteriami a psychickym natlakom urobi jedine: Utecie od teba.
Ahoj.Poradim ti, cim skor to ukonci, lebo to absolutne nema zmysel!!!Zacni sa venovat sama sebe a priatelovi daj zbohom...Antidepresiva ti len pomozu!!!Ver mi,rozluc sa s nim!!!
Matusik myslím že nieje správne sa obraciať k alkoholu. Skús sa s nim porozprávať a riešiť to. viem že ti na ňom určite zaleži a máš ho rada, ale takto to nejde do nekonečna. Ak aj jemu zaleži na tebe, tak s tým budete niečo robiť, lebo lúbiť vo vzťahu jednoducho nestačí. Ja som sa rozišla ale ani to tak neberiem, nechcem si to pripustiť, lebo je to silnejšie ako ja. Stlále dufam že sa to zlepší.
